Mestské kultúrne stredisko Dolný Kubín

a) kvalita architektonického riešenia stavby (čl. 1.), invenčnosť vo vzťahu k zadaniu a zachovanie kvality a autentickosti pôvodnej architektúry (čl. 4.):
⎼ Hlavnou ideou návrhu je zachovanie základných princípov pôvodného konceptu objektu. Pokorný prístup ku obnove architektonických kvalít a prevádzkové
úpravy, ktoré posúvajú objekt do súčasnosti, sú charakterizované umnými detailmi a transformáciou vybraných častí objektu. Materiálové riešenie rešpektuje
pôvodný zámer a prinavracia originálnu dvojfarebnosť fasádneho obkladu.

Viditeľný novotvar reprezentujú šikmé prestrešenia, akési fixné markízy, inšpirované diagonálnou kompozíciou stien v pôdoryse budovy. Je to silný a kontrastný vstup do architektúry objektu. Akcentujú aktuálne sekundárne fasády vstupov do bloku A - kreatíva a zadného vstupu do bloku B - estrádnej sály. Prestrešenia sú tiež vhodným rozšírením pobytových plôch do exteriéru. Pozitívne bol vnímaný aj jasný názor na širšie vzťahy a verejný priestor v okolí objektu, ktorý sleduje geometriu pôvodnej kompozície. Verejný priestor návrh vhodne zapája do prevádzky čím môže pomôcť k zvýšeniu atraktivity celej lokality. Návrhu sa podarilo dosiahnuť najlepší balans medzi zachovaním, rešpektovaním a rozvíjaním hodnôt budovy pre potreby dnešnej doby.

b) naplnenie priestorových a funkčných požiadaviek na prevádzku a prístupnosť (čl. 4.):
⎼ Najvýraznejší prínos nového architektonického riešenia je citeľný v interiérových priestoroch. Konzervatívny prístup k materiálovému riešeniu tu strieda
odvážnejšie narábanie s dispozíciami. Idea prepojenia zadného dvora, estrádnej sály a vnútorného átria preveruje možnosti zapojenia verejného priestoru do vnútra budovy a oživenie servisnej časti objektu. Zásah do átria však vzbudzuje pochybnosť ohľadne jeho uzatvorenia smerom k estrádnej sále. Prevádzkovo sú bloky C a B skôr upratané, s priestorovými rezervami na možné zmeny. Príjemným momentom je prevýšenie trojuholníkových priestorov nad betónovými stromami a citlivé prepojenie galérie s foyerom v nadväznosti na blok A. Ten prešiel najradikálnejšou zmenou a je vidieť, že mu autori*ky venovali najviac pozornosti. V návrhu prevažnú časť priestorov zastupujú prenajímateľné plochy a ZUŠ. Schodisko, pôvodne umiestnené vo vstupe, bolo premiestnené do jedného z bočných traktov, čím sa otvorila fasáda do námestia. Prevýšenie priestoru okolo nového schodiska a jeho prepojenie s átriom mení vnútorný koncept skeletovej stavby a dáva mu výraznú kvalitu.

c) koncept modernizácie interiérového a technického riešenie stavby s cieľom zníženia jej celkovej energetickej náročnosti (čl. 4. a 6.):
⎼ Interiérovému riešeniu dominujú pôvodné materiály a farebnosť, ktoré sú rešpektované a rozvíjané. Nové prvky sú priznané len pri autorských vstupoch, čím sa kladie dôraz na kontrast a odlišnosť období pôvodnej a navrhovanej architektúry. Takýto prístup modernizácie objektu je úctivý a svieži zároveň. Z
hľadiska energetiky pracuje návrh s aktívnymi aj pasívnymi riešeniami vrátane obnoviteľných zdrojov energie. Delenie objektu do zón s rozličným teplotným
režimom je vhodnou cestou pre zníženie energetických výkyvov. V návrhu však chýba výpovednejší detail o riešení charakteristického fasádneho rezu v okolí foyer a vystupujúcich konštrukcií.

d) aplikovanie princípov udržateľnosti, adaptability a environmentálneho prístupu (čl. 5):
⎼ Najvýraznejšou prezentáciou udržateľnosti je upcyklácia pôvodných materiálov do podoby novej podlahy. Adaptabilitu autori najlepšie deklarujú prostredníctvomtransformácie bloku A a využitia jeho voľného skeletového systému. Návrh súčasne umožňuje ďalšie rozvíjanie environmentálneho prístupu.

e) uplatnenie požiadavky na fázovanie výstavby a predpoklady návrhu na naplnenie požiadavky na investičné náklady (čl. 6.):
⎼ Fázovanie výstavby je asi najslabšou časťou návrhu. Uprednostňuje obnovu bloku A pred energetickou obnovou obálky celej budovy. Pri ďalšom rozpracovaní bude potrebné tento prístup prehodnotiť. Výzvou bude tiež rešpektovanie predpokladaného rozpočtu, ktorý je nastavený relatívne optimisticky s ohľadom na charakter rekonštrukcie a stavebných úprav.

a) kvalita architektonického riešenia stavby (čl. 1.), invečnosť vo vzťahu k zadaniu a zachovanie kvality a autentickosti pôvodnej architektúry (čl. 4.):
⎼ Charakteristickou črtou návrhu je minimalizovanie intervencií a zásahov pri obnove objektu. Citlivý vstup autorov je však v istých smeroch až puristický.
Rešpektovanie architektonických princípov v interiéri a jeho autenticitu naštrbuje exteriérový návrh. Ten síce ráta s navrátením pôvodných materiálov na fasádu, ale eliminuje farebné delenie len do jedného svetlého odtieňa keramického obkladu. Tento elementárny princíp dvojfarebnosti fasády a hmôt sa vytráca, čo zásadne mení vnímanie a hlavnú črtu architektúry objektu. Dominantou sa stáva digitálna multimediálna stena nad hlavným vstupom. Motív interaktívnej plochy sa objavuje aj v interiéri. Zdôraznenie vizuálnej prezentácie na úkor architektúry je na pováženie. Porota vnímala tento výrazový kontrast ako problematický. Pozitívne však hodnotila prácu s verejným priestorom, otváraniu dispozície do exteriéru a prezentáciou širšieho kontextu, do ktorého kultúrne stredisko patrí. Porota tiež ocenila riešenie detailu celkového zateplenia budovy vo vzťahu k prvkom, ktoré vystupujú z dispozície do exteriéru a zásadne definujú architektúru objektu, hlavne vstupného priečelia.

b) naplnenie priestorových a funkčných požiadaviek na prevádzku a prístupnosť (čl. 4.):
⎼ Vnútorné usporiadanie priestorov je veľmi utilitárne. Návrh si nedáva za cieľ radikálne meniť dispozície a problémové body prevádzky len očisťuje od kolízií. Veľký dôraz bol kladený na využitie podzemného podlažia pod divadelnou sálou. Pôvodne technické priestory sa vďaka premiestneniu VZT vo veľkej miere uvoľnili a sprístupnili nákladným aj osobným výťahom a schodiskom. Autorský kolektív identifikoval najmä potenciál priestoru pod šikmým stropom hľadiska ako variabilnej miestnosti pre umelecké aktivity. Návrh počíta aj s premiestnením hygienického zázemia do 1.PP. Ostatná časť dispozície zostáva s menšími úpravami zachovaná. Variabilnejšie usporiadanie miestností je prezentované v administratívnom bloku A. Návrh taktiež počíta s prestrešením átria, čo je skôr na zváženie vzhľadom na celkový zámer zachovávania pôvodného výrazu.

c) koncept modernizácie interiérového a technického riešenie stavby s cieľom zníženia jej celkovej energetickej náročnosti (čl. 4. a 6.):
⎼ Interiérové riešenie návrhu necháva vyznieť pôvodné materiálové riešenia. Nové prvky sú prezentované prevažne v svetlých odtieňoch, pričom akcent zabezpečuje osvetlenie a vizuálne prezentácie. Ako jeden z mála, sa návrh venoval aj vizuálnej  identite, ktorej námet je však použitý len v interiéri a chýba kontinuita s exteriérom a fasádou. Energetická náročnosť je redukovaná na obnovu obálky a štandardnými systémami. Zaujímavým, avšak s otáznou účinnosťou, vzhľadom na nárazové využívanie objektu, sa javí systém spätného získavania tepla z odpadovej vody.

d) aplikovanie princípov udržateľnosti, adaptability a environmentálneho prístupu (čl. 5):
⎼ Pragmatický prístup k technickému riešeniu je založený na súbore veľkého množstva opatrení a postupov, ktoré kombinujú štandardné a udržateľné
environmentálne princípy. Z hľadiska realizácie ide o konvenčný postup, ktorému však chýba väčšia miera inovatívnosti a užívateľskej jednoduchosti. Dôraz bol kladený aj na adaptabilitu a flexibilitu vybraných spoločných a prenajímateľných priestorov, ktorá je dobre prezentovaná na schémach.

e) uplatnenie požiadavky na fázovanie výstavby a predpoklady návrhu na naplnenie požiadavky na investičné náklady (čl. 6.):
⎼ Návrh nešpecifikuje bližšie podrobnosti etapizácie, avšak svojim charakterom korešponduje s požiadavkami fázovania výstavby jednotlivých etáp. Odhad investičných nákladov aj napriek konzervatívnemu prístupu značne prevyšuje predpoklad vyhlasovateľa. Vyššia suma však môže reflektovať aj skúsenosti
autorského kolektívu a zohľadnenie času potrebného na realizáciu, ktorý ju z dôvodu fázovania v čase predraží.

a) kvalita architektonického riešenia stavby (čl. 1.), invečnosť vo vzťahu k zadaniu a zachovanie kvality a autentickosti pôvodnej architektúry (čl. 4.):
⎼ Návrh predstavuje konzervatívny resp. konzervátorský prístup k obnove stavby s maximálnym možným zachovaním architektonického výrazu, repasáciou prvkov a rešpektom k pôvodnému vybaveniu. Využíva jemné dispozičné úpravy bez väčšej zmeny charakteru architektúry. Takéto úsporné, rešpektujúce vstupovanie do architektúry predstavuje legitímnu a vhodnú cestu pri obnove modernistických stavieb. Autori si dali záležať na precíznej analýze a vychádzali priamo z pôvodnej štúdie autorky Viery Meckovej. Návrh je so svojím pokorným prístupom hodnotným vstupom do súťaže.

b) naplnenie priestorových a funkčných požiadaviek na prevádzku a prístupnosť (čl. 4.):
⎼ Výraznejšou zmenou v dispozícii je reorganizácia priestoru medzi divadelnou a estrádnou sálou, ktorý sa stal verejným koridorom, čo porota vyhodnotila ako nekonzistentný a nadbytočný krok vzhľadom na celkovú myšlienku návrhu. Podobne aj ďalšie dispozičné zmeny oproti pôvodnému stavu, napríklad nový vstup do estrádnej sály na zvláštnom mieste, sa v návrhu javia ako diskutabilné, bez väčšieho významu a v niektorých prípadoch aj ako chybné (nie však nezvrátiteľné). Silnejším gestom by v tomto prípade mohlo byť nezasahovať do pôdorysov vôbec. Autori pracujú so zaujímavou myšlienkou posunu steny o hrúbku zateplenia, ktorej realizácia by však mohla byť problematická, nie však nemožná. Nedostatkom návrhu je aj absencia aktualizácie bezprostredného okolia stavby.

c) koncept modernizácie interiérového a technického riešenie stavby s cieľom zníženia jej celkovej energetickej náročnosti (čl. 4. a 6.):
⎼ V téme modernizácie interiérového aj technického riešenia stavby je návrh veľmi striedmy. Citlivo pristupuje k voľbe stavebných detailov a riešení, ktoré by mohli negatívne ovplyvniť pôvodnú architektúru. Tú dáva na prvé miesto pred maximálnym znížením energetickej náročnosti. Napriek tejto zdržanlivosti sú
prezentované vhodné postupy úprav obvodových konštrukcií pre dodržanie požadovaného zvýšenia teplotechnickej obálky budovy.

d) aplikovanie princípov udržateľnosti, adaptability a environmentálneho prístupu (čl. 5):
⎼ Zaujímavosťou obnovy je konzistentnosť názoru autorov na maximálne zachovanie nielen architektúry, ale aj technického vybavenia. Nepočíta sa tak s výraznou zmenou technologických princípov, ale s ich aktualizáciou a nevyhnutnými výmenami zdrojov.

e) uplatnenie požiadavky na fázovanie výstavby a predpoklady návrhu na naplnenie požiadavky na investičné náklady (čl. 6.):
⎼ Uvedená výška investičných nákladov bola oproti predpokladaným nákladom redukovaná. Minimalizácia stavebných zásahov má však potenciál investičné náklady znížiť, čím sa uvedené čiastky javia reálne. V rámci bilancií návrh hovorí o fázovaní a vhodne odporúča začať s obvodovým plášťom, pokračovať s hlavnou a neskôr s administratívnou časťou budovy. 

Návrh vytvára úplne nové rozhranie interiéru a exteriéru vložením vonkajšieho amfiteátrovitého priestoru a navýšením plochy budovy o ďalší suterénny priestor. Myšlienka prepojenia budovy s exteriérom aj na tejto úrovni je netradičná a multifunkčne využiteľná, no potreba využitia vnútorných priestorov auditória priľahlého k amfiteátru zrejme navýši jeho hĺbku natoľko, že priestor sa stáva hlbokým kráterom s monumentálnym schodiskom. Nové suterénne priestory nie sú dobre prepojené s ostatnou časťou budovy a problematické je aj využitie “javiska” amfiteátra, nakoľko ide o presklenú stenu nevhodnú pre premietanie alebo iné predstavenie. Diskutabilné je aj navyšovanie už aj tak predimenzovanej celkovej úžitkovej plochy budovy. Otázne teda je, či návrh dostatočne preskúmal všetky možnosti existujúcich priestorových kapacít v budove, ktoré by mohli plniť funkcie nového auditória. Z pohľadu vonkajšej obálky pracuje návrh s pôvodnou farebnosťou, ale opomína materialitu a štruktúru pôvodnej fasády. Namiesto pôvodného bledého obkladu malej mierky využíva veľkoformátové panely z pohľadového betónu bez dostatočného zdôvodnenia. Prekrytie átria a vertikálne prepojenie okolitých priestorov átrium dobre zapája do interiéru. Ten je ale v návrhu poznačený dispozičnými zmenami a napríklad aj náhradou pôvodným podhľadov za svetlé z dôvodu stlmenia odtieňa, čo sa nejaví ako dostatočne zdôvodnené. Navyšovanie priestorových kapacít sa nejaví ako vhodné riešenie ani z pohľadu celkovej hospodárskej udržateľnosti objektu najmä z pohľadu efektívnej programovej využiteľnosti, zvyšovania energetickej náročnosti a celkového prevádzkovania nad rámec dobudovaných priestorov. 

Koncept riešenia obnovy kultúrneho strediska patrí k tým, kde hlavnou témou je konzervácia pôvodných hodnôt budovy. Na nich potom stavia novú vrstvu autorského vkladu, ktorý je dobre odôvodnený, no pôsobí v istých momentoch rozpačito. Zachovanie farebnosti fasády je pozitívne. Tému úlohy objektu vo verejnom priestore však návrh s odvolaním sa na skupinu VAL posúva ďalej. Rozširovanie umeleckej krajiny z interiéru a jej farebnosti v odtieňoch zelenej, zrkadlenie budovy a vytvorenie nového plesa na námestí, to sú výrazové prvky, ktoré do značnej miery preberajú dominanciu a pozornosť návštevníka. Takýto prístup síce lepšie zapája do prevádzky objektu aj verejný priestor, no takými prostriedkami, ktoré rozporujú ideu konzervácie. Samotné pleso v prevádzke námestia sa javí ako funkčne problematické, keďže výrazným spôsobom obmedzuje funkčné pešie toky obyvateľstva sídliska Bysterec. V rámci interiéru je naproti tomu návrh dôslednejší a rešpektuje architektúru. Viditeľná zmena je v kompozícií vnútorného átria, do ktorého sú vložené pobytové schody prepájajúce druhé podlažie. Na toto vyvýšené miesto sú umiestnené aj pôvodné betónové stromy, ktoré však zostávajú skryté pre väčšinu návštevníkov. Rozumný a prepracovaný je prístup k energetickej hospodárnosti a racionálne delenie objektu do vykurovaných a temperovaných blokov. Nápadité je aj skrytie VZT jednotiek do medzipodlažia pod úroveň strechy, či využitie podzemných vrtov za estrádnou sálou na chladenie objektu. Z návrhu je čitateľné, že technologickému riešeniu bol kladený rovnaký, ak nie vyšší význam ako samotnej architektúre.

Architektonický koncept je možno definovať ako ambiciózny a odvážny. Je protikladom k konzervatívnym prístupom, ktoré v maximálnej miere zachovávajú pôvodnú architektúru. Do súťaže priniesol radikálny spôsob narábania s pôvodnou architektúrou. Autori sa neboja prezentovať svoju víziu obnovy budovy aj s výrazným priestorovým doplnením. Najvýraznejším motívom je bezpochyby galéria umiestnená na streche s novým dominantným prestrešením, ktoré rozširuje objem povraziska. Takáto intervencia výrazne zasahuje do proporcie hmoty. Umiestnenie galérie nad samotnou divadelnou sálou je však otázne a vyvoláva pochybnosti o jej efektívnej realizovateľnosti z pohľadu investičných nákladov a nárokov na úpravy veľkorozponových nosných konštrukcií. Novej strešnej rovine sekundujú aj ďalšie tri akcenty schodiskových a výťahových šácht, ktoré prevyšujú pôvodné atiky. Aktívne využitie strešnej roviny a spodobnenie jej figúry je možné vnímať ako invenčný prístup, ktorý však so sebou prináša aj rozporuplné prevádzkové rozhodnutia.  Kompletne zmenená bola aj materialita a farebnosť, k čomu chýba odôvodnenie. Vnútorný priestor všetkých podlaží je zásadne upravený s prevahou otvorených spoločných priestorov a maximálnou mierou prestupnosti a priepustnosti. Najviditeľnejšie sú zmeny v okolí estrádnej sály, ktorá sa ocitla v centre dispozície, takmer ako átrium. Silný koncept priestorov ale necháva mnoho nezodpovedaných otázok. Využívanie galérie na najvyššom podlaží a jej obsluha, odrezanie estrádnej sály od zázemia, redukcia zázemia verejných funkcií a odstránenie kancelárií pre zamestnancov sú výrazné prevádzkové nedostatky, ktoré negatívne ovplyvňujú kvalitu návrhu, inak plného silných momentov a kreatívnych myšlienok.

Návrh pracuje s minimálnymi zásahmi do podstaty stavby. Ako jeden z mála dobre uchopil aj piatu fasádu stavby - strechu a predstavil i rôzne typy využitia priľahlého námestia. Zaoberal sa myšlienkou recyklácie pôvodných materiálov a recyklát z keramických obkladov použil ako materiál pre nadstavbu. Ustúpená nadstavba je na nenápadným doplnkom na pôvodnej hmote. Vyvoláva však otázku, či existujúce plochy neposkytujú dostatok miesta pre navrhovanú funkciu. Vhodným riešením je aj akcentovanie nových interiérových prvkov z lesklého plechu, ktoré zrkadlia pôvodnú architektúru. Nevýhodou riešenia je situovanie výťahu len do administratívnej časti budovy, ktorá tak nemôže fungovať samostatne. V návrhu chýba špecifikácia technického detailu, ktorý by prezentoval zložitejšiu situáciu s teplotechnickým riešením obálky. To by lepšie ukázalo úmysel autorov so zachovaním tektoniky a proporcií novej fasády.

Návrh stavia na pôvodných materiáloch a preukazuje cit autorov k materialite budovy. Z hľadiska narábania s vonkajšou obálkou a interiérovými prvkami ide o konzervatívnejší prístup, o to väčšie zmeny sa dejú v dispozícii. Výraznou dispozičnou zmenou je ale preriešenie plochy átria na úkor vloženého komunikačného jadra a komfortného gastrozázemia. Zastrešením sa átrium presúva na 2.NP, kde vytvára priestor využiteľný z bloku A, ktorý je ale už nedostupný pre všetkých návštevníkov budovy. Z návrhu nie je jasné, kam presúva umelecké diela, nachádzajúce sa v átriu v súčasnosti. Do otvoreného foyer vkladajú autori blok kaviarne, čím najmä percepčne oddeľujú časť pred estrádnou sálou a čiastočne devalvujú veľkorysosť vstupného priestoru. Vzdušnosť priestoru sa stráca aj pevným oddelením foyeru od priestoru reštaurácie. Pozitívom je využitie priestoru zadnej terasy objektu a jej väčšie prepojenie s estrádnou sálou, rovnako ako rozšírenie terasy smerom do námestia do veľkolepého nástupného priestoru.