Slovenská akadémia vied - Pavilón Centra experimentálnej medicíny

Návrh rieši širšie urbanistické súvislosti. Navrhuje nové verejné priestranstvo - námestie v srdci medicínskeho klastra. Existujúce parkovisko je odsunuté na druhú stranu pavilónu lekárskych vied smerom k Dúbravskej ceste. Toto riešenie eliminuje nutnosť napojenia parkoviska rampami cez CEM, ale zaťažuje automobilovou dopravou budúci hlavný peší vstup do BIOmedu. To je potrebné zohľadniť v ďalšom dopracovaní návrhu. Bonus v podobe návrhu kvalitného verejného priestranstva je však nesporný. Prevádzka samotnej budovy je veľmi racionálna, kvalitne spracovaná so znalosťou všetkých priestorových i technologických súvislostí. Porota ocenila umiestnenie zverinca na jednom podlaží a jeho bezkolízne zásobovanie a prevádzku, vrátane veľkorysého priestoru pre technológie. Kvalita pracovného prostredia je vysoká, vstupné priestory sú reprezentatívne, laboratóriá i kancelárie sú dostatočne presvetlené. Celková koncepcia usporiadania laboratórií a kancelárií umožňuje ich variabilné využitie. Pre ďalšie dopracovanie porota doporučuje väčšiu otvorenosť objektu v parteri smerom k helixu. Tu umiestnené laboratóriá by mohli mať širšie využitie, napríklad v podobe edukačných laboratórií.

Navrhovaná hmota Centra experimentálnej medicíny v podobe nízkej trojpodlažnej figúry, komunitnej terasy a otvoreného parteru vhodne dopĺňa pavilónový charakter areálu akadémie. Architektonické a výtvarné riešenie stavby rozvíja charakter okolitej architektúry a dobre kompozične uzatvára biomedicínsky klaster. Veľkým prínosom predloženého projektu je aj vytvorenie exteriérového prepojenia medzi Ústavom zoológie a orientácia verejného priestoru do časti budúcej centrálnej pešej zóny v súlade s navrhovanou urbanistickou víziou. Porota hodnotila kladne aj vnútorné pobytové priestory v podobe veľkorysých átrií, ktoré vizuálne prepájajú kancelárie s laboratóriami pri zachovaní ich flexibility a rôznorodosti. Negatívom návrhu je naopak nie úplne optimálne riešenie špecializovaných priestorov zverincov z hľadiska ich prevádzky a situovanie veľkej prednáškovej miestnosti bez priameho vnútorného prepojenia na vstupný foyer objektu.

Porota vníma veľmi pozitívne ambiciózny konštrukčný aj priestorový koncept návrhu. Ocenila, že napriek jednoduchej schéme konštrukčných jadier, komunikácií a priestorov pracovísk, návrh premyslene spĺňa prevádzkové požiadavky bez zrejmých chýb a prevádzkových kolízií. Silné stránky výtvarne pôsobivého návrhu sa ukázali byť zároveň jeho slabinou. Ako sporné sa javila práve potreba takéhoto silného gesta v rámci funkčnej hierarchie areálu SAV. Nekompromisná zavesená mostová konštrukcia s otvoreným parterom bola vnímaná ako neadekvátny zásah do komorného pavilónového charakteru prostredia. Cenou za majestátny, ale nie práve vľúdny dvojpodlažný priestor pod budovou je nepotrebné zdvihnutie objektu.

Kompozícia dvoch objemovo takmer totožných kubických hmôt síce formuje logicky situované predpolie, avšak nedostatočne reaguje na mierku a urbanistickú štruktúru okolitej zástavby. Racionálne, až strojovo pôsobiace stvárnenie objemu laboratórneho a administratívneho objektu sa premieta do architektonického výrazu fasád, čo vedie k oslabeniu čitateľnosti prevádzkovo-dispozičného riešenia a znižuje identifikovateľnosť jednotlivých funkčných zón. Silný koncept oddelenia kancelárskych a laboratórnych prevádzok prepojených lávkami je zároveň slabou stránkou návrhu s ohľadom na predĺženie komunikačných trás a prevádzkových väzieb. Zásobovanie zverinca je navrhnuté nevhodne, v priamej väzbe na parter s verejnými funkciami a kaviarenskou prevádzkou, čo generuje kolízie medzi obslužnou dopravou, hygienickými požiadavkami a pobytovým charakterom prízemného podlažia. Na druhej strane je potrebné oceniť čistú, prehľadnú dispozíciu s jasne definovaným pobytovým priestorom v administratívnej časti, ktorý vytvára predpoklady pre kvalitné vnútorné pracovné prostredie.

Návrh pozorne reaguje na okolitý kontext ako celkovým hmotovým riešením, tak usporiadaním a rozložením funkcií v prízemí, predovšetkým orientáciou verejne prístupnej kaviarne s prednáškovými miestnosťami do priestoru k Ústavu zoológie, ktorý týmto vhodne napája celý biomedicínsky klaster na Park Helix. Návrh predkladá vycibrený názor na usporiadanie a vzájomné väzby pracovných miest na laboratóriá a skladové priestory. Čiastočnú pochybnosť poroty vyvolal open space s pracovnými miestami vo forme úzkej dlhej línie pozdĺž celopresklených fasád, deklarované množstvo variability je tým značne limitované. Servisný prístup k zverincu cez garáže a technický priestor je v porovnaní s niektorými inými návrhmi menej vhodný, úplne chýbajú ventilačné šachty, rovnako aj priestory technického zázemia celej budovy. Z hľadiska požiarno-bezpečnostného riešenia nie je reálne počítať s centrálnym zakriveným schodiskom otvoreným cez päť podlaží. Únikové schodiská v koncových polohách sú potom na samom limite únikových vzdialeností.

Návrh predstavuje jednoduchú a dobre zapamätateľnú hmotovú figúru v súlade s urbanistickou víziou areálu SAV. Kancelárie aj laboratórne priestory sú veľkoryso dimenzované, porota však pri danej funkcii považuje z prevádzkového hľadiska za nevhodné ich riešenie vo forme open space pracovísk. Za problematické porota označuje aj pomerne stiesnené riešenie zásobovania špecializovanej prevádzky zverinca a komplikovanú organizáciu podzemného parkovania. Celopresklená fasáda a jej polykarbonátové časti zároveň vyvolávajú otázky z hľadiska udržateľnosti, energetickej náročnosti a celkovej výšky vstupnej investície.

Návrh urbanisticky uzatvára hranu klastru, predovšetkým vďaka konceptu „spolupráce so silami a vektormi“, ktorý však v konečnom dôsledku vytvára pomerne masívne pôsobiaci objekt. Výraz a konštrukčné riešenie fasády je založené na ústrednom motíve membrány, ktorá má popri tieniacej funkcii aj testovací a experimentálny charakter. Rovnakým systémom šikmých prvkov autor členil aj vnútorné trakty, čo porota vníma z hľadiska vzniku veľkého množstva atypických detailov (napr. dverí) problematicky. Pozitívne je hodnotené logické rozmiestnenie laboratórnych a kancelárskych priestorov v prehľadnej a čistej dispozícii, ktoré zodpovedá funkčným požiadavkám prevádzky.

V návrhu je stavba komponovaná ako podlhovastá kompaktná hmota, ktorej hlavný kompozičný prvok predstavuje ľahká predsadená priehľadná fasáda na juhovýchodnej strane objektu. Architektonické riešenie je triezve a kompozične vhodne uzatvára biomedicínsky klaster v súlade s urbanistickou víziou. Negatívom návrhu je však komplikované dispozičné riešenie kancelárskeho traktu a dlhé chodby, ťažko čitateľná logistika zásobovania a neoptimálne riešená prevádzka priestorov v parteri stavby.

Návrh dostatočne naplnil zadanie. Hmotové riešenie reflektuje existujúce budovy – o jedno podlažie prevyšuje reguláciu, čo je možné. Návrh je postavený na kompozícii troch prepojených hmôt. Kancelárie sú striktne oddelené od laboratórií, čo predlžuje prevádzkové trasy. Stredná výrazná hmota umiestnená na hlavnej osi obsahuje tejto polohe nezodpovedajúce prevádzky. Návrh generuje dlhé jednotvárne chodby bez pobytovej kvality. Zásobovanie zverinca je z hľadiska dopravného riešenia veľkorysé, umiestnenie nákladnej rampy na hlavnej pešej osi nie je z urbanistického hľadiska vhodné.

Návrh naplnil zadanie a je v súlade s reguláciou. Architektonický výraz budovy evokuje skôr obytný dom. Riešenie rámp z Dúbravskej cesty je priestorovo veľmi komplikované. Dispozičné riešenie je založené na usporiadaní laboratórií a kancelárií pozdĺž dlhej temnej chodby bez pobytovej kvality.

Návrh svojou mierkou a usporiadaním s vytvorením pasáže vhodne dopĺňa existujúci urbanistický klaster a rešpektuje jeho základné priestorové vzťahy. Porota oceňuje dispozične čisté a prehľadné riešenie zverinca a jednotlivých podlaží, ktoré vytvára predpoklady pre racionálnu a efektívnu prevádzku objektu. Ako problematické však vníma architektonické stvárnenie fasády, zvolenú materiálovú bázu a povrchové štruktúry. Celkový výraz objektu podľa názoru poroty nedostatočne reflektuje charakter a špecifiká pracovísk experimentálnej medicíny, ani ich potenciál pre súčasný, inovatívny vedecko-výskumný vonkajší obraz.