Centrum kultúry Kežmarok

Kvalita urbanistického riešenia lokality s dôrazom na pamiatkové hodnoty územia (čl. 2. a 3.), vrátane dopravného napojenia, vnútornej organizácie mobility a statickej dopravy  (čl. 3.)

Víťazný návrh prináša do zložitého kontextu jasné a silné urbanistické gesto v podobe elementárnej lineárnej hmoty, ktorá definuje celkom nové ťažisko územia. Toto riešenie, koncipované v predĺžení osi Hviezdoslavovej ulice, vytvára mestskú agoru a definuje čitateľný rámec pre dvojicu existujúcich historických chrámov. Návrh si odvážne, no odôvodnene, dovolil vstúpiť aj do zón mimo odporúčaného stavebného obvodu. Nevytvára však nadrozmerný objem, preukazuje citlivosť voči okolitej zástavbe a vytvára architektonický výraz adekvátny pre danú typológiu kultúrnej a spoločenskej funkcie. Urbanistická línia má však aj svoje úskalia – do dominantnej polohy stavia gréckokatolícky chrám, čím kompozične čiastočne potláča vnímanie artikulárneho kostola. Hoci si návrh zvolil tému zachovania existujúcej substancie objektu internátu, dlhá línia novej hmoty do istej miery nabúrava logiku priečnej priepustnosti územia. Táto otázka je riešiteľná korekciou mierky predpolia a kompozíciou hrán námestia. Porota tiež vníma zásah do archeologicky citlivého územia, avšak pozitívne hodnotí, že návrh v miestach potenciálnych nálezov nerealizuje invazívnu spodnú stavbu. Prípadné zvýšené náklady na archeologický výskum sú tak vyvážené efektivitou menších nadzemných objemov. Utilitárne riešenie statickej dopravy túto efektivitu aj napriek svojej dvojpodlažnosti podporuje.

Kvalita krajinno-architektonického riešenia exteriérových plôch a verejného priestoru (čl. 3.)

Prístup k exteriérovým plochám je koncepčne založený na vytvorení rozsiahleho zjednocujúceho priestoru, ktorý prepája novú architektúru s historickým kontextom. Veľká dláždená plocha však vizuálne zrovnoprávňuje všetky objekty bez dodatočnej vegetačnej artikulácie, čo si v ďalšom stupni žiada prehodnotenie proporcie a mierky námestia vo vzťahu k monumentalite a pamiatkovej hodnote priľahlých chrámov. Zvolená koncepcia drevín a prvkov vo verejnom priestore pôsobí v lokálnom kontexte Kežmarku nejednoznačne. Porota celkovo vníma krajinno-architektonickú vrstvu tohto návrhu ako podcenenú, avšak s priestorom na dopracovanie. Návrh by mal zvážiť doplnenie vegetačných plôch priamo v priestore námestia a adekvátne prehodnotenie výsadby.

Kvalita architektonického riešenia stavby, naplnenie priestorových a funkčných požiadaviek na prevádzku (čl. 3.)

Z architektonického hľadiska ide o rafinované a neokázalé dielo s mnohými skrytými kvalitami. Silný súdobý, miestami až fascinujúci výraz objemu je vyvážený značnou mierou pokory a znakovou symbolikou, ktorá umne reinterpretuje tradičné formy. Veľkorysý podiel exteriérovej pergoly plynule prepája vnútorné a vonkajšie priestory. Prevádzková schéma je čitateľná: veľká sála, malá sála, knižnica a foyer sú integrované do kontinuálnej sekvencie verejných priestorov a doplnkové funkcie sú logicky situované aj do adaptovanej časti pôvodného internátu. Dispozičné riešenie racionalizuje priestorové nároky na kultúrne funkcie, čo sa prejavilo v menšej podlahovej ploche hlavnej sály v porovnaní s ostatnými návrhmi. Istá miera zoštíhlenia vybraných priestorov však nie je na úkor celkovej kvality a odporúčanej kapacity. Naopak, potvrdzuje úvahu, že priestorovo flexibilnejšie kapacity sú pre potreby Kežmarku vo výsledku udržateľnejšie a adekvátnejšie. Samotný priestor hlavnej sály však bude ešte vyžadovať doriešenie optimálnej krivky viditeľnosti a akustiky. Problematická však zostáva väzba vnútorných funkcií na parter a bežné fungovanie mestského prostredia – priestory sál orientované do námestia tvoria pre exteriér neaktívne fasády a umiestnenie reštauračnej časti mimo hlavného ťažiskového priestoru oslabuje inak sľubný potenciál pre oživenie agory. 

Aplikovanie princípov udržateľnosti, adaptability a environmentálneho prístupu (čl. 4)

Návrh pristupuje k otázkam udržateľnosti zodpovedne, a to predovšetkým prostredníctvom minimalizácie budovaného objemu a cieleného využitia zachovanej hmoty bývalého internátu. Tento krok významne znižuje environmentálnu záťaž aj investičné nároky. Návrh zároveň deklaruje konštrukčný koncept umožňujúci veľkorozponové priestory, čo zvyšuje jeho flexibilitu. Z hľadiska mikroklimatických opatrení návrh prezentuje zadržiavanie zrážkovej vody formou dočasných vodných zrkadiel v dlažbe. Hoci ide o ideovo atraktívny vodozádržný prvok, je nevyhnutné dbať na jeho technickú a prevádzkovú realizovateľnosť. Za citlivý bod porota považuje najmä riešenie strešného plášťa. V pamiatkovo exponovanom prostredí je potrebné eliminovať riziká nežiaduceho odlesku a súvisiacich negatívnych efektov.

Uplatnenie požiadavky na fázovanie výstavby a predpoklady návrhu na naplnenie požiadavky na investičné náklady (čl. 5.)

Z pohľadu investičných nákladov a fázovania výstavby predstavuje víťazné riešenie vysoko racionálnu a pre mesto finančne najzodpovednejšiu voľbu spomedzi predložených prác. Návrh je objemovo striedmy a zodpovedný, čo porota vyhodnotila ako zásadnú výhodu. Rozdelenie projektu do logických etáp, z ktorých prvá počíta s nákladovo optimalizovanou rekonštrukciou a adaptáciou objektu internátu, umožňuje mestu aktivovať a funkčne oživiť územie bez nutnosti radikálnej vstupnej investičnej záťaže. Rozhodnutie autorov vyhnúť sa budovaniu veľkého solitérneho objektu a namiesto toho pracovať so subtílnymi líniami a existujúcou substanciou dáva reálne predpoklady na dodržanie stanovených rozpočtových mantinelov. V celkovej bilancii porota vyhodnotila, že primeranosť hmôt a prevádzková hospodárnosť návrhu prevažujú nad defictimi, ktoré porota považuje za riešiteľné.

Komentár experta poroty - KPÚ Prešov / Pracovisko Poprad

Jasne definovaný zámer výstavby Centra kultúry v Kežmarku víťazný návrh nerieši prvoplánovo, čo môže spočiatku pôsobiť až rozpačitým dojmom. Návrh upustil od riešenia „očakávanej“ jednej monumentálnej hmoty objektu a premyslene, minimalisticky sa snaží vstupovať do hodnotného urbanistického priestoru novou stavbou. Z hľadiska ochrany pamiatkového fondu je pozitívne hodnotené zachovanie historického stavebného fondu – objektu školského internátu s novým funkčným využitím, čo logicky prispelo k minimálnej nutnosti vstupu novej stavebnej hmoty v území. Premyslenosť až rafinovanosť celého návrhu však neguje spôsob zastrešenia novostavby, a to jednak tvarovým riešením, ktoré je v tomto území cudzorodé a odkazuje skôr na hospodárske stavby, ako aj materiálovým návrhom použitej strešnej krytiny. Vzhľadom na to, že v celom riešenom území je predpoklad výskytu archeologických nálezov, návrh aj napriek preukázateľne zaniknutej historickej zástavbe vo východnej okrajovej časti, navrhuje výstavbu do polohy, ktorá môže viesť k zvýšeným nárokom na prípravné a výskumné práce. Nevyhnutné je tiež preriešiť a skvalitniť navrhovaný verejný priestor s dôrazom na zachovanie jeho mestskej funkcie a s vylúčením odkazu na prírodné tatranské prostredie. Pri návrhu skladby zelene je potrebné použiť výlučne druhy domácej proveniencie.

Kvalita urbanistického riešenia lokality s dôrazom na pamiatkové hodnoty územia (čl. 2. a 3.), vrátane dopravného napojenia, vnútornej organizácie mobility a statickej dopravy  (čl. 3.)

Koncept je založený na prísnom a jednoznačnom uvažovaní v podobe kompaktného monobloku – solitérneho pavilónu osadeného v zeleni. Hmota objektu je v území pomerne subtílna a svojím natočením inteligentne a citlivo reaguje na geometriu okolitej zástavby. Veľkým pozitívom je, že objekt prostredníctvom otvorených nároží komunikuje s okolím a ako jeden z mála návrhov vytvára plynulé pešie prepojenia do všetkých smerov. Zvoleným prístupom asanácie pôvodného internátu návrh zlučuje všetky funkcie do jedinej novej hmoty. Tým síce uvoľňuje pozemok, no svojou prevádzkou nevytvára pasáže a priechody v území, čím sa potenciál urbanistického vrstvenia vnútrobloku oslabuje. Absencia jasne definovanej hlavnej a zadnej fasády objektu, resp. jeho omni-orientácia síce maximalizuje prepojenie s okolím, avšak v kontexte historického prostredia a typológie významnej kultúrnej inštitúcie môže toto zrovnoprávnenie všetkých strán pôsobiť architektonicky aj prevádzkovo nejednoznačne.

Kvalita krajinno-architektonického riešenia exteriérových plôch a verejného priestoru (čl. 3.)

Krajinno-architektonický prístup porota jednohlasne zaradila medzi najpresvedčivejšie. Koncept solitérneho pavilónu obklopeného parkom je sympatický a prináša do územia žiadaný prírodný prvok. Miera a pomer navrhovanej zelene sa však v kontexte mestskej inštitúcie javia ako mierne predimenzované. Deje sa to na úkor spevnených plôch, ktoré sú nevyhnutné pre zhromažďovanie návštevníkov pred kultúrnymi podujatiami. Verejný priestor tak môže v kritických momentoch prevádzky pôsobiť kapacitne poddimenzovane. Napriek tejto disproporcii medzi spevnenými a vegetačnými plochami je prístup k formovaniu krajiny jasne čitateľný a prináša mimoriadne kvality najmä v oblasti manažmentu a retencie zrážkových vôd.

Kvalita architektonického riešenia stavby, naplnenie priestorových a funkčných požiadaviek na prevádzku (čl. 3.)

Formálne riešenie sa vyznačuje čitateľnou súdobou architektúrou, ktorá rešpektuje okolie a nesnaží sa o falošný historizmus. Jadrom dispozičného riešenia je vnútorné kríženie ťažiskových priestorov, ktoré prináša vysokú mieru otvárateľnosti a priestorovej variability. Tento striktný a racionálny systém však v praxi prináša zásadné prevádzkové úskalia. Priestorová kompozícia problematizuje vzťah medzi malou a veľkou sálou, čím medzi nimi vzniká nežiaduca vizuálna a funkčná rivalita. Kompaktná hmota s krížovou dispozíciou navodzuje skôr pocit tranzitného komunikačného uzla než plnohodnotného a pokojného pobytového priestoru. Porota tiež vnímala riziká spojené s akustikou, intimitou a fungovaním jednotlivých sál, keďže viacnásobné vstupy zo všetkých strán a nadmerná variabilita môžu v konečnom dôsledku generovať množstvo prevádzkových obmedzení a kompromisov pri súbežnom konaní podujatí. Uvedené kompromisy sa premietajú aj do foyeru, ktorý vo svojej polohe nedokáže naraz plnohodnotne obslúžiť obe sály.  

Aplikovanie princípov udržateľnosti, adaptability a environmentálneho prístupu (čl. 4)

V environmentálnej rovine návrh kombinuje rozdielne prístupy. Na jednej strane je ambícia a dôraz na modro-zelené opatrenia, ktoré patria medzi najlepšie spracované v rámci súťažných návrhov. Na druhej strane stojí konštrukčný charakter objektu v jeho priemyselnej podobe, konkrétne obvodový plášť s oceľovými prvkami a pomerom presklených a plných plôch. Porota vnímala možné riziká spojené s tepelnou stabilitou budovy, najmä hrozbu letného prehrievania interiéru a s tým súvisiace zvýšené energetické nároky na chladenie, čo je v kontexte dnešných klimatických výziev nevýhodou.

Uplatnenie požiadavky na fázovanie výstavby a predpoklady návrhu na naplnenie požiadavky na investičné náklady (čl. 5.)

Kompaktný objem a racionálna schéma monobloku pôsobia z hľadiska hrubej stavby finančne realisticky a predznamenávajú ekonomickú realizáciu. Otáznou položkou však zostáva realizácia samotného transparentného obvodového plášťa, ktorého plocha a technologické nároky môžu vo výsledku výrazne navýšiť celkové investičné náklady nad predpokladaný rámec. Keďže návrh kumuluje všetky funkcie do jedného novovybudovaného pavilónu a asanuje pôvodnú stavbu, flexibilita fázovania výstavby je v porovnaní s inými prístupmi značne limitovaná.

Kvalita urbanistického riešenia lokality s dôrazom na pamiatkové hodnoty územia (čl. 2. a 3.), vrátane dopravného napojenia, vnútornej organizácie mobility a statickej dopravy  (čl. 3.)

Spomedzi všetkých súťažných návrhov pracujúcich s rozvoľnenou formou klastra vyhodnotila porota tento prístup ako najpresvedčivejší. Kompozícia viacerých samostatných hmôt je voči pamiatkovým hodnotám územia mimoriadne citlivá a nevytvára urbanistickú bariéru. Umožňuje jemnejšiu mierku zástavby v kontakte s kostolmi a parkom. Kvalitou je, že riešenie nevytvára monolitický blok, ale prelieva sa do verejného priestoru a prirodzene formuje sekvenciu námestia, kultúrneho dvora a parkových plôch. Hoci je návrh urbanisticky aj kompozične kvalitný, porota vnímala, že klastrový princíp nie je pre zadaný funkčný program mesta, požiadavku prevádzkovej kompaktnosti a jednoznačné dlhodobé fungovanie centra najvhodnejším modelom.

Kvalita krajinno-architektonického riešenia exteriérových plôch a verejného priestoru (čl. 3.)

Vo verejnom priestore návrh pôsobí fluidne a harmonicky. Rozdelenie inštitúcie do menších objektov umožňuje exteriéru voľne sa prelievať do priestoru novovytvoreného námestia aj medzi jednotlivé budovy. Porota vysoko oceňuje, že návrh našiel pre verejný priestor v danom kontexte správnu a primeranú mierku. Priestor nie je predimenzovaný, no zároveň poskytuje dostatočné zhromažďovacie plochy pred jednotlivými prevádzkami, vďaka čomu verejný priestor prirodzene dýcha a stáva sa integrálnou, živou súčasťou pešej siete mesta. Silnou stránkou je čitateľná sieť peších trás a prepojení, ktorá sa opiera o existujúce mestské osi a dopĺňa ich o nové pobytové situácie. Za limit návrhu porota považovala, že klastrové usporiadanie zvyšuje nároky na vonkajšie pobytové priestory aj na ich celoročnú použiteľnosť.

Kvalita architektonického riešenia stavby, naplnenie priestorových a funkčných požiadaviek na prevádzku (čl. 3.)

Architektonický jazyk stavieb s jasným odkazom na vernakulárnu architektúru je hodnotený ako primeraný historickému prostrediu Kežmarku. Napriek atraktívnej forme však návrh naráža na zásadné limity vo vnútornej prevádzke. Dispozičná schéma nie je celkom čitateľná a obsahuje viacero otáznych riešení. Najväčšou slabinou separátnych hmôt je absencia prepojenia „suchou nohou“ medzi funkciami. Nutnosť vonkajšieho prechodu medzi sálami a ďalšími prevádzkami znižuje užívateľský komfort, obzvlášť v zimných mesiacoch. Ďalším výrazným prevádzkovým negatívom je neefektívne rozdelenie gastro funkcií – návrh de facto vytvára až tri samostatné gastro zóny, čo by bolo z hľadiska personálneho aj prevádzkového manažmentu náročné na obsluhu.

Aplikovanie princípov udržateľnosti, adaptability a environmentálneho prístupu (čl. 4)

Rozdrobenie objemu do klastra z environmentálneho hľadiska prirodzene napomáha lepšiemu presvetleniu a prevetrávaniu jednotlivých objektov, čo pozitívne vplýva na vnútornú mikroklímu. Verejný priestor je koncipovaný ako súčasť mikroklimatickej stratégie, pričom návrh predpokladá aj prácu s priepustnými povrchmi a zadržiavaním vody. Vernakulárny charakter tvaroslovia zároveň logicky pracuje s lokálnymi klimatickými danosťami. Odvrátenou stranou tohto prístupu je však fakt, že tri samostatné budovy majú v súčte podstatne väčšiu plochu obálky v porovnaní s kompaktným riešením. Tento faktor znižuje celkovú energetickú efektivitu komplexu a zvyšuje energetické nároky na prevádzku.

Uplatnenie požiadavky na fázovanie výstavby a predpoklady návrhu na naplnenie požiadavky na investičné náklady (čl. 5.)

Myšlienka klastra prináša z pohľadu fázovania výstavby prirodzenú výhodu – projekt je možné jasne rozdeliť na tri samostatné realizačné etapy, ktoré by sa dali budovať a odovzdávať do užívania postupne podľa finančných možností vyhlasovateľa. Napriek tomuto pozitívu by z dlhodobého hľadiska prevádzkovanie a údržba viacerých samostatných budov, vrátane duplicitných technologických či obslužných zázemí, predstavovali vyššiu ekonomickú záťaž. Prílišná fragmentácia tiež zvyšuje riziko neúplnosti a prevádzkových deficitov v medzi-etapách.

Návrh predstavuje konceptuálny a ideovo i formálne silný prístup k zhmotneniu zadania. Celé riešené územie definuje ako otvorenú agoru, do ktorej vkladá súbor solitérnych objektov. Veľmi pozitívne a racionálne je hodnotená snaha o redukciu nadzemnej mierky inteligentným zapustením časti kapacít pod úroveň terénu. Architektúra však vo výsledku vystupuje ako radikálne autorské gesto, ktorému sa podriaďuje celkový výraz aj fungovanie územia. Vzniká tak súbor budov, z ktorých každá sa snaží pôsobiť ako dominantná architektúra. V citlivom historickom kontexte Kežmarku je táto forma nielen realizačne náročná, ale predovšetkým kompozične potláča dôležité priehľady na chrámy v území. Porota sa taktiež kriticky stavala k polemickým formálnym citáciám tvaroslovia pôvodných objektov, ktoré v danom prostredí nepôsobia dostatočne odôvodnene, pričom silná vizuálna forma návrhu na viacerých miestach potláča prevádzkové a priestorové kvality.

Za hodnotné porota považovala aj snahu šetriť nadzemné objemy kapacitným „zanorením“ a prácu s modro-zelenou infraštruktúrou. Prevádzkovo však návrh dopláca na absenciu jasnej priestorovej hierarchie – chýba zreteľnejšia orientácia hlavných vstupov a celková čitateľnosť dispozičnej logiky nie je jednoznačná. Problematické je najmä prevádzkové odčlenenie multifunkčnej sály od hlavnej sály do samostatného objektu. Návrh predpokladá dvojpodlažné podzemné parkovanie, avšak pri relatívne nízkej kapacite a bez dostatočne presvedčivého vyváženia medzi stavebnou náročnosťou a prínosom pre územie. Z pohľadu krajinnej architektúry aj Krajského pamiatkového úradu je verejný priestor neproporčne prehustený vzrastlou vegetáciou, pričom navrhované zatrávnenie plôch, tak ako je prezentované vo vizualizáciách, by bolo v intenzívnej mestskej prevádzke len ťažko udržateľné a funkčné. Zásadnou slabinou tohto inak architektonicky pútavého konceptu je fázovateľnosť: urbanistický a ideový zámer by pri prípadnom nerealizovaní ktoréhokoľvek zo solitérnych objektov prestal fungovať ako zmysluplný celok.

Súťažný návrh predstavuje kultivovaný mestotvorný koncept, ktorý sa vyznačuje čitateľnou mierkou a vecným zapojením do lokálneho kontextu. Porota oceňuje vytvorenie ústredného verejného priestoru s premyslenou priestorovou gradáciou, logickým navádzaním návštevníkov prostredníctvom stromoradia a definovaním veľkorysých rozptylových plôch pred jednotlivými vstupmi. Priestorová koncepcia je systematicky orientovaná k historickým chrámom, pričom nová hmota ambiciózne a primerane dotvára priestorové pozadie pre gréckokatolícky kostol. Pozitívne je hodnotené prevádzkové uchopenie parteru, priestorovo obohacujúci motív mestskej lodžie kultúrneho centra, ako aj vytvorenie jasne definovaných mikropriestorov rôznych kvalít. Prínosom je taktiež uvážlivé odklonenie statickej dopravy a zásobovania na okraj riešeného územia, vďaka čomu sa automobilová prevádzka nezaťahuje do ťažiskového verejného priestoru.

Napriek nesporným architektonickým kvalitám návrh vo výsledku dopláca na určitú sebestrednosť konceptu, ktorý miestami paradoxne odvracia pozornosť a priehľady od historických dominánt. Značným prevádzkovým negatívom je nelogická orientácia sociálneho a technického zázemia priamo smerom ku kostolu. Zvolená forma architektúry, vyznačujúca sa prísnym kubickým charakterom a dogmatickým usporiadaním terás komunitného domu, evokuje skôr metropolitnú zástavbu veľkomesta, čo je v merítku Kežmarku na zváženie. Rizikom je aj osadenie výraznej časti objektu do polohy s potenciálnymi archeologickými nálezmi v dotyku Vyšnej brány, čo si vyžaduje opatrnejšie zvažovanie zásahov. V exteriéri porota vnímala vyšší pomer spevnených plôch a sekundárne poňatie parku ako periférnej zelene, čo oslabuje mikroklimatickú a pobytovú kvalitu v porovnaní s lepšie integrovanými krajinárskymi koncepciami.

Súťažný návrh prináša do územia ideovo pútavý koncept založený na integrácii pôvodnej budovy internátu. Prínosom tohto riešenia je jasná čitateľnosť, celková jednoduchosť a dobre zrozumiteľný princíp dispozičného usporiadania. Návrh umne pracuje s plošnou priepustnosťou – umožňuje prístup do objektu z viacerých strán, pričom v nárožiach vytvára príjemné priestorové zákutia. Porota pozitívne vníma sformovanie vnútorného nádvoria, ktoré v tomto prípade neplní len formálnu funkciu, ale nesie v sebe hlbší komunitný a prevádzkový zmysel pre inštitúciu. Spôsob, akým je však do nového celku zapojený pôvodný objekt, vzbudzuje istú polemiku. Hoci ho návrh exteriérovo zachováva, v interiéri ho radikálne mení, čím sa oslabuje opodstatnenosť aj čitateľnosť tohto konzervačného gesta.

Zásadným limitom, ktorý návrh obmedzoval v celkovom hodnotení, je miera a hĺbka jeho spracovania. Porota na jednej strane rešpektuje, že sa prezentácia zámerne nesnaží o hyperrealistické zobrazenie, avšak zvolená lapidárnosť grafického jazyka v tomto prípade hraničí s nedokončenosťou. Viacerým výstupom chýbajú dôležité priestorové a technické informácie nevyhnutné pre komplexné posúdenie, pričom najvýraznejšie sa toto zjednodušenie prejavilo v nedopovedanom riešení exteriéru a krajinno-architektonickej koncepcie. Hoci ide o zaujímavý a architektonicky čistý prístup, v kontexte vysokej kvality, obsažnosti a náročnosti vypracovania ostatných návrhov obmedzovalo predložené vyhotovenie možnosť poroty posúdiť návrh ako plnohodnotne pripravený celok v konkurencii ostatných prác.