Ekovýchovné centrum Správy Národného parku Veľká Fatra

Autori súťažného návrhu predstavili racionálnu a jasne čitateľnú koncepciu ekovýchovného centra. V pôvodnej substancii objektu aj celého areálu sú aditívnym spôsobom dopĺňané nové prvky, čo prispieva k definovaniu rozdielov medzi súčasným stavom a budúcou podobou. Chýbajúce kvality sú týmto spôsobom pridané vo viacerých viditeľných zmenách, ktoré prispievajú k formovaniu novej funkcie objektu. Zvolený prístup sa odráža naprieč celým návrhom. Konzistentne a zrozumiteľne v exteriéri, tak aj v interiéri.
Najvýraznejšou zmenou je prepojenie severnej a južnej strany riešeného územia prostredníctvom prvého nadzemného podlažia. Pôvodne striktne oddelené exteriérové priestory sa vďaka uvoľneniu dispozície a priehľadom cez zväčšené okenné otvory opticky aj fyzicky prepájajú. Tomuto prepojeniu pomáhajú aj vhodne situované nové vstupy, ktoré pracujú s potenciálom blízkeho parku a presvetlenej južnej strany. Terasa a bezbariérová rampa rozširujú svojimi proporciami plochy určené pre návštevníkov v kontakte s vnútornými priestormi miestností, kde je očakávaný aj najväčší pohyb osôb. Obojstrannosť usporiadania centrálneho priestoru taktiež zlepšuje priepustnosť návštevníkov. Jediným významnejším nedostatkom zostáva nízka svetlá výška multifunkčnej miestnost. Ostatné podlažia sú delené podľa jednotlivých funkcií a drobnými úpravami zlepšujú pôvodný charakter dispozície. Stredný trakt zostáva zachovaný, no jednotlivé miestnosti ponúkajú svojim usporiadaním pridanú hodnotu. Vnútorná dispozícia vrcholí strešnou rovinou, ktorú sprístupňuje doplnené schodisko aj nový výťah. Tam čaká návštevníkov zelená oáza s náučnými prvkami a kruhovým prístreškom, ktorý je citlivo vsadený do celkovej kompozície objektu. 

Exteriérové úpravy sú rovnako motivované analytickým prístupom k formovaniu návrhu: očistenie od redundantných objektov, zakomponovanie parkovania do zelene na najmenej konfliktom mieste či odstránenie oplotenia tak, aby sa využilo maximum vonkajších plôch pre návštevníkov. Citlivo je riešená aj voliéra, ktorá je umiestnená nad úrovňou terénu, s ošetrovňou situovanou priamo pod ňou. Vďaka tomu môže byť hendikepovaná zver menej rušená. Udržateľné povrchové úpravy objektu a vonkajších plôch prispievajú k citlivému výrazu a akcentácií podstaty ekologického prístupu celého návrhu.

Pragmatický prístup k návrhu minimalizuje viditeľné zmeny a poukazuje na priestorové kvality objektu. Funkčná zmena nemusí so sebou prinášať radikálne úpravy. Nová náplň vie byť vložená aj do pôvodného perimetra objektu. S touto ideou sa návrh snaží pracovať a stavať tak na benefitoch pôvodnej architektúry. 
Hlavný vstup je situovaný zo severnej strany dvora. Doplnením o veľkú terasu s pobytovými schodmi zásadne mení pomery vo vnímaní objektu. Prevádzkovo oddeľuje krátkodobých užívateľov, od tých dlhodobých, pre ktorých zostáva zachovaný pôvodný vstup. Dispozične je centrálny priestor variabilný. Najväčšiu pridanú hodnotu ponúka multifunkčný priestor, ktorý vybúraním stropu získal výšku cez dve podlažia. Nad týmto priestorom sa nachádza aj lávka, ktorá prepája oddelenú časť kancelárie zásahového tímu v rámci druhého nadzemného podlažia. Ďalšie podlažia využívajú pôvodné proprocie priestorov a upravujú dispozície v prospech kvalitnejšej prevádzky. To však neplatí všade a aj napriek dobrému situovaniu spoločných priestorov dochádza ku hygienickým kolíziám a miešaniu prevádzok ošetrovne pre zvieratá a skladov na potraviny, či prevádzky  zásahového tímu  a kuchyne, ktoré majú spoločný vstup a interiérovú prístupovú a zásobovaciu komunikáciu. Bezbariérovo je objekt obsluhovaný komplexne až s vyústením na strešnú terasu. Tá má doplnkový charakter a zaslúžila by si podrobnejšie rozpracovanie.

Naopak fasáda objektu je obohatená dômyselným systémom s pasívnymi teplo-technickými vlastnosťami. Veľkosti otvorov sú v zásade zachované, no zmenou lícovania rámov okien je dosiahnuté väčšie presklenie a vyššie solárne zisky bez potreby zásadného stavebného zásahu. Porota tak vysoko hodnotí najmenej “technokratické” riešenie pre dosiahnutie “zeleného” architektonického konceptu, minimálnu uhlíkovú stopu zabezpečenú redukovaním potreby stavania nových konštrukcií a búrania existujúcej substancie. Návrh v exteriéri počíta s odstránením ostatných menších objektov, ako pochopiteľným dôsledkom minimalistického prístupu. Existujúce časti pôvodných prvkov oplotenia a ponechanie parkovania na južnej strane, však verejne prístupné plochy zbytočne fragmentujú. Stráca sa tak potenciál kvalít exteriérového využitia. Návrh aj napriek tomu zostáva vo svojej podstate veľmi kultivovaný. 

Konceptom návrhu sa stáva vytváranie nových vrstiev a hľadanie neprebádaných možností v pôvodných predispozíciách vnútorných aj vonkajších konštrukcií. Relatívne radikálny prístup otvára nové možnosti vo vnímaní potenciálov, ktoré pôvodný objekt skrýva. Čitateľnosť týchto zmien však nie je tak zrejmá z exteriéru, ako z interiéru. 
Výrazným autorským vkladom do návrhu je prepojenie podzemného a nadzemného podlažia s pridaním nového zapusteného “anglického dvorčeka”. Vďaka nemu je možné do podzemných miestností vpustiť viac denného svetla a využiť ich potenciál vysokej svetlej výšky. Je tu situovaný menší priestor multifunkčnej miestnosti, ktorá sa otvára cez dve podlažia do hlavného vstupu. Atraktívnym spôsobom tak návrh pracuje s rezovou rovinou objektu vďaka čomu vytvára nové priestorové zážitky. Tie sú umocnené pre užívateľa veľmi pútavým a nápaditým interiérovým prevedením s citom pre detail. Na druhej strane porota hodnotí ako rozpačité a nie uplne jasne vysvetlené fasádne exteriérové tehlové úpravy a otvára otázku, či je takéto hľadanie novej identity objektu potrebné a prínosné. Kancelárie sú navrhnuté s dôrazom na spoločné priestory a so zachovaním stredovej dispozície. Ubytovacia časť má chodbu presunutú na južnú fasádu z dôvodu orientácie izieb, avšak s negatívom zníženia kapacity lôžok na poschodí a potreby umiestniť ďalšie izby ku kanceláriám. Je zrejmé, že daná zmena vnáša do funkčného členenia nerovnováhu. Rovnako pôsobí aj strešná rovina, ktorej novotvar v podobe dvoch drobných domčekov je akoby navyše a bez výraznej pridanej hodnoty. 

Návrh pracuje so zachovaním ostatných objektov, mení ich funkčné využitie a dotvára v ich medzipriestore kryté terasy a nové vstupy. Tieto intímne zákutia a mikropriestory spoločných častí sú silným momentom. Zapĺňajú však veľkú časť riešeného územia na úkor exteriérových plôch. Z hľadiska náročnosti, sa celkovo jedná o najkomplikovanejší prístup k úprave pôvodného objektu, ktorého opodstatnenosť je diskutabilná.