Mestský park Banská Bystrica

Autorský tím víťazného návrhu najlepšie pochopil historické korene riešeného parku a koncepčnú podstatu existujúceho stavu. Najlepšie dokázali identifikovať problémy a poukázali na celoročný potenciál predmetného priestoru.

Víťazný návrh rešpektuje pôvodnú dispozíciu parku a citlivo plní park novými funkciami s dodržaním logiky jeho užívania. Pomerne jednoduchými zásahmi, použitím súčasného architektonického rukopisu, naznačili možnosti na zvýšenie kvality parku. Citlivým zabudovaním požadovaných i nových aktivít do predurčených častí parku, s vhodným potlačením negatívne vnímaných tenisových kurtov v celkovom kontexte, vytvárajú predpoklad dosiahnutia ideálnej zonácie tohto verejného priestoru a zvýšenie jeho atraktivity na dlhodobejší pobyt v rámci aktívneho i pasívneho relaxu.

Ocenený návrh vhodne pracuje s historickou kompozíciou založenej na priestorotvornom vnímaní zelene, jej osových a hmotových základoch. Aj keď spôsob rekonštrukcie zelene nie je dostatočne opísaný, grafická prezentácia naznačuje radikálnu obnovu alejí, čo bude asi najcitlivejšou kapitolou prerodu celého parku. Pozoruhodným je tiež zapracovanie siluety vonkajšieho okruhu chodníkom v podobe štrkotrávnika, čím na jednej strane odkazujú autori na historicky nerealizovaný okružný chodník, na druhej strane týmto zámerom nenarúšajú dotknuté voľné trávnaté plochy.

Zaujímavým sa javí posun altánku mimo kompozičného jadra v záujme docielenia univerzálneho centrálneho stretávacieho priestoru nahradením záhonovej výsadby multifunkčným celoročne využiteľným vodným prvkom so sezónnou premenou na pochôdznu ochladzovaciu fontánu v letných mesiacoch a na dočasnú ľadovú plochu v zimných mesiacoch.

Polemiku vyvoláva nová lokalizácia mýtneho domčeka oproti jeho historickej polohe v parku v mieste novovybudovanej okružnej križovatky ulíc J. Kráľa a Tajovského. Oproti tomu stvárnenie haptickej záhrady ako nového prvku v kontexte s ostatnými časťami parku pôsobí cudzorodo a rozpačito, ako aj pocitové hierarchické členenie vnútorných chodníkov aplikovaním dvoch odlišných povrchov – mlatového a kamenného z maloformátovej kamennej kocky. V oboch prípadoch porota odporúča prehodnotenie týchto riešení.

Napriek spomenutým odchýlkam od usmernenia KPÚ, predložený návrh znamená pre zadávateľa vhodný základ na konsenzus v záujme optimálneho začlenenia momentálne tranzitného parku do funkčného kontextu mesta.

Súťažný tím spracoval najprecíznejšiu analýzu riešeného priestoru, ktorá bola predpokladom druhého najkvalitnejšieho návrhu. Predložené riešenie rešpektuje historický kompozičný princíp založený na jasne čitateľnej a vnímateľnej dispozícii, ktorá ostáva zachovaná.

Hlavná priečna kompozičná os je „vyčistená“ a dosiahnuté priehľady sú umocnené pomocou trvalkových záhonov s dominanciou centrálneho altánku. Porota tu pozitívne hodnotí aj snahu o navodenie pocitu priestorovej perspektívy navolenými líniami predmetných trvalkových záhonov. Vhodne je zvládnutá tiež mierka a umiestnenie fontán v mieste prieniku okružného chodníka s priečnou promenádou. Autori kladú dôraz aj na obnovenie pôvodných brodérií na hlavnej okružnej promenáde formou vytvorenia pobytových spevnených zálivov, ktoré sú ideálne na vtiahnutie a udržanie návštevníkov v tejto časti parku.

Návrh v širších vzťahoch výnimočne vyhodnocuje potrebu humanizácie pešieho ťahu na ulici Janka Kráľa, šancu na prepojenie parku a potoka Bystrica a zmeny v organizácie dopravy. Tieto potenciály bohužiaľ v samotnom návrhu zostávajú nenaplnené.

Vysoko odbornou je práca s vegetačnou zložkou, kde autorský tím napriek iba čiastočnej obnove kompozičných alejí prezentuje zmysluplnú obnovu po ucelených blokoch, kde pôvodnú dispozíciu obnovuje vyčistením porastov od náletov a nevhodných dosadieb. Pri rekonštrukcii priestorotvorných alejí čiastočnou dosadbou však poukazuje porota na otázny výsledok z hľadiska komplexného vnímania alejí.

Slabinou návrhu je použitie nadmieru historizujúceho rukopisu navrhovaných architektonických objektov a nedôrazné zakomponovanie navrhovaných aktivít v juhozápadnej časti parku do jeho dispozičného základu. Oproti bravúrne zvládnutej krajinárskej zložke návrhu, návrh architektonického stvárnenia centrálneho altánku a „confiterie“ uberá návrhu pri celkovom hodnotení na kvalite, pôsobí sentimentálne a nepôvodne. Porota odporúča použitie modernejšieho stvárnenia rešpektujúcej súčasné nároky užívateľov tohto verejného priestoru.

Autorský tím priniesol veľmi jasnú a jednoznačnú koncepciu rekonštrukcie parku, pričom sa nesnažil dodržať len historický kompozičný základ, ktorý v plnej miere rešpektuje a obnovuje, ale ponúka aj pragmatickú postupnosť jeho obnovy. Analýza pohybu peších prináša žiadúce korekcie nástupov do parku aj snahu o zlepšenie prepojenia parku na bezprostredné okolie.

Vášnivú diskusiu vzbudila obnova centrálnej promenády zakomponovaním ovocného sadu z krajových odrôd. Posilnenie tejto kompozičnej osi rastrovou výsadbou ovocných stromov by v konečnom dôsledku znamenalo kontrastný a až nežiadúci rurálny efekt z hľadiska habituálneho a charakterového výrazu vybraného sortimentu drevín. Tento autorský prístup "zaplniť" hlavný priestor pravidelnou výsadbou krátkodobo, a tým pádom intenzívne kvitnúcich ovocných stromov, predstavuje súčasný a trúfalý vstup do obrazu historického parku, ktorý na jednej strane ho ozvláštňuje, ale na druhej strane toto kontroverzné stvárnenie dominantnej priestorovej osi vytvorením optickej bariéry môže mať negatívny dopad na vnímanie a čítanie pôvodnej historickej dispozície .

Prínosom tohto súťažného návrhu je veľmi dobre navrhnuté riešenie ochrany stromov v mlatovom povrchu a predovšetkým premyslený a racionálny návod na radikálnu postupnú rekonštrukciu kompozičných alejí s jasným konečným výsledkom. Návrh prezentuje plán komplexnej obnovy vegetácie alejí v troch etapách v priebehu 20 rokov, čím sa dosiahne jednotný vzrast a vnímanie zelene po jej obnove. Týmto radikálnym etapovitým zmladením sa obnoví základná kostra kompozície parku s dosiahne výsledné homogénne pôsobenie nosných alejí s dlhodobou perspektívou a stabilizovaným zdravotným stavom celej vegetácie parku. Neodmysliteľným je výsledný návrh dlhodobého plánu údržby a jeho striktné dodržiavanie. Porota odporúča sa týmto modelom inšpirovať a aplikovať v rámci realizácie rekonštrukcie parku, vrátane návrhu diferenciácie intenzity údržby trávnatých plôch.

Porota pozitívne hodnotila aj architektonicky jednoduchý štylizovaný altán, ktorý zaujme svojou modernou strohosťou a vzdušnou konštrukciou, rovnako ako moderné prvky mobiliáru, ktoré dotvárajú celkové riešenie. Autori zapojili do riešenia aj ulicu J.M. Hurbana a navrhnutím platanovej promenády vizuálne rozšírili park. Za zaujímavé riešenie možno vnímať zrkadlenie juhozápadnej platanovej aleje na severovýchodnú stranu parku a za ocenenie stojí aj precízne premyslené osvetlenie parku.

Kvalitou tohto súťažného návrhu je jeho premyslená zonácia založená na akceptovanom historickom koncepte so zapracovaním kultivovaných detailov s vysokou estetickou hodnotou a potenciálom využitia.

Zaujímavá je štylizovaná forma stvárnenia centrálneho altánku použitím subtilnej jednoduchej konštrukcie. Jej vizuálne kvalitne odprezentovaný návrh s naaranžovanou slávnostnou atmosférou je presvedčivý a koncepcia jeho variabilného využitia dáva predpoklad výslednej funkčnosti. Svojou elegantnosťou, striedmosťou a premyslenosťou zaujme aj drobná architektúra a mobiliár parku - čitáreň a tiež „malé letné fontány“, ktoré vhodne obohacujú dominantný priestor promenády parku. Oproti tomu novonavrhovaný viacúčelový objekt kaviarne doplnený „levitujúcou“ mohutnou drevenou pergolou pôsobí veľmi masívnym dojmom, čím na seba púta nežiadúcu pozornosť a narúša celkovú „jemnú“ atmosféru parku.

Súťažný návrh zaujal diverzifikáciou trávnatých plôch na centrálny intenzívnejší parkový trávnik a periférne plochy tieňomilného trávnika a kvitnúcej lúky s mozaikovitým kosením. Porota ocenila pripomenutie pôvodne zamýšľanej kompozície parku formou vonkajšieho koseného okruhu pre bežcov a stupňovanie intenzity údržby smerom k centru parku. Sporným je však modelácia terénu v koreňovom priestore existujúcich stromov.

Slabou stránkou návrhu je jeho prílišný dôraz na environmentálny aspekt, čo v kontexte hodnôt historického parku nie je najvhodnejšie. Porota odporúča venovať viac pozornosti prinavráteniu jej pôvodnej historickej podoby s rešpektovaním súčasných nárokov. Koncepcia rekonštrukcie existujúcej zelene je nejasná a rozpačitá. Navrhovaná postupná obnova alejí je problematická a obtiažne realizovateľná bez možných negatívnych dopadov na ponechané jedince pri zásahu do ich koreňového systému. Ujatie a následný rast dosadzovaných stromov sú otázne. V konečnom dôsledku by to znamenalo stratu jednotného vizuálu alejí a negatívne narušenie jedného z hlavných kompozičných princípov celého parku. Deklarovaná minimalizácia intenzity údržby je otázna. Aplikácia vodo-zádržných opatrení v mieste bez nežiadúcej kumulácie dažďových vôd je neopodstatnená.

Súťažný návrh zaujal svojou elegantnou a čistou grafikou a vyzdvihnutím hlavnej kostry historickej kompozície. Ponúka premyslený koncept dispozičného riešenia a jeho hlavný prínos je v zaujímavom stvárnení centrálnej kompozičnej osi pôsobivým trvalkovo-letničkovým parterom s veľkorysým až monumentálnym centrálnym priestorom, ktorému dominuje hudobný pavilón lemovaný dekoratívnym kvetinovým záhonom doplneným atraktívnym vodným prvkom.

Architektonické objekty sú navrhnuté vkusne a v súlade so súčasnými požiadavkami doby, stvárnenie budovy zázemia a verejných toaliet je elegantné a čisté. Hudobný pavilón reaguje na jej tvaroslovie a architektonický výraz, v centrálnom priestranstve predstavuje moderný akcent. Pozitívom je doplnenie priamej pešej trasy do priestoru parku pozdĺž mimoriadne frekventovanej a rušnej ulice Janka Kráľa a ostatných dnes absentujúcich obvodových spojníc. Oproti tomu vytvorenie svojbytného priestoru „psieho parku“ formou uzavretého venčoviska v J-Z časti parku nepovažuje porota v rámci pamiatkovo chráneného historického parku za vhodnú funkciu.

Slabou stránkou návrhu sa javí prílišná koncentrácia na dekorovanie čo sa v mierke zadania zdá ako prehnané. Navodenie kúpeľného efektu potláča historicky jasne definovanú dispozičnú koncepciu a zároveň z toho vyplýva otázna finančná udržateľnosť. Porota odporúča venovať viac pozornosti kontextu celého riešeného územia.

Za opomenuté porota považuje tiež iba okrajové riešenie rekonštrukcie zelene bez návrhu novej generácie kostrových drevín okrem stálozeleného stromoradia, čo z dlhodobého hľadiska nevylepší vekovú štruktúru zelene a môže znamenať postupný rozpad pôvodnej kompozície.