Knižnica Samuela Reussa Revúca
Mesto Revúca a Mestské kultúrne stredisko Revúca vyhlásili v júni 2022 verejnú projektovú dvojetapovú architektonickú súťaž návrhov na modernizáciu interiéru mestskej knižnice Samuela Reussa.
Cieľom modernizácie interiéru mestskej knižnice je prilákať nových čitateľov a mladých ľudí, vytvoriť atraktívny a kvalitný priestor nielen pre bežné výpožičné služby, rozvoj čítania a čitateľskej gramotnosti, ale aj pre príjemný pobyt v knižnici či rôzne aktivity knižnice. Rekonštrukcia knižnice bude financovaná z dotácie Fondu na podporu umenia.
Architektonická súťaž prebiehala v dvoch etapách. Do prvej etapy zaslalo referenčné projekty 15 účastníkov. Do druhej etapy posunula porota troch účastníkov, ktorí svoje návrhy porote prezentovali aj osobne. Zvíťazil návrh architekta Michala Kontšeka.
Okruh účastníkov:
Účastníkom mohol byť jedine hospodársky subjekt, ktorá spĺňa podmienky účasti týkajúce sa osobného postavenia uvedené v § 32 ods. 1 písm. e) a f) a § 40 ods. 6 písm. f), má ukončené vysokoškolské vzdelanie 2. stupňa v študijnom odbore v oblasti architektúry, dizajnu, umenia, alebo stavebného inžinierstva; v prípade ak účastníkom je právnická osoba, túto požiadavku musí spĺňať jej štatutárny orgán. V prípade účasti autorského tímu, musel podmienky účasti spĺňať aspoň jeden člen - účastník, v riešiteľskom kolektíve odporúčame zastúpenie autorizovaného architekta alebo autorizovaného stavebného inžiniera.
Termíny:
Porota:
Riadni členovia:
Ing. arch. Patrícia Botková
Ing. arch. Tomáš Boroš , ArtD.
Ing. Mgr. art. Pavol Pilař , ArtD.
Ing. Karin Kilíková (závislý od vyhlasovateľa)
Náhradníci poroty:
Ceny:
druhé miesto: 1 500 €
tretie miesto: 1 500 €
Výsledky súťaže:
prvé miesto (1 500 €) – Ing. arch. Michal Kontšek
Návrh vychádza z konceptu “Wunderkammer”. Pri zariaďovaní interiéru to znamená v čo najväčšej miere využiť pre vybavenie plochy stien, aby sa uvoľnil samotný priestor. Autor takto pristupuje k zariadeniu hlavnej miestnosti knižnice. Tá je po celom obvode lemovaná regálovým systémom, ktorý tvorí základnú prezentáciu kníh. Okolo okenných otvorov sú doplnené v regáloch miesta na sedenie. Centrálne sú umiestnené len výpožičný pult, nižšie regále a stolový systém. Porota odporúča prehodnotiť materialitu návrhu. Stavebná morená borovicová preglejka s výraznou kresbou vyzerá síce na kolážach príťažlivo, no v kontexte solídnej materiality samotnej stavby kultúrneho domu, pôsobí rozpačito. Zvolená materialita bude mať za následok aj redukciu prirodzeného osvetlenia. Otázna je aj nutnosť stavebného zásahu do nosnej konštrukcie objektu. Miestnosť venovaná pre aktivity knižnice je ponechaná skôr v pôvodnom charaktere a je doplnená solitérnymi prvkami, ktoré umožňujú jednoducho meniť jej usporiadanie. Pozitívne vnímaná je práca s pôvodnými knižnými regálmi v danej miestnosti, z ktorých sa stali mobilné police. Návrhu ako jediný pracuje s odlišnosťou a individuálnym potenciálom jednotlivých miestností (kancelária, čitáreň, miestnosť pre aktivity) a používa daný prístup pre jasnejšie programové definovanie priestorov. Táto odlišnosť zároveň umožňuje v prípade potreby etapizáciu realizácie. Návrh bohužiaľ s existujúcim umeleckým dielom vôbec nepočíta.
druhé miesto (1 500 €) – Ing. arch. Katarína Siváková
Autorka prezentovala návrh so zámerom vytvoriť knižnicu ako “verejnú obývačku”. Vnútorná dispozícia návrhu je rozvoľnená a dodáva interiéru neformálny charakter. Vďaka svetlým a krémovým odtieňom použitých materiálov je vytvorená atmosféra typická pre domáce prostredie. Pozitívne je vnímaná citlivá schopnosť vzájomne vyladiť rôznorodé materiály. No práve táto vizualita privátneho interiéru pôsobí rozpačito v kontexte významu inštitúcie a nezdá sa byť správnou odpoveďou na otázku ako má vyzerať verejný interiér a čo ho odlišuje od privátneho interiéru. Základný regálový systém, ktorý prechádza po obvode je doplnený nízkymi policami, medzi ktorými sa nachádza aj výpožičný pult. Hra s typografiou ako nástrojom na umiestňovanie zariaďovacích prvkov knižnice je s ohľadom na riešené priestory ťažko čitateľná a samoúčelná. Neštandardné je aj uzatváranie políc s knihami v miestach, kde sú najlepšie prístupné pre návštevníka. Na druhú stranu v priestoroch chýbajú úložné priestory na väčšie zariadenia, ktoré sú potrebné pre organizáciu aktivít. Zaujímavým prvkom návrhu je transparentná priečka medzi vstupným priestorom do knižnice a kanceláriou knihovníkov. Riešenie by mohlo presvetliť a zredukovať chodbovitosť súčasného vstupu do knižnice. Umelecké dielo nebolo na pôvodnom mieste zachované, ale reprodukované v druhej miestnosti, čo nebude ľahko realizovateľný postup.
tretie miesto (1 500 €) – Ing. arch. Tomáš Ružiak
Jednoduchým konceptom návrhu knižnice sa autori snažia v čo najvyššej miere využiť obvodové steny riešeného priestoru. Jedným priebežným regálom na celú výšku miestnosti prepájajú dva hlavné priestory knižnice. V miestnosti pre deti tento regál obchádza celý priestor a necháva vyčlenený reziduálny priestor pri oknách ako introvertnú študovňu. Priestor pre deti, ktorý je celý vymedzený vysokým regálom, aby mohla vzniknúť tichá študovňa bude ale odkázaný na umelé osvetlenie. Otázna je tiež funkčnosť introvertného priestoru pri oknách v spojení s detským oddelením. V hlavnej miestnosti knižnice priestoru dominujú nízke regály do výšky parapetu okien vytvárajúce nápis “reuss” ako odkaz na revúckeho autora diela Hviezdoveda. Typografická myšlienka je použitá aj ako vizuálna identita celej knižnice. Napriek kreatívnemu prevedeniu pôsobí toto gesto ťažkopádne a zväzujúco. Vznikajú úzke a zle prístupné priestory medzi regálmi a nezdá sa, že je dané riešenie pre čitateľov prínosné. Pracovisko knihovníkov s knihovníckym pultom je kompaktné, ale na druhú stranu príliš vyčlenené zo samotného priestoru knižnice. Návrh svojim konceptom striktne definuje všetky priestory a člení ich spôsobom, ktorý obmedzuje variabilnejšie využitie. Pozitívom návrhu je zakomponovanie existujúceho diela do návrhu a argumentácia v prospech jeho zachovania.