Gerlach Rezort

Víťazný návrh konzistentne nadviazal na pôvodný konzultačný koncept pričom autori presvedčivo zapracovali všetky pripomienky. Porota oceňuje kultivovanú prácu s verejným priestorom, ktorý nadobúda takmer kúpeľný charakter. Vo voľnej krajine vzniká námestie s ambíciou „kolonády“ – miesto odpočinku aj spoločenských podujatí – a popri ňom repertoár rozličných typológií priestranstiev určených na stretávanie. Návrh pritom kombinuje prírodný a mestský fenomén do jedinečného mixu moderného a tradičného, ktorý pôsobí prirodzene a bez pátosu. Prepojenie verejného priestoru s ostatnými etapami rezortu je navrhnuté čitateľne a kontinuálne, čím podporuje dlhodobú prevádzkovú integritu celého areálu.

Urbanistická kompozícia je presvedčivá v mierke aj vo svojom odlíšení od ostatných prístupov. Členitý objem hotela je stiahnutý do druhého plánu a necháva vyniknúť front verejných priestorov. Z ulice tak ostáva čitateľná ľudská mierka chaletov, čo zvýrazňuje panorámu Tatier. Hlavná budova je kultivovane zapustená do terénu; reštaurácia a wellness splývajú s reliéfom, zatiaľ čo navonok vystupuje ubytovacia časť. Fasády prepájajú súčasný jazyk s regionálnymi námetmi hrazdených domov a humien so stodolami, čo návrhu dodáva zrozumiteľný lokálny podtext. Realizovateľnosť a technické otázky ohľadom požiarnej ochrany takéhoto typu fasády bude ešte potrebné detailne vyriešiť. Forma a asymetrické osadenie ubytovacej hmoty, podporujúce maximalizáciu výhľadov, však prinášajú dlhšiu a orientačne náročnejšiu centrálnu chodbu, ktorú by bolo vhodné prevádzkovo sprehľadniť a presvetliť.

Chalety a parter usporiadané okolo promenády vytvárajú „mesto v prírode“ so zreteľnou hierarchiou poloverejných a súkromných priestorov. Jednotný architektonický jazyk s hotelom drží areál pohromade. Umiestnenie chaletov do nástupnej časti územia, hoci v opozite k riešeniu väčšine tímov, pôsobí presvedčivo: vrstvenie funkcií je rozumné, súkromie hostí primerane chránené a návštevnícky pohyb ostáva zrozumiteľný aj v sezónnych špičkách. Variabilný systém chaletov umožňuje kapacitné obmeny a rozumnej redukcii môže zvýšiť priestorovú flexibilitu a celkovú intenzitu využitia. Jasný modulový systém dáva výstavbe pravidlá a vysokú variabilitu; zároveň však prináša limity a menšie priestorové rezervy – najmä pri dimenzácií parkovacích miest a v niektorých nadzemných dispozíciách – ktoré si vyžiadajú dopracovanie.

Prevádzka a fázovateľnosť sú predstavené vecne a čitateľne. Autori transparentne analyzujú výhľady a korektne deklarujú aj jednotky s inou orientáciou než na Tatry. Fázovanie však mieša I. a III. etapu, čo nepovažujeme za ideálne, najmä s ohľadom na koordináciu logistiky a návštevníckej prevádzky. Kríženie kuchyne, jedálne a recepcie je síce umne riešené mimoúrovňovo, no jeho dlhodobú kvalitatívnu funkčnosť bude potrebné verifikovať v modeloch plnej špičky a sezónnych zmien obsadenosti.

Vzťah k prírode a nástupy pôsobia citlivo a zdržanlivo. Návrh chce byť partnerom krajiny, nie dominantou či konkurenciou, čo považujeme za správnu ambíciu. Vzhľadom na rozsah verejných plôch a horské podmienky však chýba intenzívnejšia práca s modrou infraštruktúrou.

V druhom kole prešiel návrh zásadnou revíziou, ktorú porota vníma ako posun k lepšiemu najmä v riešení prevádzky hotela, wellnessu a v prehĺbení fázovania. Nová koncepcia sústreďuje ťažisko okolo centrálneho jazera; tento prvok areál zjemňuje, dáva mu jasný výraz a nesie viacero funkcií. Jazero vytvára atraktívne momenty a jedinečnú atmosféru, zároveň však upozorňujeme, že vzhľadom na pomery v území by sa jednalo o technicky náročnú stavbu i prevádzku.

Hotelová časť získala jasnejšiu identitu a pracuje s viacúrovňovosťou, vďaka ktorej reštaurácia a wellness získavajú silné výhľady a priame prepojenie na jazero. Dispozičné natočenie izieb k panoráme Tatier vytvára charakteristický výraz fasády a špecifickú atmosféru vnútorného koridoru; hravé členenie chodby zmierňuje riziko líniovej monotónnosti a prináša praktické zákutia s dobrou orientáciou v priestore. Ako zaujímavý prvok sa ukazuje narábanie s materiálmi v interiéri, najmä v podobe nabíjanej (dusanej) hliny. Terasy hotela na najvyššom podlaží s výrezom v streche prinášajú invenčnú architektonickú vrstvu, ktorá mení zažitok v hotelových izbách a zároveň sa stáva dôležitým prvkom vonkajšieho pôsobenia budovy. Architektúra hotela tak pôsobí elegantne a súčasne, hoci pri celkovom pohľade sa hmoty jednotlivých fáz javia ako odlišné zámery; v mierke človeka to však skladá sériu menších priestorov s rôznym charakterom. Oceňujeme tiež, že objem wellnessu vhodne prekrýva technické zázemie, čím odbremeňuje parter a podporuje pobytové kvality pri vode.

Krajinná architektúra patrí k silným stránkam návrhu. Práca s charaktermi krajiny, senzorickými záhradami a mikroprostrediami, korešponduje s wellness programom a posilňuje ucelenú atmosféru. Veľký dôraz na wellness je v rámci konceptu čitateľný a zodpovedá očakávaniam vyhlasovateľa; priamy kontakt interiérov s prírodou je kvalitný, výhľady z reštaurácie sú presvedčivé a prepojenie wellness s jazerom je nosným motívom. Viditeľne obmedzený je však priestor pre koncepčný rozvoj wellnessu do budúcna. Lesopark medzi etapami pôsobí ako vizuálny filter, no funkčne ich prepája a pomáha „natiahnuť“ kontext Vysokých Tatier do územia prostredníctvom terénneho modelovania, rámovaných výhľadov a voľby vegetačných vrstiev.

Chalety pracujú s ambíciou vytvoriť „susedstvo“ tesnejším radením. Vo výsledku však už objekty vďaka svojmu objemu nie sú ukryté v prírode; priestorovo-kompozične vystupujú voči hotelu dominantnejšie a môžu ovplyvňovať výhľady z hotelových izieb. Zjazdný chodník vedený okolo chaletov vťahuje dopravu príliš blízko peším. V intenzifikovanom usporiadaní sa znižuje podiel zelene aj využiteľnosť exteriérov, čo je kontrastom k prezentovanému charakteru dediny ukrytej v lese. Stvárnenie architektúry chaletov je skôr konzervatívne, dispozície sú dobre prepracované a obytný štandard je presvedčivý.

Forma urbanistického členenia sa citeľne od prvotnej idei posunula, najmä precizovaním fázovania, jasným vytýčením vstupov a lepším vymedzením prevádzkových väzieb. Centrálna hotelová časť je akcentovaná pre prichádzajúcich hostí a funguje ako čitateľný orientačný uzol. Kompozično-krajinné riešenie je jednoduché a zrozumiteľné. Prirodzene dotvára charakter okolitej krajiny. Kruhové jazierko tvorí nový prírodný atraktor s účelovým napojením na potok, okolo ktorého vzniká pestrá paleta aktivít verejného priestoru. Takáto forma práce s exteriérovými plochami je vnímaná veľmi pozitívne.

Hotel získal jasnejšiu identitu a triáda reštaurácia–hotel–wellness sa číta prehľadnejšie. Všetky izby sú striktne orientované na Tatry, čo dáva fasáde jednoznačný výraz. Jedno centrálne interiérové schodisko je dobrým styčným bodom pohybu v hoteli. Dôsledkom však je vznik veľmi dlhých koridorov okolo hotelových izieb. Z chodieb sa taktiež vytratili pôvodné zákutia pričom prezentovaným benefitom je pestrejšia palety dispozícií izieb. Otvorenie loggií v strešnej rovine je efektné, no s rozporuplnou využiteľnosťou v zimnom období. Materiálové riešenie s dlhými drevenými lamelami na fasáde pôsobí vizuálne atraktívne, avšak vyvoláva otázky životnosti a údržby, najmä na šikmých plochách. Otázny tiež zostáva architektonický výraz hmoty jedálne s kuchyňou, ktorej proporcia sa vymyká ostatným častiam komplexu.

Wellness si umiestnením na okraji pozemku vytvára komorný priestor. Výrazný preplavovací bazén posilňuje vzťah k vode a vizuálny kontakt s exteriérom. Priľahlá konferenčná sála a reštaurácia sa taktiež otvárajú k panoráme prírody. Riešenie pôsobí programovo ucelene. Celkové stvárnenie architektúry, odvolávajúce sa na tradičné tvaroslovia, však opomína jemnosť detailu; snaha o jednoliate hmoty pomocou vertikálnych lamiel vedie k formalizmu a robustnosti.

Chalety sú členené na dve sekcie rozvrstvené v území okolo hotela, čo kompozícii pridáva dynamiku a čím sa návrh líši od konceptu ostatných účastníkov. Tvaroslovie objektov je identické ako pri hotelovej časti komplexu. Navrhovaná podlažnosť a najvyššie položené mezonety však môžu byť v kontexte regulatívov ÚPN problematické.

Fázovania pôsobí prehľadnejšie. Napriek úprave konceptu, návrh nemyslí dostatočne na pešie prepojenia medzi jednotlivými funkciami. Hlavný objekt mimo okrajových chodníkov vytvára bariéru peších prepojení na ďalšie etapy rezortu a oslabuje priame napojenie chaletov na služby.