Mestský park Pod hradbami v Skalici

Hlavným kladom návrhu je jeho jasná a logická štruktúra - usporiadanie a hierarchizácia jednotlivých architektonicko-krajinárskych a urbanistických prvkov územia. Územie je členené na funkčné zóny, ktoré prepájajú (a niekde delia) pešie komunikácie. Trasovanie komunikácií sa javí ako logické, nadväzujúce na ulice okolitej mestskej štruktúry.

Riešenie predkladá aj možné prepojenia telesom hradieb do ulíc v centre, čo by bolo z urbanistického a prevádzkového hľadiska veľmi vítané, avšak realizovateľnosť bude závisieť od ďalšieho rozpracovania témy a dialógu s KPÚ Trnava. Realizácia týchto prepojení nie je podmieňujúca pre dosiahnutie kvality realizovaného návrhu a môže ostať prítomná, ako potenciál do budúcnosti.

Hlavné pešie komunikácie sú vedené vo vhodných odstupoch od hradieb a Mýtnej ulice. Okrem prepojenia vzdialenejších cieľov pre tranzitnú mobilitu, sú zároveň zokruhované pre pobytový pohyb v parku. V ťažiskách okruhu (južná časť, stred, severná časť) je uvažované s pridaním/rozšírením spevnenými plochami pre špecifické aktivity (detské ihrisko, posedenie).

Park usporiadaním stromov, plôch nižšej výsadby, terénnymi modeláciami, tienistých a oslnených plôch, mobiliáru a prvkov drobnej architektúry ponúka rozmanité typy vonkajších prostredí, ktoré sú vhodné pre rozmanité typy návštevníkov a ich aktivít počas rôznych častí roka. Niekedy bude viac preferované oslnenie, niekedy bude viac preferovaný tieň a ochrana pred slnečným svitom.

Za otáznu časť návrhu považuje porota časť parku, v ktorej je navrhovaný odkrytý potok. Ten sa z dostupných podkladov a z doterajšej komunikácie s SVP javí ako nerealizovateľný v predloženej podobe. Túto časť návrhu bude potrebné pri ďalšom dopracovaní upraviť podľa reálnych technických možností nakladania s územím a podľa preferencie vyhlasovateľa. Ako jedna z možných ciest nakladania s plochou nad zatrúbneným telesom potoka sa javí využitie územia prezentované v schéme modro-zelenej infraštruktúry.

Z hľadiska ochrany pamiatkových hodnôt v území bolo kladne prijímané to, že hradby sú dobre vnímateľné a spolutvoria génia locci územia. Líniové napojenie - primknutie sa hmoty navrhovaného komunitného centra na hradby bolo zástupkyňou KPÚ vnímané negatívne. Dané miesto bude musieť byť podrobnejšie preriešené, prejednané a upravené podľa pokynov KPÚ. Celkové odstúpenie zástavby (s touto jedno výnimkou) od hradieb bolo vnímané ako kultivované vhodné riešenie.

Parková časť je dobre previazaná so vstupnou "Zlatou uličkou", ktorá priamo nadväzuje na komunikáciu v parku. Zastavaná časť územia inšpirovaná pôvodnou štruktúrou zástavby vytvára situácie vítanej komornej mierky (samotná "Zlatá ulička", nádvorie, terasa kaviarne+reštaurácie, biergarten) prirodzenej existujúcej mestskej štruktúre mesta Skalica, ktoré majú potenciál doplniť ponuku parkových situácií o posedenie pri konzumácii jedla a nápojov, resp. pobyt na kultúrnych a spoločenských podujatiach. Plochy pre parkovanie budú doriešené v kapacite podľa pokynov vyhlasovateľa.

Návrh je spracovaný precízne a kultivovane. Keďže jeho hlavnou prednosťou je založenie robustnej kvalitnej štruktúry poskytujúcej organizačný princíp a oporu pre jednotlivé funkčné zóny, štruktúry a prevádzky, je považovaný za dobre dopracovateľný v ďalšom procese a aj v prípade snahy o redukciu stavebných nákladov má vysoký potenciál udržania si svojich podstatných kvalít.

Osou celého riešeného územia vedie mlatový chodník v trase zatrúbneného potoka, na severe sa znižujúci a prechádzajúci popod Kráľovskú ulicu, čo je ako mimoúrovňové dopravné riešenie vnímané polemicky. Tento centrálny mlatový chodník rozdeľuje územie na aktívnu zónu pri hradbách a "relaxačnú" s hustou výsadbou stromov pri Mýtnej ulici. Takéto oddelenie aktívnej zóny od ulice je pre aktivity, ktoré sa v tejto zóne dejú, považované za prínos (užívatelia sú ďalej od hlučnej dopravy, keď lopta zaletí za bránku, môžu po ňu dieťa bezpečne zájsť ...), otázne však je, či "relaxačná" zóna umiestnená výhradne bližšie pri ulici naplní svojou atmosférou a prevádzkou svoje pomenovanie.

Okrem hlavného mlatového chodníka pozostáva komunikačná sieť územia zo zostavy diagonálnych prepojení spájajúcich existujúce vstupy do územia (logické napojenia na okolité ulice), navrhované vstupy cez hradby (v tomto návrhu až na troch miestach), plus miesta na juhu územia bez prestupov cez hradby - tam je doplnenie diagonálnych ťahov vnímané ako trochu menej funkčne opodstatnené pokračovanie rytmu trás nastoleného objektívnymi potrebami severnej časti územia. Sieť pôsobí nehierarchicky, poskytuje možnosť prekonávať vzdialenosti krátkymi trasami, čo je na jednej strane pozitívum, na druhej strane je otázna potreba takéhoto množstva trás, detaily ich ostrých stykov a funkčnosť takýmto spôsobom vymedzených plôch v priestore medzi trasami. Súbežná trasa v dotyku s hradbami má otáznu šírku - je považovaná za pomerne úzku, resp. jej takto tesný dotyk s hradbami je považovaný za otázny vzhľadom na potenciál miesta umiestniť ju s odstupom od hradieb.

Uvažované prierazy hradieb by boli vítaným urbanistickým a prevádzkovým prepojením medzi parkom a centrom, ich realizovateľnosť by bola podmienená súhlasom KPÚ. Nie sú nevyhnutne podmieňujúce pre realizáciu návrhu, ten si zachová svoje kvality aj bez nich.

Narábanie s témou hradieb - navrhovaná trojica veží pri prierazoch hradieb a sprístupnenie koruny hradieb boli vnímané ako príliš intenzívny vstup do pamiatkovo chráneného objektu. Na druhej strane riešenie severnej zastavanej časti územia bolo vnímané veľmi pozitívne - navrhovaný objekt tančiarne odstúpený od telesa hradieb v kombinácii s hranou novonavrhovanej polyfunkčnej budovy vytvárajú priestory miestu adekvátnej mierky. Forma napojenia tančiarne na objekt kláštora so ZUŠ formou krčku bol vnímaný ako vhodné riešenie, opäť potrebné podrobnejšie dopracovať v dialógu s KPÚ Trnava.

Urbanistické riešenie severnej časti územia bolo časťou poroty vnímané veľmi pozitívne. Pozitívne bolo vnímané aj rozhodnutie ustúpiť od súvislej plochy parkoviska a premiestnenie parkovacích kapacít do formy kolmého parkovania lemujúceho riešené územie zo strany Mýtnej ulice. Návrh pomerne masívneho nového objektu bol vnímaný rozpačito.

Návrh je spracovaný vo vysokej miere detailu. Je pravdepodobné, že aj v prípade cenovej optimalizácie si zachová svoje základné koncepčné kvality.

V návrhu je územie delené na "biodiverzitný" park, časť s lúkami a časť so zástavbou a parkovacou plochou. Takéto delenie sa ukazuje ako funkčné, pričom presahy jednotlivých zón do iných vo forme líniových prvkov (peších a cyklistických trás, stromoradí, verejného osvetlenia) sú obohacujúce - výslednú kvalitu koncpecie posilňujú a ako celok územie skompaktňujú.

Pozdĺžne komunikačné osi sa javia ako funkčné pre tranzitný pohyb v smere sever-juh, avšak postrádajú určitú požadovanú zokruhovanosť komunikácii vo väčšej mierke, ktorá bola predstavená inými návrhmi. Zokruhovanie je v určitej miere dosiahnuté v zóne aktívneho oddychu, čo je pozitívne - a to dokonca trasou, ktorú tvorí opätovne využitý povrch z čiastočne zachovaného dopravného ihriska.

Návrh, podobne, ako iné, pracuje s prierazom hradieb v pozícii vyústenia Kollárovej ulice, čo je z urbanistického a prevádzkového hľadiska vnímané, ako pozitívne. Riešenie nie je podmieňujúce pre realizáciu návrhu, ten si zachová svoje kvality aj bez realizácie prierazu.

Sprítomnenie potoku vo forme tzv. vsakovacieho prieľahu bolo vnímané veľmi pozitívne, ukázalo originálny vhodný spôsob náznakového narábania s témou potoka, ktorého otvorenie je problematické z hľadiska v území prítomných technických obmedzení a obmedzení z hľadiska správy.

V severnej časti sa nachádza parkovisko v dostatočnej kapacite, ktoré je však riešené ako súvislá spevnená plocha (aj keď zo zatrávňovacej dlažby), so stromami iba v časti obvodu. Štruktúra zástavby vychádza zo snahy zachovať a rekonštruovať existujúce budovy, resp. nahradiť ich novými v rovnakej štruktúre a objemoch, čo je považované za otázny prístup vzhľadom na exponovanosť polohy, existujúce obmedzenia dané tvarovo-objemovým riešením budov a určitú nenaplnenosť potenciálu miesta preukázanú ďalšími návrhmi. Objekt tančiarne je poňatý architektonicky súdobo a veľmi pozitívne formuje okolité verejné priestranstvo, obzvlášť pozitívne je vnímané nádvorie severne od neho. Napojenie tančiarne na hradby formou spojovacej chodby pôsobí ako adekvátne a dobré riešenie.

Celkovo návrh pôsobí ako veľmi pedantne spracovaný, pričom je predpoklad, že jeho hlavné kvality by ostali zachované aj pri ekonomickej optimalizácii pri ďalšom spracovaní.

Návrh si vytýčil cíl zachování charakteru území utvářeného v minulosti. To lze jistě ocenit uhodnotných stop minulosti (uplatnění hradební zdi, symbolická reminiscence dnes zatrubněné vodoteče), naopak uchování stopy asfaltového dopravního hřiště srovnatelnou kulturní hodnotou určitě není. Zdánlivá úspornost (zachování 68% plochy, tedy nebourání a využití původních tras, konstrukcí a povrchů) je vzhledem k návrhu okruhů pro pěší (dlažba), běžce (mlat), inline-isty a cyklisty (živice), potřebu jejich vizuálního odlišení a rozdílné požadavky na mechanické vlastnosti materiálů povrchů) problematická.

Kladem návrhu je snaha o maximální obnažení a uplatnění hradby, bez jakýchkoliv dodatečných dostaveb. Jediným a 100 % obhajitelným zásahem do hradby jsou nové průchody v místech, kde to autoři považují z urbanistického nebo provozního hlediska za nezbytné. Je škoda, že u průchodu na konci ulice Kollárovy chybí přímější příčné propojení s přechodem přes ulici Mýtnou směrem k sídlišti.

Kladem návrhu je promyšlené zónování – rozmístění aktivit pro různé věkové skupiny a způsoby odpočinku a relaxace (vč. zimního režimu) a důsledná segregace okruhů, resp. tras pro inline-bruslaře a malé cyklisty, pro pěší, tranzitní cyklotrasu, a navíc pro rekreační běžce.
Návrh obsahuje několik dětských hřišť, plochu pro cvičení seniorů, pamatováno je nakulturu, (letní scéna vč. amfiteatrálního sezení v nerušivém místě), společenské akce edukaci a gastro.

Návrh pracuje s celou škálou zeleně – stromy, keře, travnaté plochy, medonosné záhony a zatravňovací dlažba (parkoviště). Zvýšené záhony (vyvýšené „kopečky“) by jistě obohatily park o „třetí rozměr“, ale problém by bylo zajištění dostatečné vláhy, které nebude „zadarmo“.

Výrazným fenoménem návrhu jsou vodní prvky – hluboká a plytká („pobytová“) jezírka a mokřady. Ty přidávají návrhu na atraktivitě, ale návrh neříká nic o vodním zdroji, konstrukčním řešení (aby se voda v jezírcích skutečně udržela), zajištění cirkulace (aby nezahnívala nebyla semeništěm komárů) a čištění, a tím pádem ani o z toho plynoucích o pořizovacích a provozních nákladech. Množství a kvalita vody v dnes zatrubněné a velmi nízko položené vodoteči je velká neznámá. A i kdyby bylo vody dostatek a využitelná byla, vyžadovalo by to permanentní čerpání o několik metrů…

Návrh je zpracován komplexně, naplňuje stanovený program, přináší řadu pozitiv a byl jedním z 6 návrhů, které se dostaly do užšího hodnocení.

Porota ocenila logické a funkčné usporiadanie komunikácii, vrátane nového vstupu cez hradby. Návrh prináša a zaujímavo rieši nové “parkové námestie” s kaviarňou pri vstupe cez hradby s príjemným charakterom a atmosférou. Návrh zaujal porotu aj riešením parkovania formou podzemnej garáže, ktorej technické riešenie a kapacita sú však otázne. Uplatnenie drevín v riešení je vzhľadom na veľkosť územia úsporné. Výrazným prvkom návrhu je konvenčné multifunkčné ihrisko, ktoré zaberá podstatnú časť územia. Zelená a modrá infraštruktúra sú v návrhu riešené fragmentárne.

Porota ocenila návrh odměnou na základě jeho civilnosti a respektování finanční náročnosti. Relativně dobře řešeno parkování a ukončení parku objektu v jižní části parku. Návrh se ovšem příliš zabývá ,,sám sebou‘‘, tzn. nerespektuje urbanistickou strukturu a měřítko města.