Kultúrne centrum Svätý Jur

a) kvalita urbanistického riešenia lokality s dôrazom na pamiatkové hodnoty rezervácie, vrátane dopravného napojenia, vnútornej organizácie mobility a statickej dopravy

Vystihnúť podstatu a charakter Svätého Jura v spojení so súčasným architektonickým vkladom, bolo výzvou pre každého. Hľadanie rovnováhy v priestorovom usporiadaní, vymedzení verejných plôch a celkovom členení objektov v historickom kontexte sú kľúčové body, na ktoré sa autori návrhu zamerali. Vytvorili kompozičnú štruktúru, ktorá ponúka všetky požadované aspekty kvalitného návrhu kultúrno-spoločenského centra. Urbanisticky návrh vhodne uzatvára komunikačnú os Mikovíniho ulice. Koncept dvoch prevádzkovo aj vizuálne odlíšených budov, natočených kolmo na mestské hradby je výhodný z hľadiska etapizácie i odkrytia a aktivizácie priestoru okolo historických hradieb. Dualita budov (jedna až sakrálna, druhá profánna) vytvára decentný a kultivovaný zovňajšok, ktorý prirodzene zapadá do mesta.  Zásobovanie aj celková dopravná obsluha územia je veľmi dobre zvládnutá. Nevýhodou je viacúrovňové členenie podzemnej garáže, ktoré by potrebovalo racionalizáciu.

b) kvalita krajinno-architektonického riešenia exteriérových plôch a verejného priestoru

Návrh nadväzuje na trasovanie Staromlynského potoka, ktorého verejný priestor prirodzene vyúsťuje do dôstojného námestia. Takáto verejná plocha mestu Svätý Jur chýba. Vytvára sa priestor na stretávanie s dobrou mierkou a tvaroslovím, ktoré vhodne reaguje na celkový kontext mesta. Kultúrne centrum tak má potenciál stať sa cieľom a prirodzeným centrom pre miestnu komunitu. Autori neopomenuli ani kultivovanú prácu s vodnými prvkami. Podcenený zostal v návrhu prístup k hradnému múru, ktorý bude do veľkej miery zakrytý vzrastlými drevinami. Ich umiestnenie a zvolený druh by mal rešpektovať nielen historické prvky ale aj prítomnosť potoka, na ktorom sa vzrastlá zeleň v zmysle podmienok správcu vysádzať nemôže. Krajinný návrh je ako celok kultivovaný, no potrebuje dopracovanie.

c) kvalita architektonického riešenia stavby, naplnenie priestorových a funkčných požiadaviek na prevádzku

Oba objekty majú vďaka zvoleným materiálom a prezentovanému tvarosloviu jemný historizujúci efekt. Ten je podporený aj umne využitými klenbami, čo je v kontexte historického vinárskeho mesta vnímané pozitívne. Výsledná kvalita takejto architektúry bude závisieť od remeselného spracovania detailov stavby. Prevádzka samotného kultúrneho centra je vyriešená racionálne a s dôrazom na bezkolíznosť. Veľkosť zázemí pre obe sály je dostatočná a myslí na všetky okolnosti. Väčší priestor by si zaslúžil len catering. Časť s bytovými jednotkami sa javí ako predimenzovaná, vzhľadom na požiadavku zriadiť primárne nájomné štartovacie byty. K prevádzke ako celku porota nemala žiadne zásadné pripomienky.   

d) aplikovanie princípov udržateľnosti, adaptability a environmentálneho prístupu

Návrh vo veľkej miere pracuje s pasívnymi formami podpory vnútorných technológií. Tento koncept je posilnený tvarovaním objektov, prirodzeným vetraním a umiestňovaním technických zariadení. K udržateľnosti takéhoto riešenia prispieva veľkou mierou adaptability dispozícií. Vnímaný je aj environmentálny prístup k návrhu podzemných priestorov, ktoré kopírujú najmä nadzemné objekty a zanechávajú tak väčšie plochy pro vzrastlé dreviny. Nesie to však so sebou spomenuté komplikácie z hľadiska hĺbky zakladania a celkových nákladov pre podzemnú garáž. 

e) uplatnenie požiadavky na fázovanie výstavby a predpoklady návrhu na naplnenie požiadavky na investičné náklady
Členenie objektov ráta s etapizáciou dvoch celkov, kde je možné oddeliť a fázovať výstavbu aj podzemných podlaží. Z hľadiska investičných nákladov je obava o ich prekročenie. V priestorových riešeniach ponúka návrh podlažné plochy nad rámec požadovaného rozsahu, čo bude mať určite vplyv na celkovú investíciu. Zároveň však tieto priestory majú stále možnosť vhodnej optimalizácie.

Komentár experta poroty - KPÚ Bratislava

Z hľadiska požiadaviek na ochranu a prezentáciu pamiatkového územia je možno vyzdvihnúť viacero aspektov víťazného návrhu, ktoré vo výsledku vytvárajú predpoklad pre kvalitné dotvorenie daného priestoru. Pri osadení objektov oceňujeme vytvorenie menšieho námestia vo vyústení Mikovíniho ulice, ktoré má potenciál byť atraktívnym verejným priestorom. Samotná architektúra je jasné odlíšiteľná ako svojbytná súčasná vrstva, pričom však tvarom, materiálmi a detailmi reaguje na miestne špecifiká chráneného pamiatkového územia. 

Komentár experta poroty - Krajinný architekt

Na základe poznania lokálnych pomerov a požiadaviek ohľadom verejného života, technických limitov a širšieho názoru architektov na danú lokalitu je na mieste konštatovať, že si riešiteľský kolektív stanovil reálne ambície obnovy a tvorby krajinného a architektonického riešenia verejných priestorov. Podstatné je, že riešené objekty sú veľmi jednoducho napojené na prioritný peší pohyb a ich vzťah s návštevníkmi je vyriešený adekvátnou mierkou nádvoria.  Práca s typológiou krajinárskych prvkov a terminológiou v návrhu prezrádza absenciu krajinného architekta / architektky v kolektíve autorov. Pre dosiahnutie kvality  okolia solídneho domu je dôležité nájsť šikovného partnera do ďalšej spolupráce. Tú je nevyhnutné postaviť na charaktere a krajinnom obraze danej lokality v kontexte mesta Svätý Jur a krajiny s dôrazom na aktuálne znalosti a problémy, ktorým ako obyvatelia čelíme vzhľadom na zlúčenie viacerých požiadaviek na stavby, ich obsluhu a spoločné životné prostredie.

a) kvalita urbanistického riešenia lokality s dôrazom na pamiatkové hodnoty rezervácie, vrátane dopravného napojenia, vnútornej organizácie mobility a statickej dopravy

Dva úplne odlišné objekty, z ktorých jeden predstavuje jednoduchý bytový dom a druhý významnú kultúrno-spoločenskú budovu, sú vo vzájomnej kompozičnej súhre. Tvarovanie domu kultúry je na prvý pohľad ťažko uchopiteľné, vzhľadom na monoblokový výraz z ulice. Význam členenia a prevýšení hmoty, detaily kruhových prvkov a vnútorné pátio spolu fungujú dobre a majú jasné opodstatnenie v dispozičnom riešení. Orientácia hlavného vstupu do novej ulice ako pokračovanie osi Hergottovej ulice a orientácie zázemia, obslužnej komunikácie a statickej dopravy k cintorínu pôsobia logicky. Ako problematické sa však javí dopravné napojenie priestoru parkovísk na hlavnú cestu vo forme dovedna štyroch jazdných pruhov (z nadzemného a podzemného parkoviska). Z hľadiska pamiatkových hodnôt nie je prezentácii historických hradieb v návrhu venovaná dostatočná pozornosť.

b) kvalita krajinno-architektonického riešenia exteriérových plôch a verejného priestoru

Návrh prináša urbanisticky racionálne riešenie s diverzifikovanými typmi verejných priestorov - od verejne prístupného námestia, cez dvor, respektíve pátio až po privátne záhrady prislúchajúce k bytovým domom. Námestie sa však vyznačuje až príliš intímnou mierkou a uzavretosťou a súkromné záhrady sú v navrhnuté exkluzívnej polohe pri historických hradbách, čím sa zamedzuje prístup verejnosti.  Krajinársko-architektonické riešenie by sa dalo označiť ako utilitárne. Jednoduché, avšak bez hlbšieho konceptu.

c) kvalita architektonického riešenia stavby, naplnenie priestorových a funkčných požiadaviek na prevádzku

Návrh prináša do územia strohú, no fungujúcu a kvalitnú architektúru, ktorá dobre vyjadruje dôležitosť spoločensko-kultúrnej stavby. Ako prejav dôstojnosti budovy možno vnímať jej rozmery vymykajúce sa typickej mierke historického mesta. Funkcia kultúrneho domu a stavby s vybavenosťou a bytovými jednotkami sú oddelené do samostatných stavieb a vhodne odlíšené aj charakterom architektúry. Obe stavby sa vyznačujú dobrým dispozičným riešením. Pozitívom je aj multifunkčnosť hlavných vnútorných priestorov.

d) aplikovanie princípov udržateľnosti, adaptability a environmentálneho prístupu

Návrh sa venuje téme obnoviteľných zdrojov, technologickým riešeniam, tieneniu,  prirodzenému vetraniu či vodozádržným opatreniam. Povrchy použité vo verejných priestoroch sú navrhnuté ako priepustné a návrh pracuje aj so zelenými strechami. Aj samotný racionálny tvar budovy nahráva nižšej spotrebe energií.

e) uplatnenie požiadavky na fázovanie výstavby a predpoklady návrhu na naplnenie požiadavky na investičné náklady

Vzhľadom na stavebné oddelenie navrhovaných funkcií je možné návrh dobre etapizovať. Podľa stanovených nákladov a posúdenia náročnosti výstavby sa návrh javí ako racionálny.

a) kvalita urbanistického riešenia lokality s dôrazom na pamiatkové hodnoty rezervácie, vrátane dopravného napojenia, vnútornej organizácie mobility a statickej dopravy

Umiestnenie kultúrno-spoločenského centra do tak exponovanej a špecifickej lokality malého vinohradníckeho mesta so sebou prináša rozličné nástrahy. Kontrast priľahlých funkcií k spoločenských aktivitám nového centra priviedol autorov k pokornému konceptu rešpektovania bezprostredného okolia, kedy je prevažná časť objektu navrhovaná pod úrovňou terénu. Výrazná práca s terénom so sebou nesie mnohé pozitívne aspekty a preukazuje dôsledné premyslenie celého urbanistického riešenia. Významnou nevýhodou silného konceptu je zásadné zníženie počtu parkovacích miest v podzemnej garáži voči očakávaniam zadávateľa. Celkový požadovaný počet miest nie je kompenzovaný ani na teréne. Otáznou zostáva dopravná obsluha zázemí sály a prenajímateľných priestorov nákladnými vozidlami, ktoré sa nedostanú do podzemnej garáže.

b) kvalita krajinno-architektonického riešenia exteriérových plôch a verejného priestoru

Návrh vo verejnom priestore je do veľkej miery ovplyvnený hranicami objektu. Neponúka jasne definovaný verejný priestor väčšieho námestia, skôr menšie plochy, ktoré priamo súvisia s jednotlivými funkciami objektu. Porotu zaujal najmä malý amfiteáter, ktorý vznikol práve zapustením objektu do terénu. Využiteľnosť strešných terás je potom otázna, keďže ich prístupnosť pre širšiu verejnosť je obmedzená. Rozporuplné je aj otvorenie zatrubneného potoka, ktorý tvorí významnú rolu v riešení zelených plôch. Jeho sprístupnenie sa nejaví v súčasných pomeroch správy ako nereálne. 

c) kvalita architektonického riešenia stavby, naplnenie priestorových a funkčných požiadaviek na prevádzku

Vnútorné usporiadanie dispozícií je kompaktné a racionálne. Zázemie pôsobí poddimenzovane. Bezbariérová prístupnosť interiérových priestorov je zlepšená aj vďaka priamej nadväznosti podzemnej garáže v rámci jednej úrovne. Limity uzavretosti a možností presvetlenia návrh kompenzuje strešnými svetlíkmi a otvorením sály do amfiteátra. Umiestnenie bytov na hrane navrhovaného objektu dobre oddeľuje verejné funkcie od súkromných terás. Ako nevyužitý potenciál sa javí podhodnotená veľkosť prenajímateľných priestorov a veľká strešná terasa nad zázemím kultúrneho centra. 

d) aplikovanie princípov udržateľnosti, adaptability a environmentálneho prístupu

Ako udržateľné hľadisko návrhu je možno čítať jeho minimalizáciu viditeľných objemov, logickú voľbu materiálov a aktívnu prácu s terénom. Takýmto usporiadaním redukuje energetické nároky na prevádzku a tiež zvyšuje podiel vnímaných zelených plôch. Hrubé betónové opracovanie fasády či tehlové chodníky zase nadväzujú na historický kontext okolia. Z hľadiska variability je vnútorná prevádzka ľahko meniteľná. Vítané je aj komplexné riešenie energetického hospodárstva.     

e) uplatnenie požiadavky na fázovanie výstavby a predpoklady návrhu na naplnenie požiadavky na investičné náklady

Návrh samotný s etapizáciou nepočíta. S ohľadom na charakter konštrukcií by tak fázovanie výstavby bolo značne obmedzené. Investičné náklady sú redukované, avšak s viditeľnou zásluhou redukcie parkovacích miest v podzemnej garáži. 

Organizácia urbanistického priestoru v návrhu - vytvorenie dvora, oddelenie od hlavnej cesty, fragmentácia zástavby sa javí ako fungujúca a logická. Zaujímavým prvkom vo verejnom priestore je umiestnenie pavilónu do centrálnej pozície. Môže sa tak stať prirodzeným aktivátorom spoločenského života i mimo organizovaný program kultúrneho centra. Celkovo sa návrh vyznačuje dôrazom na verejný život a rôzne formy využitia verejného priestoru. Z hľadiska architektúry návrh rozdeľuje značný objem kultúrneho centra na menšie segmenty a dobre pracuje so súčasnou interpretáciou šikmej strechy a štítovej steny. Predstavuje kontextuálny, no zároveň dôvtipný prístup k hľadaniu architektonickej formy. Z prevádzkové hľadiska racionálne radí jednotlivé funkcie vedľa seba so spoločným zázemím a s dôrazom na kontakt s verejným priestorom. Nevýhodou riešenia najmä z hľadiska akustiky je príliš transparentná a z dvoch strán otvorená hlavná sála a orientácia bytových jednotiek na sever. Atraktívne pôsobia byty skryté v zalomenej strešnej rovine. Návrh sa tiež nebál umiestniť časť parkovacích miest na teréne v nadväznosti na Krajinskú cestu. Umiestnenie rampy do podzemnej garáže je šikovne skryté v zelenom páse. 

Malokarpatská a vinohradnícka atmosféra je neoddeliteľnou súčasťou konceptuálneho riešenia, ktoré sa vo veľkej miere odvoláva na tradície v regióne. Hmotová kompozícia pracuje s členením objektu do menších celkov podľa ich funkčného radenia. To dáva celej hmote kultivovaný výraz s citlivým merítkom. Čitateľný je tiež dôraz na vytváranie rôznorodých verejných priestorov s variabilným využitím. Spájanie a delenie vonkajších priestorov ponúka multifunkčné využitie exteriéru a prirodzené zväčšenie interiérových plôch. Prekrytý dvor medzi multifunkčnou sálou a prenajímateľnými priestormi pôsobí až ako malé trhovisko. To sú pozitívne komunitné vstupy to vnímania dôležitosti aktivít v území. Prevádzkové usporiadanie funguje dobre. Umiestnenie objektu hlavnej sály do zadnej časti pozemku so sebou prináša výrazný benefit priameho zapojenia hradobného múru do konceptu. Ako kulisa viditeľná zo sály sa stáva prirodzenou súčasťou návrhu najvýznamnejšej funkcie objektu. Tento aspekt návrhu bol veľmi ocenený. Časti objektu pozdĺž Krajinskej cesty vzbudzovali zopár otázok. Umiestnenie bytov do podkrovia, nie je nevyhnutne problém, avšak ich presvetlenie je riešené takmer výhradne strešnými oknami. Etapizácia týchto polyfunkčných objektov v poslednej fáze a ich dominantná a solitérna poloha v priestore môže značne znehodnotiť využívanie celého územia. Otázna je aj podoba zásobovania komerčných priestorov. Na druhú stranu je podzemná garáž riešená pragmaticky a funkčne. Zopár konštrukčných a materiálových prvkov, akými sú prefarbené dvojplášťové betóny, či nadrozmerné kruhové okná, taktiež vzbudzujú obavy o možnostiach realizácie v kontexte regiónu. 

Stvárneniu dvojice líniových objektov dominujú sedlové strechy. Najmä strešná rovina kultúrneho domu vytvára impozantný štít, ktorý by svojou výškou vedel konkurovať aj sakrálnym stavbám v meste. Výrazové prvky však sprevádza aj ekologická stránka konceptu. Návrh ako jeden z mála pracoval so zachovaním časti objektu pôvodnej pošty. Síce sa jedná o podzemné podlažie, ale na jeho pôdoryse je postavený aj celkový koncept usporiadania hmôt. Takéto riešenie zašlo z hľadiska environmentálneho prístupu ďalej ako iní, čo porota ocenila. Stodolovité priestory pracujú utilitárne s usporiadaním vnútorných dispozícií. Umiestnenie multifunkčnej sály na poschodí je vnímané rozpačito. Priama nadväznosť funkcií na centrálny verejný priestor pomáha k ich lepšiemu sezónnemu využitiu, čo pre malú sálu nie je možné. Netypickým je orientovanie pavlače bytov do námestia. Z hľadiska hluku je riešenie pochopiteľné, avšak vytvára veľký kontrast fasád vstupov do verejných funkcií vs. bytov. Foyer zase ponúka zvláštne a nedostatočné riešenie šatní. Otázne je tiež zásobovanie prevádzok a sály, keďže k nim nie je navrhnutý dostatočný prístupový koridor. Realizácia priznania potoka na teréne je z hľadiska aktuálnych požiadaviek správcu skôr nereálna. 

Utilitárne radenie dvoch jednoduchých blokov so spoločným vymedzeným verejným priestorom, predstavuje čitateľný a dômyselný koncept. Kompaktný monoblok kultúrneho domu pôsobí až netypicky skromne. Dominantné kruhové okno a prevýšenie hlavnej sály sedlovou strechou, sú jediné náznaky významu prítomnej funkcie z uličných pohľadov. Táto redukcia hmôt však pozitívne vplýva na zachovanie prírodnej časti riešeného územia. Krajinné riešenie ale zostalo nedopovedané. Hlavnej hmote sekunduje polyfunkčný objekt, ktorí výškovo oddeľuje bývanie od spoločenských funkcií. Súkromné záhradky bytov sú atraktívnym spestrením tejto funkcie, avšak výškové členenie riešeného územie bolo upravené nad rámec jeho existujúcej topografie. To bude vytvárať nadbytočné výškové rozdiely v zelených a spevnených plochách a prudké lokálne svahovania. Z prevádzkového hľadiska je najväčším benefitom ohraničený verejný priestor, ktorý je aktívnou súčasťou spoločenských aktivít. V kontraste premyslených dispozíciu sú potom kolízne body. Obsluha garáže je navrhovaná len jednosmernou komunikáciou a ešte v tesnej blízkosti vstupu cateringu a odpadové hospodárstvo. Taktiež nie je úplne zrejmý dôvod uzatvorenia verejného priestoru z východnej strany ohraničeného nádvoria. Pozitívne bola vnímaná práca s obnoviteľnými zdrojmi energií priamo v stvárnení objektu.

Hierarchizácia objemov jednotlivých funkcií a objektov je výraznou črtou návrhu. Reflektuje nielen veľkosť hmôt, ale aj ich členenie a kompozíciu. Priestorové radenie jednotlivých funkcií a ich usporiadanie v riešenom území je racionálne. Logické nadväznosti miestností, ich väzby a veľkosť, zodpovedajú základným požiadavkám. Poddimenzované sa javí zázemie sál a ich obsluha. Orientovanie polyfunkčnej časti objektu s bytmi do Krajinskej cesty pôsobí na prvý pohľad rozporuplne. Pootočenie hmoty, striktné oddelenie prevádzky a vymedzenie verejných a komunitných plôch však pôsobí presvedčivo. Taký je aj celkový výraz objektu. Podoba strešných rovín v typickej sedlovej forme príjemne zmenšuje celkovú mierku návrhu. Samotné stvárnenie avšak vytvára viac prírodné a lesné konotácie ako mestskú zástavbu v historickom prostredí. Problematické sa môže javiť aj preklenutie zatrubneného potoka závetrím vstupnej časti, a to nielen z hľadiska ochrany vodného toku, ale aj obsluhy územia pre záchranné zložky. Nedoriešený a chýbajúci je tiež prístup zásobovacích vozidiel pre jednotlivé funkcie a ich zázemia.