Pastoračné centrum sv. Jána Pavla II., Sereď

Odvážna a nezaťažená čistota konceptu otvorenosti a ponuky nových urbánnych vzťahov modeluje  možnosti zapojenia verejných a poloverejných priestranstiev územia v prospech zvýšenia kvality  užívania všetkými obyvateľmi mesta. Zástavba pozemku je fragmentovaná do 2 autonómnych blokov s jasnou pôdorysnou stopou, so zachovaním dostatočného priestoru na vytvorenie exteriérovej piazetty s podpornou funkciou stretávania a spoločných aktivít, ktorá súčasne vytvára vonkajšiu vstupnú dvoranu do oboch blokov. Diferenciácia vstupu klientov charity v severnom bloku je intímna a súčasne antisegregačná, čo zodpovedá špecifikám sociálnej práce charity s ľuďmi bez domova a v kríze. Doplnenie vnútroblokovej mestskej štruktúry podmieňuje riešenie nevytvárať parkové plochy vo východnej časti územia v rozsahu, ktorý predkladá návrh ako perspektívu vývoja územia. Pozitívne je, že návrh  nezabúda na  posilnenie bezpečnosti a ochrany pohybu (nielen najmenších) vo vonkajšom prostredí piazetty.

Architektonické riešenie nevytvára pochyby o funkčnom zameraní objektu, jasná je čitateľnosť a odlišnosť od existujúcej zástavby s ambíciou vytvoriť v území nový typ nadčasovej formy, ktorý by mohol obstáť v dlhoročnom časovom horizonte.  Zvolené výrazové prostriedky, citlivá a premyslená práca so svetlom, nové formy  priestorov (zelená pobytová strecha severného bloku... ) môže byť jedným zo spôsobov, akým komunikuje Cirkev svoju snahu vyjadriť svoju blízkosť každému človeku bez rozdielu.

Výrazným pozitívom návrhu je možnosť etapovitosti výstavby.

Porota oceňuje logiku, jednoznačnosť a otvorenosť  prehĺbiť a rozvinúť kvality konceptu. Súčasne doporučuje prehodnotiť vstupné komunikačné plochy a priestory (poloha schodiska v bloku pastoračného centra, vonkajšie schodisko na strechu severného bloku – možnosť prípadného vytvorenia prepojenia blokov v 2.n.p....) v zmysle zodpovedajúcich spoločenských a typologických dimenzií, upresniť a doplniť nároky a väzby na dôležité technické a technologické zázemie objektu.

Za dôležitú výzvu návrhu porota považuje konštrukčné riešenie budúcej stavby s prihliadnutím na charakteristický  prvok konvexnej strechy. Doporučuje zohľadniť nielen technicko-statické riešenie, ale aj limity investora s možnosťou využitia lokálnych   dodávateľov prípadne komplexne vyhodnotiť prínosy drevostavby.

Umiestnenie fasádnych systémov za použitia drevených lamiel (aj s funkciou pritienenia) z dôvodu náročnosti udržateľnosti údržby užívateľom stavby porota doporučuje zvážiť.

Návrh rešpektuje urbanisticko-priestorové vzťahy, logicky uzatvára nárožie a vytvára podmienky pre uzatvorenie bloku. Správne reaguje na existujúcu štruktúru existujúcich farských budov   s orientáciou hlavného vstupu do pastoračného centra s jemným ustúpením hmoty a tvarom dostatočne akcentuje vstup. Do rôznorodého prostredia vstupuje objekt skromnou jednoducho tvarovanou hmotou .

Návrh v plnej miere naplnil všetky požiadavky lokalitného programu, správne ich umiestnil vzhľadom na priestorové väzby a bezbariérovosť. Logicky lokalizuje priestory charity , zázemia a administratívy. Prenajímateľný priestor v nároží prispieva ku kvalite urbanistického priestoru oboch ulíc. Spoločenské a komunitné priestory sú výborne situované  s dostatočnými rozptylovými plochami tak v interiéri ako i v exteriéri. Z interiérových priestorov uplatňuje výhľady na zaujímavé existujúce architektonické dominanty fary a kostola.

Vysoko hodnotíme variabilitu,  flexibilnosť priestorov a multifunkčné využitie.

Myšlienka exteriérového zeleného  priestoru s výhľadom oživuje celý priestor, rezervu poskytuje ďalšia časť plochej strechy.

Hmotovo priestorové riešenie svojim výrazným tvarovaním  okenných otvorov vo fasáde nekorešponduje s dispozičným riešením.

Návrh využíva tak nové technológie, ako aj klasické ekonomicky nenáročné overené riešenia, ktoré tvarovaním priestoru využívajú  prirodzené vetranie . Deliace priestorové priečky sú vhodne umiestnené a vytvárajú priestor pre umiestnenie technologických zariadení priamo napojených na priestory technického vybavenia budovy.

Tvar Strechy a orientácia umožňuje použiť najnovšie technologické riešenia.

Jednoduchý  tvar budovy a zvolené tradičné  technológie  umožňujú využitie lokálnych zdrojov a pracovných síl. Dvojpodlažná hmota s využitým  podstreším preukazuje v celku dobré ekonomické bilancie.

Návrh predkladá riešenie Pastoračného centra Sv. Jána Pavla II. formou zastavania parcely blokovou hmotou, vytvarovanou uskakovaním štyroch blokov. Týmto uskakovaním autori vytvárajú exteriérové medzipriestory, tzv. Piazzetty, ktoré v existujúcej rozmanitej urbanistickej situácii pôsobia veľmi osviežujúco a ponúkajú návštevníkovi rôznorodé medzipriestory v exteriéri. Ide v podstate o urbanistický princíp tzv. adície, kedy pridávaním hmôt a ich vzájomným posunom vzniká výsledná kompozícia mestského bloku. Adíciou rozumieme väčšinou pridávanie jednotlivých blokov v čase, čo nie je tento prípad. Predložené riešenie totiž predpokladá realizáciu celého bloku naraz a nie postupne. Hlavné vonkajšie priestory sú štyri. Piazzetta s fontánou, hlavná piazzetta s vchodom do šatníka a do Pastoračného centra, Piazzetta pred farou a záhrada pred kaviarňou. Navrhované riešenie nevyžíva v dostatočnej miere blízkosť farskej záhrady, hoci sa táato možnosť vytvorením Piazzett ponúka. Respektíve autori túto skutočnosť neartikulujú v dostatočnej miere.

Architektonické riešenie stvárňuje celý objem v mohutnom mestskom bloku, ktorý je odetý do tehlového klinker plášťa. Tento výraz pôsobí, vzhľadom na úspornú perforáciu plášťa, trochu zdržanlivým, až uzavretým dojmom. Diskutabilné je, z hľadiska parametrov určených v územnom pláne, riešenie tretieho nadzemného podlažia, ktoré nespĺňa požiadavku 50% zastavanej plochy.

Suverénne dominantná kompaktná hmota, ako výsledok skúseností hľadať odpovede na zadanie,  rozsahom 3.NP prekračuje regulatívy ÚP. Objekt pracuje s variabilitou a kvalitou výhľadov, predpokladá funkčné exteriérové prepojenie so záhradou kostola. Výrazné odstúpenie objektu  od  severnej hranice pozemku komplikuje uzatváranie bloku, návrh vstupného „námestíčka“ v severnej časti oslabuje chýbajúca predstava o vľúdnej mierke, čo evokuje formálny charakter plochy.

Navrhovaný objekt neumožňuje etapovitosť výstavby, všetky priestory pastoračných aktivít sú bez priamej nadväznosti na priamy vstup v úrovni  terénu, čo vyvoláva nutnosť použitia vertikálnych komunikácií.  Vstup v južnej fasáde do priestorov charity v jednej  línii so vstupom do kaviarne spĺňa ambíciu pôsobiť nesegregačne, ale bráni zachovaniu intimity ľuďom v núdzi, ktorí často pociťujú ostych a zahanbenie pri hľadaní sociálnej pomoci prostredníctvom charity.

Zaujímavé ideové východiská pri tvorbe konceptu vo finálnom prejave nerozvinuli naplno svoj potenciál. Riešenie nevytvára vo vzťahu k užívaniu pastoračného centra možnosti exteriérových pobytových rozptylových plôch, zámer akcentovať hlavný vstup do objektu ostal nepodporený možnými typologickými a dispozičnými dimenziami. Ako diskutabilný považuje porota zvolený architektonický výraz, ktorý je vo vzťahu k funkčnej náplni objektu a hierarchizácie priestorov nedostatočne čitateľný.

Návrh je komplikovaným východiskom pri dotvorení vnútroblokovej mestskej štruktúry vo východnej časti územia.