Kultúrne stredisko a knižnica Žarnovická - Rača

Návrh pracuje s rekonštrukciou existujúceho objektu a umiestňuje v ňom knižnicu a komunitné centrum. Spoločenská sála je navrhnutá ako solitér prepojený s existujúcou budovou vstupným priestorom foyeru, ktorý je možné využiť aj ako výstavnú sieň. Objekty strediska, sály a trafostanice vytvárajú uzatvorený komunitný exteriérový priestor – dvor, ktorého polouzatvretosť sa javí pre exteriérové komunitné akcie ako ideálna. Severná časť pozemku je zachovaná a pod borovicovým hájom je navrhnutá letná čitáreň s terasou kaviarne. Parter budovy je priestupný, s kvalitnou väzbou na vnútorné priestory. Hlavný nástupný priestor je z novej prepájacej komunikácie Žarnovická – Pri Vinohradoch. Posilňuje sa tak prepojenie oboch častí Rače. Vnútorná dispozícia rekonštruovaného objektu je prehľadná a pracuje s perforáciou stropnej dosky - v daných častiach tak vzniká otvorený priestor cez dve podlažia. Priestor pozdĺž fasády je uvoľnený a zázemie objektu je umiestnené do stredu dispozície. Dochádza tak k plnohodnotnému využitiu fasády a tým k dostatočnému presvetleniu vnútorných priestorov. Spoločenská sála tromi stranami vizuálne komunikuje s okolím. Naviac je možné prepojiť sálu s komunitným dvorom aj s južnou terasou. K príjemnému osvetleniu sály napomáhajú aj strešné svetlíky. Výraz budovy vychádza z pôvodného členenia domu, avšak je tu zrejmý cieľ dosiahnuť väčšiu vizuálnu otvorenosť a presvetlenosť vnútorných priestorov. Architektonický výraz objektu sály je jasne štruktúrovaný s presklenou nízkou časťou v nadväznosti na parter budovy. Návrh pracuje variantne s využitím priestoru pod objemom sály, čo sa považuje v tejto fáze za legitímny prístup. V ďalšom postupe je nutné scenár tohto využitia ekonomicky premyslieť a navrhnúť optimálne riešenie. Statická doprava je racionálne navrhnutá kolmým radením pri okolitých komunikáciách v nadväznosti na chodník. Porota návrh umiestnila na prvé miesto a odporučila k realizácii, pretože ponúka prehľadnú a funkčnú dispozíciu/premenu existujúceho objektu vrátane navrhnutej spoločenskej sály. Vytvára tiež plnohodnotný verejný priestor, ktorý je jasne viazaný na vnútorné miestnosti v objekte. Tento návrh má najväčší potenciál uspokojiť požiadavky investora.

Odporúčania investorovi pri dopracovaní projektu:

- Fasáda. Klásť dôraz na kvalitu skiel a vonkajšieho tienenia – eliminuje sa tak prehrievanie vnútorných priestorov, čo sa týka predovšetkým južnej fasády existujúceho objektu.
- Dopracovať prevádzkové scenáre s nadväznosťou na vstupné foyer (časové využívanie prevádzok kaviarne, knižnice, prístup a pod.).
- Komunitný dvor. Vytvoriť ešte jeden bod prístupu z exteriéru, napríklad malým schodiskom v nadväznosti na prístupy z okolia. Nevybavovať priestor pevným mobiliárom, aby bol čo najviac variabilný.
- Priestor pod sálou. Je potrebné ekonomicky vyhodnotiť umiestnenie funkcií.
- Konštrukcia. Potreba kvalitného statického spracovania vytváraných otvorov v stropnej doske, s prípadnou optimalizáciou ich veľkosti.

Návrh prichádza s citlivým osadením prístavby k južnej hrane existujúceho objektu, a to o úroveň nižšie oproti súčasnému vstupu. Vytvára tak dva „predpriestory“ – vždy priradené k daným funkciám objektu. V existujúcom objekte na prízemí navrhuje pôdorysne veľkorysú spoločenskú sálu, ktorá má však v kontexte výšky podlažia a konštrukcie svoje limity (stĺpy, svetlá výška). Sálu je možné prepojiť so zachovaným parčíkom na severnej strane objektu, na južnej strane zasa s navrhovanou terasou. Južná prístavba obsahuje knižnicu, opäť s prepojením na exteriér. Členenie fasády kopíruje raster existujúceho objektu. Oba objekty sú prepojené novým schodiskom vloženým v pristavenom betónovom tubuse. Priestorovo návrh necháva vyniknúť existujúci objekt, ktorého výraz zachováva. Porota udelila cenu tomuto návrhu predovšetkým z dôvodu kompozície prístavby, ktorá bola v rámci predložených návrhov ojedinelá. Diskutabilné je však umiestnenie sály v rámci existujúceho objektu, pričom práve južná prístavba mohla využiť svoj priestorový potenciál na poňatie tejto funkcie. V širšom kontexte sa návrh nevenuje priestoru prepojenia so starou zástavbou Rače (Ulica pri Vinohradoch). Statická doprava je riešená povrchovým parkovaním v nadväznosti na priľahlé komunikácie. Zo statického hľadiska sú navrhované zásahy do existujúcich nosných konštrukcií náročné a ich prípadná realizácia by bola problematická.

Návrh rekonštruuje existujúci objekt, kde umiestňuje knižnicu a komunitné centrum. Spoločenská sála je navrhnutá ako solitér, ktorý je prepojený s pôvodným objektom betónovou pergolou s kruhovým otvorom. Spoločne s objektom trafostanice tak vzniká zaujímavý klaster, ktorý medzi sebou vytvára verejný komunitný priestor, prístupný z viacerých strán. Pod novostavbou je sály je umiestnený priestor pre garáže. Ten je však presahuje pôdorysnú stopu sály, čo by sa mohlo javiť ako stavebná komplikácia, podobne v zmysle investičných nákladov. Koncentrácia áut do garáže umožňuje uvoľnenie okolitého parteru. Dispozície sú navrhnuté funkčne a prehľadne. Vďaka oddelenej sále je možné tento priestor využívať separátne od knižnice a komunitného centra. Knižnica je navrhnutá ako fluidný priestor s možnosťou variabilných premien v rámci danej konštrukcie. Ako problematická sa javí práca s konštrukciou existujúceho objektu, najmä v prízemí, kde južná fasáda ustupuje hlbšie do priestoru objektu a necháva tak nosnú konštrukciu obvodového plášťa odhalenú. Otvory v konštrukcii stropnej dosky by bolo potrebné zo statického hľadiska optimalizovať. Z pohľadu kontextu sa návrh zaoberá prepojením lokality kultúrneho strediska so starou Račou. V prieluke vytvára lineárny park, ktorý nadväzuje na letnú čitáreň na severnej fasáde strediska. Vizuálnu podobu objektu porota veľmi diskutovala. Opláštenie budovy pororoštom sa javí ako formálne a nie je úplne jasné, akým spôsobom je opláštený objekt spoločenskej sály, a teda či je navrhnutá fasáda optimálna z pohľadu energetickej náročnosti. Porota ocenila tento návrh najmä pre priestorové riešenie kompozície a väzieb dispozície na okolitý parter.

Návrh pracuje výlučne s objemom pôvodného objektu, k nemu pridáva iba malé architektonické prvky. Drobná prístavba na južnej fasáde obsahuje zádverie vstupu do objektu a rozšírenie knižnice. Prístavby na streche predstavujú vyústenie výťahu a schodiska, čím sa súčasne sprístupňuje strecha objektu. Rozhodnutie pracovať s daným objemom zo sebou nesie minimalizáciu priestorov požadovaného programu. Ten je splnený, avšak na úkor priestorovo nedostatočnej spoločenskej sály. Z pohľadu širšieho kontextu sa porote javilo ako nedostatočné riešenie exteriéru pri nástupe do budovy, ktorý v podstate len „ozeleňuje“ existujúcu situáciu, a tak podrobnejšie neartikuluje funkciu a využitie tohto priestoru. Výraz budovy je maximálne zachovaný a v detaile definovaný matný nerezový povrch. Zo statického hľadiska sú navrhované zásahy do existujúcich nosných konštrukcií stredne náročné a vyhovujúce. Statická doprava je riešená na priľahlých komunikáciách, avšak s nejasnou väzbou na peší pohyb v parteri a okolí budovy. Navrhovaná exteriérová rampa sa výrazovo javí ako nevhodná. Porota udelila tomuto návrhu odmenu z dôvodu riešenia premeny kultúrneho strediska v rámci exitujúceho objektu.

Návrh odstraňuje existujúci objekt a nahrádza ho kompaktnou novostavbou. Umiestnením objektu do severnej časti vytvára súvislý verejný priestor od Ulice pri Vinohradoch, ktorý ústí do veľkorysého prepriestoru budovy (dalo by sa povedať aj námestia) s pravidelným rastrom stromov. Vo vizuálne trojposchodovom objekte umiestňuje v prízemí zdieľané a poloverejné funkcie ako spoločenskú sálu a kaviareň. Na druhom poschodí je knižnica s komunitnými priestormi s väzbou na strešnú terasu, ktorá je súčasťou verejného priestoru prístupného centrálnym schodiskom.
Výraz budovy je minimalistický s použitím výrazného tieniaceho prvku na fasáde – s odkazom na detail Račianskeho vinárskeho domu, vstupu do domu (žudro). Parkovanie rieši na priľahlých komunikáciách. Návrhu bola udelená odmena predovšetkým za inovatívne riešenie typológie komunitného centra, a to z pohľadu vertikálneho členenia objektu a práce s denným svetlom.