Návštevnícke centrum Demänovských jaskýň a Národného parku Nízke Tatry

Víťazný návrh pracuje s tradíciou, históriou a kontinuitou miesta. Reflektuje kultúrno-spoločenskú potrebu zachovávania, namiesto vymazávania s cieľom zvýraznenia genia-loci a atmosféry, ktorá je charakteristická pre dané miesto. Na druhú stranu priznáva aj nevhodné zásahy, ktoré počas desaťročí objekt zažil a očisťuje ho vo svojej upravenej podobe od týchto nánosov.

Prevádzkovo sa riešenie objektu a priestoru budúceho návštevníckeho centra zameriava ekvivalentne na všetky druhy užívateľov a výborne spĺňa všetky funkčné požiadavky bez viditeľných nedostatkov, minimalizuje komunikačné strety jednotlivých skupín - od návštevníkov (predaj lístkov, vstup do jaskyne, infopoint, občerstvenie, expozície), zamestnancov (denná miestnosť pre sprievodcov, kancelárie a rokovacie miestnosti personálu, ubytovanie pre hostí a zamestnancov), po kolóniu netopierov. Vzhľadom na zachovanie základného objemu, im ponúka dostatok miesta. Raster prevažne nenosných stien je vo veľkej miere eliminovaný v prospech veľkých otvorených dispozícií, ktoré zároveň ponúkajú dostatočnú mieru variability. Pri vstupe do jaskyne bolo myslené na problematický pohyb návštevníkov, ktorý je rozptylený druhým vstupom a čiastočne aj zväčšením haly. Nezabudlo sa ani na komínové odvetranie haly a jej presvetlenie cez svetlík s pohľadom do expozície. Šikovne je taktiež doplnené nové schodisko pre sprievodcov, v nadväznosti na exteriér a vstup do jaskyne. Ostatné podlažia rovnako ponúkajú dostatočný priestor pre funkcie expozície, priestorov pre zamestnancov a ubytovanie. Pre kolóniu netopierov je zachovaný celý pôvodný krov. Objekt je vďaka novému výťahu aj kompletne bezbariérový.

Nenápadným, no neoddeliteľným prvkov návrhu sa stáva “horné plató”, ktoré sa rozširuje v úrovni 2. NP z pôvodného chodníka za objektom do ucelenej plochy. Tá nadväzuje na trasu východu z jaskyne a prepája pohyb návštevníkov smerom k expozícii. Plató taktiež vytvára nové pobytové miesta, ktoré umožňujú aktívne využitie času pred aj po návšteve jaskyne. Nevýhodou sa javí nevyužitý potenciál tohto nového prvku a jeho možnosti zjednotiť vizuálnu roztrúsenosť ostatných objektov v areáli. Výnimkou je úprava bývalého objektu stanice lanovky, ktorej návrh prinavracia pôvodnú podobu.    

Výsledný charakter návrhu by sa dal zosumarizovať aj slovami: racionálny, remeselný a funkčne-prevádzkovo osobitne prepracovaný, s úctou k tradícii a histórii. Uvedomuje si limity územia, aj pôvodnej architektúry, ale hľadá v nich prostredníctvom premyslených úprav také kvality, ktoré ho prenesú z histórie do súčasnosti.

Odvážne architektonické gesto autorov v téme nového návštevníckeho centra, prezentuje inšpiráciu v historickom kontexte pôvodného projektu od architektky Menclovej. Kvalitu vníma najmä v najstaršej časti, vstupnej haly s reštauráciou, pričom ostatnú časť objektu chápe ako rozporuplnú a aj s ohľadom na horší technický stav, navrhuje jej rozobratie. Tú potom nahrádza novým objemom, ktorý v zredukovanej ploche reaguje na zachované podlažie a snaží sa byť jej nenápadným a súčasným partnerom.

Usporiadanie dispozície sa drží pôvodnej veľkosti prízemia objektu. Vstupná hala do jaskyne je po stranách zväčšená, čo zvyšuje jej kapacitu. Ďalšia nadzemné podlažia sú už v nadstavbe ktorú prepája nové komunikačné jadro. To v sebe integruje aj výťah. Napriek možnosti flexibility nového objemu je návrh v rámci jeho podlažných plôch minimalistický a redukuje ich na nutný rozsah. S tým prichádzajú rôzne kompromisy. Podlažie s kanceláriami je primerané svojmu účelu, avšak ďalšie podlažie s expozíciou už trpí svojim lokalizovaním na najvyššom mieste objektu, kde okrem obmedzenej plochy chýba aj zokruhovanie trasy návštevníkov resp. riešenie možných komunikačných problémov. Tento priestor sa ešte delí svojimi “výkusmi” v konštrukciách o miesto pre netopiere, čo sa však javí ako priestorovo nedostatočné. Napriek nedostatkom v interiéri je expozícia doplnená aj o exteriérovú plochu, ktorá vznikla práve odstránením pôvodného dreveného hotela nad vstupnou halou. Svetlíku sa prinavrátila okrem vizuálneho priznania aj funkcia prirodzeného vetrania haly, ktorej súčasné problémy s vlhkosťou môžu súvisieť práve s nadstavbou hotela. Exteriérové plochy pri 2. NP ďalej nadväzujú na chodník východu z jaskyne. 

Nový objekt si dáva za cieľ byť taktným doplnením hodnotného prízemia s jasne definovanými hranicami medzi starým a novým. Najdominantnejším prvkom je šikmá strecha s výraznými presahmi. Skrýva pod  sebou všetky funkcie a chráni konštrukcie pred nepriaznivým vplyvom prostredia. Je to však na úkor presvetlenia priestorov a ich celkovej ploche. Otázny zostáva aj konštrukčný systém lepených nosníkov, ktorý bude vyžadovať náročnú prepravnú logistiku a zložitú manipuláciu pri realizácii v chránenom prírodnom prostredí. Nielen z tohto dôvodu by bol rozpočet na stavbu vyšší ako bol predložený účastníkmi. Návrh je vo svojej podstate smelým príkladom súčasného prístupu k obnove, ktorá si jasne vytýčila deliacu čiaru medzi rizikami zachovania a prínosom radikálnej zmeny. 

Stredobodom konceptu je jaskyňa a jej návštevníci, pre ktorých objekt sprostredkováva zážitok z objavovania. Návrh rešpektuje súčasnú podobu hotela a v maximálnej miere ju aj so svojimi nedostatkami zachováva. Výrazným prvkom dobývania sa stáva v interiéri unikátna expozícia plastickej jaskyne. Z exteriéru sa nová architektonická vrstva formuje v podobe arkády s prestrešením naprieč trojicou objektov.

Prvé nadzemné podlažie v sebe zahŕňa nový vstupný priestor, vrátane ďalšieho schodiska a výťahu. Prepojenie na ostatnú časť podlažia nie je ideálne a dôležité funkcie počítajú skôr s exteriérovými samostatnými vstupmi. V rámci ďalších podlaží je prevádzka delená na ľavé krídlo venované zamestnancom, a pravý priestor nad vstupnou halou, ktorému dominuje expozícia s centrálne umiestneným prvkom expozície-jaskyne. Ten je riešený ako umelecké dielo priebežne cez tri podlažia. Atraktívny prvok vo svojej výške graduje a v najvyššom podlaží sprístupňuje aj pohľad do kolónie netopierov. Dispozície ako celok ale postrádajú jednoduchosť a prehľadnosť. Objavujú sa tu kolízie v presunoch osôb medzi a v rámci podlaží, najmä na prízemí v priestore medzi predajom lístkov, vstupe na schodisko do expozície a vstupe do jaskyne. Chýba taktiež lepšie zokruhovanie trás pohybov návštevníkov. To sa však netýka exteriéru, ktorému bola venovaná veľká miera pozornosti. Nové prestrešenie ponúka kvalitné prepojenia medzi objektmi, pričom si dáva za cieľ vizuálne zjednotiť trojicou objektov. Napriek náročným technickým detailom sa mu to darí len čiastočne. Výraz všetkých objektov zostáva zachovaný, čo robí z prístrešku len ďalší objekt v poradí. Silnou stránkou návrhu je premyslená etapizácia, ktorá umožňuje využívanie jaskyne takmer po celý čas výstavby. 

Zvolený autorský prístup prísneho zachovania pôvodného objemu hotela so sebou prináša mnohé nevýhody, ktoré sa aj napriek dômysleným novotvarom nepodarilo úplne eliminovať. Zostávajú prítomné vo fragmentoch prevádzkových nejasností a rozporuplných technických riešení. Skrytý potenciál príbehu zostáva navzdory ambicióznemu libretu nedopovedaný.