Dom smútku Brezno

Porota konštatovala, že koncept dom-plot, ktorý bol v určitej podobe prítomný v každom z troch návrhov, bol najpresvedčivejšie stvárnený v návrhu BKPŠ. Sila návrhu spočíva aj v rozvíjaní lokálnej typológie cintorína v Brezne: brána, ktorá je zároveň krytým neformálnym priestorom, kde sa môže odohrávať rozlúčka a zároveň plot-múr. Dom rozlúčky tu nie je samostatnou stavbou, ktorá púta pozornosť, ale je len akoby časťou domu-plotu. Múr ktorý oddeľuje cintorín od okolia je zároveň kolumbáriom. Jedným z najsilnejších momentov návrhu je atmosféra samostatného sveta vnútorného nádvoria cintorína-parku. Zadanie, ktoré spočívalo vo venovaní rovnakej pozornosti samotnej stavbe Domu rozlúčky a koncepcie pochovávania a hrobových miest je tu splnené jednoduchým a účelným gestom. Porotu presvedčila aj schopnosť autorského kolektívu precizovať v prvom kole nahodenú schému do netriviálneho návrhu v detailnom prevedení. Autori ponúkajú Breznu nielen stavbu Domu rozlúčky, ale zároveň miesto so silnou atmosférou, otvorené pre každého.

Samozrejme v ďalších etapách dopracovania bude vhodné zvážiť prípadné doplňujúce námety, vyplývajúce z podrobnejších vzťahových analýz. Možno aj väčšiu mieru otvorenosti - napríklad formou čiastočnej lokálnej perforácie obvodového múra pri vstupe zo západnej strany pri hlavnom objekte, umožňujúcej intenzívnejšie vnímanie vnútorného obsahu a funkcií z vonkajších priľahlých urbánnych priestorov (zapojenie kvetinárstva a kaviarne do života mesta...).

Hmotovo a koncepčne veľmi presvedčivý návrh. Stereotomicky tvarovaný z elementárnych geometrických hmôt kde z lineárnej podnože vyčnievajú kubatúry jednotlivých priestorov Domu rozlúčky a hierarchizujú ich. Prevádzková schéma vychádza z rezu a pozorného štúdia okolitej urbanistickej štruktúry. Porotu zaujala práca s vrstvením priehľadov cez navrhovaný dom na starý cintorín a naopak od starého cintorína, cez navrhovaný dom na nový cintorín. Návrh zaujal inteligentným narábaním s krajinou (predpolie Domu rozlúčky od cesty, lúka s vodným prvkom medzi Domom rozlúčky a hrobovými miestami, koncepcia kolumbária v strede nového cintorína). Návrh hlavného objektu by potreboval ešte čas na vyzretie. Tak ako voľne a presvedčivo narába s hierarchizáciou priestorov v reze, v úrovni parteru je príliš zviazaný so svojou lineárnou pôdorysnou stopou a nie naplno využíva kontakt s veľmi dobre premyslenými vonkajšími plochami. Dá sa polemizovať aj o zvolenej materiálovej dualite: do výšky človeka omietka, nad hlavou hmotný betónový monolit.

Lineárny dom. Dom medzi dvoma stenami. Návrh provokujúci mnoho diskusií v prvom aj v  druhom kole hodnotenia. Architekti vedome pracujú s naratívnosťou, atmosférami jednotlivých priestorov. Vytvárajú napätie medzi jasnou priestorovou schémou a varietami interiérov, medzi dvoma stenami a vkladanými betónovými ornamentmi/konštrukčnými prvkami. Porota ocenila schopnosť dopracovať sa pri navrhovaní až k materiálovej vzorke steny z dusanej hliny.

Množstvo energie, ktorá bola venovaná práci na samotnom Dome rozlúčky, akoby už nedovoľovalo rovnako do hĺbky premyslieť aj koncepciu okolitých priestorov cintorína, kde návrh ostal schematický a nie veľmi presvedčivý (predpolie s parkovaním v záreze, práca s topografiou, koncept hrobových miest...).