Revitalizácia areálu pre Ústav pamäti národa

V súťažnom návrhu umiestnenom na prvom mieste autori predstavili silný koncept, založený na sémanticky jednoznačnej, ľahko zapamätateľnej figúre. Návrh najlepšie spĺňa preferované riešenie zadávateľa na rekonštrukciu a vstavbu existujúceho objektu. Porota oceňuje hmotovú artikuláciu doplneného objemu, ktorá v srdci nesie archívne priestory a je korunovaná tichou a hĺbavou prevádzkou knižnice a badateľne. Kompaktná hmota signifikantne prezentuje status inštitúcie, zároveň vhodne reaguje a dopĺňa existujúcu funkcionalistický objekt, ktorý aj po možnom perforovaní nestratí jasný ráz. Pozitívne bolo hodnotené nápadité a variabilné riešenie parteru pomocou exteriérových stien a umiestnenie vstupu do hlavného objektu. Vhodným riešením je aj umiestnenie parkovania. Porota s ohľadom na financie a predimenzovanie plošných výmer doporučuje zrušenie a presunutie suterénneho podlažia a snahu o strohosť materiálových riešení. Pavilón Ludwigovho paláca by si podľa názoru poroty zaslúžil citlivejší prístup, preto sa odporúča v následných fázach túto časť projektu pracovať a lepšie ju začleniť do areálu. V dopracovaní návrhu v nasledujúcich stupňoch sa tiež odporúča prehodnotiť výšku dostavaného objemu a riešenie oplotenia - rozvinutie témy interaktívneho stvárnenia stien. 

Navrhované riešenie považuje porota za veľmi solídny a dôstojný spôsob rekonštrukcie objektu. Návrh artikuluje okenné otvory do proporčných "strieľní" - zošikmených smerom k presklenej časti. V návrhu však absentuje výraznejšia zapamätateľnosť a dištinkcia vzhľadom na špecifickú funkciu, výraz domu je do určitej miery zameniteľný a rádový, ale napriek tomu seriózny. Nadstavba objektu je artikulovaná pásovým presklením. Hlavný vstup do objektu je riešený z dlhšej strany, zo širokého (možno až príliš) monumentálneho schodiska, ktoré síce spĺňa požiadavky pre takto dôležité inštitúcie, avšak samotný vstup do objektu sa zdá byť poddimenzovaný s ohľadom na predpokladaný pohyb návštevníkov a vzhľadom na raster fasády je disproporčne riešený. Naplnenie programu sa zdá byť mierne poddimenzovanie a s ohľadom na archív a múzeum, a ich rozšírenie so zachovaním konceptu sa porote javí ako problematické. Sporné je aj umiestnenie zasadacích miestností v najvyšších podlažiach bez možného oddelenia veľkých vertikálnych komunikácií od kancelárskych priestorov. Schéma pozdĺžneho rezu domom, nadväzujúca na Dudlerovu knižnicu v Berlíne, ilustrovaná vo vizualizácii interiéru by pre svoju nedostatočnú hĺbku nezaznela. Porota kladne hodnotí otvorenosť areálu a prepracované riešenie pavilónu Ludwigovho paláca.

Návrh rieši priestorové nároky inštitúcie dostavbou samostatnej hmoty múzea so vstupom zo západnej strany. Oddelenie prevádzky múzea, prepojenie objektov s pavilónom Ludwigovho paláca a vhodne riešený nástup do areálu hodnotí porota ako najväčšie klady tohto návrhu. Spornú ale považuje samotnú formu dostavby, ktorá by vo vnútri mohla poskytovať zaujímavý zážitok, pri bližšom skúmaní, však vykazuje množstvo formálnych i praktických nedostatkov v hmote a riešení vstupu. Materiál fasády z pororoštu na spádových plochách striech hodnotí porota ako ťažko realizovateľný, s problematickou údržbou. Nevýhodou navrhovaného riešenia je aj podzemné parkovanie pod dostavbou, obsluhované autovýťahom, predovšetkým s ohľadom na finančné možnosti zadávateľa. Porota oceňuje kultivované pôdorysy a rezy budovy, prezentácia výraznej architektúry domu vo vizualizáciách je naopak nepreukazná.

Navrhované riešenie ponecháva pôvodnú hlavnú budovu bez zásadných dostavieb s voľným zeleným átriom, múzeom a knižnicou. Priestory depotov umiestňuje oddelene do novostavby veže, prepojenej suterénnou chodbou. Porota ocenila odvahu k výraznému gestu a silnú znakovosť návrhu, zároveň je však veža proporčne neefektívna a výrazne narúša výšku stanovenú výškovou zonáciou. Výhodou návrhu je oddelenie archívu a jeho ochrana pred negatívnymi vplyvmi. Celkovo je hlavný objekt skôr očistený a nie je architektonicky artikulovaný, chýba akákoľvek akcentácia vstupu do hlavného objektu, fasáda pôvodného domu by si zaslúžila veľmi posunúť. Veľkou nevýhodou je v podstate neriešená situácia areálu a vzťah k okoliu, mimo iného aj v riešení statickej dopravy.

Tento návrh je založený na atraktívnej stupňovitej vstavbe do átria hlavného objektu, nadstavbe a novom suteréne pod úrovňou existujúceho objektu. Vstupné poschodie sa potom výrazne otvára do nadväzujúceho okolia objektu. Múzeum autori umiestňujú do suterénu a na prvé nadzemné podlažie, knižnicu a zasadacie miestnosti na druhé. Nad tieto priestory potom vkladajú depoty a zamurujú celé poschodie okien. Jedná sa o staticky zložité riešenie, ktoré je určite mimo finančné možnosti zadávateľa. Návrh je tiež výrazne väčší proti požadovanému programu. Porota ocenila riešenie priestorov pre verejnosť, átria, spracovanie landscapu s pripomienkou pavilónu Ludwigovho paláca, ktorý ale nedostatočne prepája obe budovy. Umiestnenie vstupu z dlhšej strany hlavného objektu bez napojenia k palácu vidí porota ako nevýhodu, naopak ocenila kvalitné grafické spracovanie návrhu a úsilie o neformálne, civilné pôsobenie domu.