Areál športu Dubeň v Žiline

Porota na návrhu ocenila dôsledné rešpektovanie východísk územného plánu mesta a lokalitného programu súťaže. Z hľadiska širších dopravných vzťahov. Napojenie územia mostom cez Váh do Dolnej ulice spôsobuje rozdelenie územia, ktoré sa snažili autori eliminovať čiastočným estakádnym riešením, ktoré umožňuje peším a cyklistom v nábrežnej línii bezkolízny pohyb. Koncepcia umožňuje aj per-partes výstavbu (rizikom rozdielnych architektonických prístupov). Návrh má najlepšie spracovanú problematiku dopravy a dopravnej obsluhy, dva rondle eliminujú protismerné kríženia obslužných vjazdov a výjazdov. Z hľadiska dopravy napriek tomu porota odporúča:

-preriešiť najmä vstup v priestore tzv. severnej brány, kde autori medzi zastávku MHD a areál vložili odstavnú plochu autobusov – tento priestor by ----bolo vhodnejšie výraznejšie artikulovať ako nástupný priestor ktorému dominuje dominanta areálu – konštrukcia oblúka.
-peší priechod medzi zastávkami MHD riešiť s vyšším stupňom bezpečnosti – napr. s deliacim ostrovčekom (pozn. ponúka sa celú komunikáciu medzi -rondlami riešiť so zeleným deliacim pruhom a súčasne  zvýšiť kapacitu prejazdnosti Dolnej
-dopravnú obsluhu smerom k tribúne ľahkoatletického štadióna riešiť formou zjazdného chodníka
-zvýšiť kapacitu statickej dopravy
-vzhľadom na návrh excentrickej polohy pešieho premostenia zvážiť ďalšie ľahké pešie premostenie rieky cca v priestore ľahkoatletického štadióna cieľom zokruhovať atraktívne priestory oboch nábreží

Z hľadiska urbanisticko-architektonického návrh vykazuje isté priestorové napätie vzťah multifunkčnej haly a zimného štadióna. Porota je názoru, že z hľadiska možnosti energetickej kooperácie ZŠ a plavárne by bolo efektívnejšie, aby plaváreň a ZŠ by tvorili „dvojičku“ stavieb pri sebe. „Garde“ multifunkčnej haly a plavárne súčasne umožní vhodnú väzbu multifunkčnej haly s hotelom. V ďalšom postupe bude potrebné rozvinúť aj ústredný verejný priestor a spodrobniť riešenie nábrežia.

Ideovým mottom návrhu sú riečne balvany, ktoré symbolizujú mäkké tvary konštrukcií jednotlivých halových objektov. Rizikom predstavy o takejto kompaktnej objektovej výtvarnej jednote môže byť per-partes výstavby, ktorú návrh umožňuje. Je preto vhodné overiť, či takýmito jednotiacimi prvkami by neboli skôr také prvky verejného priestoru, ktoré spoja aj rôzne architektonické koncepty. Porota vyzdvihuje poukázanie návrhu na  mäkkosť línií v danom prostredí  biokoridoru rieky. Vložená terénna zelená vlna umožnila autorom zapustiť spojku Dolnej (cesta na Terchovú) s mestským okruhom tunelovým spôsobom. Slabšou stránkou návrhu je absencia ústredného nástupného priestoru. Poloha hlavnej tribúny na ľahkoatletickom štadióne je koncipovaná s ohľadom na svah Dubeň a s ponukou výhľadu na mesto, súčasne je to ale nepriaznivá poloha z hľadiska oslnenia divákov.

Porota v prípade ďalšieho rozpracovania tohto návrhu ďalej odporúča:

-zachovať princíp zdieľaného parkovania
-výrazne eliminovať  počet dopravných napojení na Dolnej
-pešie riešenie v priestore križovatky na ľavom brehu je problematické
-zvážiť umiestnenie ľahkej cyklisticko-pešej lávky tak, aby areál nebol „zavesený“ prístupom na mesto len v jednom bode

Z hľadiska možnosti energetickej kooperácie ZŠ a plavárne by bolo efektívnejšie, aby plaváreň a ZŠ by tvorili „dvojičku“ stavieb pri sebe.

Spôsobom riešenia a umiestnením križovatky na mestskom okruhu umožnilo autorovi/om riešiť celý športový komplex v maximálne kompaktnej forme objektovej skladby. Tomu napomohlo aj rozhodnutie návrhu umiestniť  ľahkoatletický ovál na streche haly velodrómu. Umiestnenie zimného štadióna a plavárne na opačných koncoch štruktúry výrazne znižuje ich možnosti energetickej kooperácie. Návrh artikuluje ústredný priestor do podoby námestia, ktorý priestor uzatvára vyššia hmota objektu hotela. To umožnilo vhodné objektové optické uzatvorenie nástupnej osi z pešej lávky cez Váh, ktoré je v ďalšom horizonte previazané siluetou masívu Dubňa. Návrh ale v širších vzťahoch nepreukazuje väzby tejto nástupnej osi na územie na ľavom brehu Váhu.

Návrh vhodne naznačuje potenciál nábrežia ako rekreačného priestoru mesta v spojení na športové zariadenia. Tento dôraz na nábrežie je ešte akcentovaný vytvorením arkádovej promenády v priečelí hál, čo umožňuje ich spojenie „suchou nohou“.

Spôsob riešenia od Dolnej ulice evokuje hospodárske pozadie, pričom Dolná je stále významnou komunikáciou vstupu do mesta. Tento dojem „zadnej fasády“ štruktúry zvýrazňuje aj fakt, že od Dolnej nemá štruktúra vytvorený plnohodnotný nástup napr, zo zastávok MHD. V dopravnom riešení  je s ohľadom na charakter Dolnej veľa obslužných napojení formou protismerných križovatiek.

Návrh sa odlišuje od ostatných monoblokovým riešením halových objektov, ktorého výhodou je úspora záberu plôch, možnosť združovania niektorých prevádzok. Línia objektu so zelenou strechou akoby mala podčiarknuť masív Dubňa, snaha o splynutie s ním mohla byť ale dôslednejšia napr. aj formou prieniku striech do náprotivného svahu... V priečnom reze objekt vhodne využíva sklon terénu a jeho fasády orientované na rieku vytvárajú vhodnú polohu pre integráciu tribún ľahkoatletického štadióna a velodrómu, ktoré vypĺňajú medzipriestor medzi objektom a nábrežím. Pozitívom návrhu je aj excentrická poloha pešieho premostenia Váhu vo väzbe na priestor hl. stanice a pešiu zónu smere na Národnú. Ďalšia možnosť pešieho priechodu ponad rieku je spojená s cestným spojením mestského okruhu a Dolnou. Idea monoblokového riešenia spôsobuje na druhej strane nižšiu kapacitu jednotlivých prevádzok (napr. hala len pre 2300 divákov, bazén len s 5 dráhami a pod.).

Napriek nie presvedčivej grafickej prezentácii myšlienky porota ocenila tento návrh ako vysoko podnetný, ale skôr ideový. Z realizačného hľadiska v podstate predpokladá v zásade výstavbu „en bloc“ a následne riešenie zložitejších aj konštrukčných otázok - napr. riešenie oddelenia dilatačných celkov.