Administratívna budova Úradu vlády Slovenskej republiky

Víťazný návrh preukázal svojou jednoznačnou čitateľnosťou a reagovaním na zložitý kontext prostredia komplexné naplnenie požiadaviek zadania. Porota najviac oceňovala vyváženosť urbanistického riešenia a kvalít vnútorného priestoru návrhu. Snaží sa byť umierneným a citlivým dotvorením urbanizmu bloku s inštitucionálnym výrazom. Samotná hmota objektu dobre reaguje na okolitú zástavbu. Rešpektuje krajinárske riešenie pamiatkovo chráneného areálu Lippayovskej záhrady a zároveň uzatvára vnútorné bloky domov na ul. Štefánikova. Hmota objektu je členená do viacerých “pavilónov”, ktoré v nárožiach smerovaných k zástavbe na Štefánikovej ustupujú. Tento prestrih - delenie hmôt, opticky zmenšuje celkovú veľkosť objektu. Kompozične napomáha k zrozumiteľnosti merítka aj vertikálne členenie fasády, ktoré reflektuje modularitu interiérového usporiadania.

Vnútorná organizácia podlaží je charakteristická variabilitou a jednoduchosťou. Vstupné podlažie je prezentované aj variatne. Symetrický nástup do objektu vhodne oddeľuje ostatné prevádzky z bezpečnostného hľadiska. Chýba však lepšie členenie komunikačných trás medzi podzemnými a vstupným podlaží, z hľadiska kontroly pohybu osôb. Tento nedostatok je však možné odstrániť pri spodrobňovaní riešenia. Nadzemné podlažia kancelárií sú členené na päť menších sekcií, ktoré ponúkajú variabilné usporiadanie a atraktívne pracovné prostredie. Prospešná je aj prítomnosť menších átrií ktoré podporujú orientáciu v priestore a zlepšujú vizuálnu príťažlivosť pracovného prostredia. Detail dispozičného pôdorysu popisuje fungujúcu skladbu jednotlivých miestností, avšak otázna je celková kapacita kancelárií. Tú je však možné kompenzovať v rámci modulárnych konštrukčných osí pri spodrobňovaní riešenia. Energetický koncept je kombináciou elementárnych technických princípov a udržateľných opatrení. Environmentálnu stránku okrem zelene dopĺňa aj prítomnosť vodnej hladiny v exteriérovom átriu. Celkový prístup k návrhu predznamenáva vecnosť aj z ekonomického hľadiska.

Autor návrhu najlepšie vystihol podstatu funkčnej hierarchie objektov v areáli Úradu vlády. Nie je úlohou nového objektu konkurovať významu existujúcej architektúry, ale byť jej doplnením. Ponúkať kvalitu s dávkou pokory. Návrh je svojou striedmosťou a užívateľským potenciálom ideálnou reflexiou požadovanej funkcie - administratívna budova Úradu vlády. Porota veľmi ocenila aj zapracovanie odporúčaní k návrhu z 1.etapy, čo pozitívne posunulo riešenie návrhu. Výsledný návrh je výborným a vyváženým príkladom ako môže byť zhmotnená nová architektúra v historickom prostredí a pritom byť neokázalou a vnímavou k svojmu okoliu.

Návrh umiestnený na druhom mieste ponúka z hľadiska kompozície, usporiadania hmôt a celkového prevádzkového členenia, nevšedné a jedinečné riešenie. Porota vnímala veľmi silnú inšpiráciu v pavilónovej figúre existujúcej “novej” budovy Úradu vlády od architekta Jendrejáka. Takáto hmota pôsobí z hľadiska urbanizmu celého bloku ako vhodná cesta. V rámci zachovania symetrie parku je rovnako pozitívne hodnotené balansovanie nového objemu na okraji riešeného územia a snaha zakryť ostatnú časť funkcií do jednopodlažnej línie. Vytvorenie priebežnej kolonády pozdĺž západnej hranice územia len podtrháva rešpektovanie Lippayovskej záhrady a jej kompozície. Riešenie fasády hlavného pavilónu kancelárie je v kontraste s rešpektujúcou skladbou hmôt a vnáša do územia moderný, ba až snový prvok. Tento expresívny výraz však vo svojom statickom riešení vytvára neúmernú konkurenciu existujúcim objektom. 

Usporiadanie jednotlivých podlaží je prispôsobené hmotovému členeniu, avšak nie vždy v prospech dispozičného riešenia. Atraktívne je vytvorenie átria v prízemnej časti objektu a premiestnenie časti prevádzok do podzemného podlažia, čo opticky zmenšuje hmotu objektu. Na jednej strane sa tým objekt viac uzatvára do seba, na druhej ponúka priestorové zážitky z navrhnutej architektúry. Vo vstupnej časti chýba centrálne prevádzkové schodisko, ktorým by sa zjednodušila orientácia zamestnancov v budove s dôrazom na peší pohyb. Z hľadiska bezpečnosti je riešenie vstupov vyhovujúce. Nadzemné podlažia kancelárií majú však veľmi striktné usporiadanie, ktoré je na hrane priestorových možností zvolenej dispozície, ktorá neponúka dostatočne inšpiratívne pracovné prostredie. Variabilita kancelárií je v značnej miere obmedzená a trpia tým najmä spoločné priestory, ktorým chýba pridaná hodnota. Centrálne átrium sa javí len ako formálny prvok bez ďalšieho využitia. Navyše vytvára výrazne odlišné a nerovnocenné kvality pracovísk. Z pohľadu užívateľov sa vnútorné priestory príliš prispôsobujú exteriérovému výrazu, čím sa povyšuje nad hlavný funkčný zámer. Napriek tomu sa jedná o najkontextuálnejší návrh, ktorý reaguje na celé spektrum súvislostí v riešenom území.

Návrh umiestnený na treťom mieste reprezentuje kultivované riešenie administratívneho objektu so zmyslom pre detail. Napriek tomu, že členenie objemu pôvodne v 1.etape pracovalo s neodporúčanou úpravou riešenia záhrady, tak sa aj pri jej zachovaní dá dedukovať kompozičný úmysel autora. Orientovanie hlavného vstupu je veľmi elegantné a tvorí pôvabnú figúru. Využiteľnosť átrií však zostáva stále nejasná, slúžia primárne na presvetlenie kancelárií a delenie hmoty. Posunutie juho-západnej hrany objemu k domu na ul.Štefánikova už pôsobí veľmi napäto.
Dispozičné riešenie vstupného podlažia je ideálne a to hneď z niekoľkých aspektov. Vhodne je vyriešená bezpečnosť a kontrola vstupov. Pozitívom je aj, že sa nad foyerom nenachádza ďalšie podlažie. Vyhovujúca je celková organizácia podlažia a to aj v nadväznosti na vonkajšie zásobovanie a obsluhu z exteriéru. Nadzemné podlažia kancelárií sú riešené logicky a spĺňajú požiadavky na pracoviská. Chýba možno práca s denným svetlom na dlhých chodbách, ktoré tvoria kostru kancelárií. Otázne sú tiež pracovné miesta umiestnené v centre hlbokých traktov. Variabilita priestorov je taktiež obmedzená. Nevyužitou sa javí príležitosť sprístupniť átriá zo spoločných priestorov. Pozitívne hodnotí porota zapracovanie odporúčaní k návrhu z 1.etapy. Návrh je ako celok úhľadným riešením, ktoré si dáva za cieľ vyvažovať exteriérový aj interiérový výraz. Naráža však na určitú mieru formalizmu, ktorý je prekážkou inovatívnejšiemu prístupu.

Návrh vyniká výraznými líniami stropných konštrukcií, ktoré odvážne presahujú nad hlavný objem budovy. Ich dominanciu zdôrazňujú veľké presklené plochy, ktoré odrážajú v čelných pohľadoch záhradu a vpúšťajú ju do interiéru. Tento estetický pôvab však stále sprevádzajú limity fasádneho delenia, ktoré má vplyv na vnútorné usporiadanie. Objemovo sa,  aj vďaka presahom, už jedná o veľmi veľkú hmotu,, ktorá pôsobí ako iný typologický druh. Elegantné je odklonenie dopravy spred objektu do jeho západnej časti a jej čiastočné presunutie pod objekt, vďaka čomu sa záhrada ešte viac približuje k užívateľom. Vstupné priestory sú dobre čitateľné a dispozície sú riešené prehľadne, no menej vyhovujúce z hľadiska bezpečnosti. Vnútorné átriá presvetlujú centrálne chodby a prinašajú do pracovného prostredia príjemné pobytové miesta. Porota oceňuje aj prezentáciu udržateľného konceptu, ktorý elegantným spôsobom popisuje celkové fungovanie objektu z hľadiska energií.

Základný koncept návrhu sa opiera o jednoduchú eleganciu - odstraňuje centrálnu časť hmoty a namiesto toho zdôrazňuje ľahkosť a presvetlenie kancelárskych priestorov, s dôrazom na stredovo orientovaný vstup. Symetrická kompozícia však postráda odôvodnenie v prostredí a mieste kde sa nachádza, pričom odvolávanie sa na NKP Arcibiskupského paláca nie je úplne adekvátne širšiemu kontextu. Tektonika a materiálové riešenie fasády pôsobí veľmi príjemným a neutrálnym dojmom, čo napomáha k nekonfliktnosti s historickými súvislosťami. Veľkolepý centrálny nástup z exteriéru je v kontraste s úzkou vstupnou chodbou. Čitateľnosť dispozícií je vnímateľné naprieč všetkými podlažiami. Otázna je duplicita vnútorného a vonkajšieho átria. Postranné krídla kancelárií sú naproti tomu veľmi hlboké, s veľkými miestnosťami, ktoré neponúkajú dostatočnú variabilitu.

Zdanlivo jednoduchý koncept návrhu sa odhaľuje ako sofistikovaná kompozícia modulárnej a takmer priehľadnej konštrukčnej harmónie, ktorá je svojim moderným stvárnením doslovným podkladom pre reflexiu historického ducha okolitej záhrady. Toto odvážne riešenie však v sebe skrýva nezanedbateľné riziká z pohľadu realizovateľnosti v aktuálne platnej legislatíve. Návrh nosnej konštrukcie a predpokladané požiarne zaťaženie sa javí ako veľmi poddimenzované a ťažko zhotoviteľné. Úpravy, ktoré by museli byť takémuto riešeniu podmienené, by mali zásadný vplyv na prezentovaný koncept. V rámci prostého lapidárneho objemu je dispozičné usporiadanie veľmi čisté, v niektorých prípadoch však za cenu kompromisov, ako napr. problematická bezpečnostná kontrola vstupov, či nedostatočný počet pracovísk na kancelárskych podlažiach. Kancelárie sú obohatené aj o doplnkové priestory. Dobre funguje centrálne átrium, ktoré je využiteľné a prístupné z každého podlažia kancelárií.