Súťaž architektonických návrhov na stálu expozíciu VSG
Východoslovenská galéria v Košiciach vyhlásila v máji 2022 verejnú projektovú dvojetapovú architektonickú súťaž návrhov, ktorej predmetom je vytvorenie architektonického návrhu novej stálej expozície.
Snahou expozície bolo vytvoriť dialóg rôznorodých tém nie na základe formy, ale obsahu, výrazu a posolstiev jednotlivých umeleckých diel. Spoločným menovateľom expozície mala byť naratívnosť prezentovania kolekcie pamäťovej a fondovej inštitúcie na základe zvolenej témy, ktorá vychádza z myšlienok divadelnej hry Antona Jasuscha, avšak dôležitým faktorom stálej expozície bude vyrozprávať aj príbeh samotného budovania zbierky formou zaujímavostí, ktoré budú podané tak, aby boli divácky atraktívne a zároveň vyzdvihnúť solitérne a najdôležitejšie exponáty, ktoré budú v expozícii prezentované. Stála expozícia bude inštalovaná vo výstavných sieňach A+B a v premostení na prvom poschodí (predmet súťaže). Architektonické riešenie by malo počítať s flexibilitou materiálov, jednoduchosťou prevedenia a umocniť pocit inštalácie ako vyrozprávaného príbehu, ktorého expozičná forma prepája výtvarné a dramatické umenie.
Projekt z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
Architektonické riešenie malo podľa slov vyhlasovateľa reflektovať "Naratívnosť prezentovania kolekcie pamäťovej a fondovej inštitúcie na základe zvolenej témy, ktorá vychádza z myšlienok divadelnej hry Antona Jasuscha. Dôležitým faktorom stálej expozície je vyrozprávať aj príbeh samotného budovania zbierky. Riešenie by malo umocniť pocit inštalácie ako príbehu, ktorého expozičná forma prepája výtvarné a dramatické umenie..."
V prvom kole súťaže predložili záujemcovia zloženie riešiteľského tímu a portfólio referenčných projektov. Z 13 prihlásených kolektívov vybrala hodnotiaca komisia trojicu ateliérov, postupujúcich do druhej etapy súťaže:
- Studio COSMO
- Liška a spol. s r. o.
- zerozero
Účastníci 2. etapy súťaže následne vypracovali návrhy architektonického riešenia stálej expozície VSG, ktoré predstavili na neverejnej prezentácii a v následnej diskusii s porotou. Zvíťazil návrh od Studio COSMO.
Okruh účastníkov:
Účastníkom mohol byť jedine subjekt:
a) odborne spôsobilý, ktorý má dosiahnuté vysokoškolské vzdelanie minimálne druhého stupňa v odbore architektúra, scénografia, dizajn alebo podľa ekvivalentnej právnej úpravy platnej v krajine sídla, podnikania, či mieste inej adresy účastníka.
b) oprávnený na výkon podnikania, predstavujúceho činnosť na základe článku 2, písmena b), podľa § 117 ods. 5 s odkazom na § 32 ods. 1 písm. e) ZVO. T.j. musí byť oprávnený na výkon obchodnej činnosti zodpovedajúcej zadávanej zákazke alebo podľa ekvivalentnej právnej úpravy platnej v krajine podnikania účastníka. Splnenie tejto podmienky je účastník povinný preukázať výpisom z príslušného registra.
Subjektom mohla byť:
– fyzická osoba
– skupina fyzických osôb podľa písm. a), ktorá pre uzavretie zmluvy o dielo určí spomedzi seba jedného zástupcu a vysporiada medzi sebou autorskoprávne vzťahy s tým spojené;
– právnická osoba, ktorej konateľ spĺňa podmienky podľa písm. a).
Termíny:
Porota:
Riadni členovia:
Mgr. art. Dorota Kenderová, ArtD. (závislý od vyhlasovateľa)
Štefánia Ďuricová, M. A. (závislý od vyhlasovateľa)
Ing. arch. Jana Štofan Styková
Mgr. art. Tomáš Džadoň
Náhradníci poroty:
Ceny:
druhé miesto: 2 500 €
tretie miesto: 2 500 €
Výsledky súťaže:
prvé miesto (2 500 €) – Studio COSMO (CZ)
Porota ohodnotila návrh ateliéru COSMO ako zvlášť empatický a vnímavý. Ocenila jeho tematické ukotvenie v tvorbe Antona Jasuscha, ktorého takpovediac sebazničujúce majstrovské posolstvo ľahko a elegantne pretavuje do základného stavebného prvku, recyklovanej stavebnej dosky.
Termín klimatická úzkosť, akým dnes opisujeme svet v ktorom žijeme, sa tu stáva projekčnou plochou novej stálej expozície VSG. Na rozdiel od iných návrhov, Štúdio COSMO prináša prvok angažovanosti, ktorým redefinuje pojmy darcovstva či mecenášstva, ale aj participácie. Už to viac nie sú finančné dary, ale veľmi paradoxne čo najviac plastového odpadu, ktorého prinesením do galérie môže publikum ovplyvniť farebnosť stien, soklov, sedacích prvkov a pod. v priestore inštitúcie. Miesto obligátnej tehličky s poďakovaním, vsadenej do podlahy, alebo zmienky na úvodnom paneli, môžu diváci hľadať v pixelových štruktúrach plastového recyklátu stopy po dopitej PET flaši, či jogurte Sabi.
Štúdio COSMO svoju empatiu prejavuje aj smerom k samotnej budove galérie, ktorú chce vymaniť z jej, povedzme, sadrokartónového zakliatia otvorením výstavných priestorov smerom k predtým potlačenému jadru budovy – vnútornému Átriu. Divák tak môže lepšie vnímať umenie mimo ideálneho sveta, ako nedielnu súčasť tohto sveta, v ktorom žijeme.
Odporúčanie:
Napriek popísaným kvalitám porota vníma kriticky modulárny systém výstavného mobiliáru, ktorému chýba úspornosť aktuálnych výstavných architektúr a bližšie naviazanie mobiliáru na proporcie priestorov VSG. Víťazom odporúčame implementovať toto vyjadrenie a sformovať ho v ďalších krokoch.
druhé miesto (2 500 €) – Liška a spol. s. r. o.
Návrh rešpektuje architektúru budovy a pomocou vrstvenia ľahkých textilných panelov ju umožňuje „vytušiť“ v rámci expozície. Riešenie vpúšťa dnu prirodzené svetlo a meniace sa svetelné podmienky sú zámerne použité na vytvorenie atmosféry. Okrem prirodzeného osvetlenia sa pridáva aj svetelný režim umelého osvetlenia reagujúci na prítomnosť návštevníkov uplatňujúci ekologický/ekonomický aspekt. Samotná expozícia je koncipovaná do jednoduchých kubických soklov a panelov s pevnou plochou. Princíp transparentnosti je inšpiratívne rozpracovaný v úrovni obvodových stien, avšak chýba využitie tohto aspektu aj v iných častiach výstavného priestoru. Porota sa zhodla, že riešenie je vizuálne presvedčivé v rovine využitia existujúcej architektúry na účely galérie, ale je menej rozpracované v kompozícií konkrétnej stálej expozície.
tretie miesto (2 500 €) – ZEROZERO
Porota ocenila radikálne konceptuálny prístup autorského kolektívu - spojenie dvoch funkcií budovy depozitáru a výstavných priestorov. Vyzdvihla uvažovanie nad stálou expozíciou ako neustále sa premieňajúcou štruktúrou a vytváraním nových kontextov a súvislostí pomocou vrstvenia obrazov, ktoré by umožnili posuvné siete na koľajnicovom systéme. Úplné spojenie stálej expozície a depozitáru je však v rámci platnej legislatívy o ochrane zbierkových predmetov a aj organizačnému poriadku inštitúcie neaplikovateľné. Ak by to aj sčasti bolo možné, expozícia by prevzala len formálne prvky depozitára - podobala by sa naň, ale v skutočnosti by ním nebola, čo by úplne potlačilo najzaujímavejšiu časť prvotného návrhu.