Wellness hotel Zuberec

Gradácia a modularita sú centrálnym motívom návrhu, ktorý experimentuje s formou hotelového objektu. Hlavnými prednosťami sú veľkorysý a jednoznačný, jasne čitateľný koncept a odkazy na tradičnú zrubovú architektúru v okolí Zuberca. Líniový monoblokový objekt sa pozdĺž riešeného územia vo svojom objeme po vertikále smerom nahor vejárovito zmenšuje, čím je stupňovaný výraz fasády a za ňou umiestnených priestorov. Výhodou zvoleného riešenia je orientácia všetkých hotelových izieb v smere výhľadu na Roháče, čo predstavuje kľúčový benefit riešeného územia. Západná fasáda je kontrastne plochá s akcentom vystupujúcich technických a komunikačných priestorov. Pôdorysné usporiadanie je jednoduché a využíva obdobný princíp ako hotelové izby, teda orientáciu v smere výhľadu na východ kde je situovaný aj hlavný nástup do objektu. Návrh v interiéri pracuje v parteri s vertikálnym členením priestorov, čo odráža celkový koncept hmoty objektu. Zodpovedá typu hotela ako objektu zapamäteľnej ikony, podčiarkuje jeho výnimočnosť. Otázne je striktné využívanie pohľadového materiálu, tepelne upraveného čierneho dreva, na väčšine interiérových plôch, čo má za následok veľmi tmavý výraz interiéru. Z riešenia návrhu nie je úplne zrejmé použitie daného materiálu v rámci nosných konštrukcií a s tým súvisiacich detailov. Koncept exteriérových plôch postráda jednoznačnosť a čitateľnosť, ktorú prezentuje návrh objektu. Chýba dôraz na pohyb peších, aj s ohľadom na situovanie časti parkovania na menšom južnom pozemku. Dopravné riešenie návrhu si vyžaduje korekcie. 

Návrh kompaktného objemu hotela stvárňuje jednoduché a ekonomické riešenie s cieľom optimalizácie interiérového riešenia priestorov. Tvarovanie a zalomenie hmoty je vo výraze trocha univerzálne a bez hlbšieho ideového konceptu. Rovnako tak pôsobí strešná rovina, ktorá je len formálne modelovaná do plytkých šikmín. Fasáda objektu jasne predeľuje parter od ubytovacej časti. Veľké plochy presklenia do parteru pomáhajú opticky odľahčiť vizuálne ťažkú drevenú hmotu nad ním. Nárožné umiestnenie hlavného vstupu pútavo pracuje s pohybom návštevníkov po miestnej komunikácii. V parteri je kladený veľký dôraz na prevádzkové riešenie so zameraním sa na spoločné priestory, pričom najatraktívnejšie je umiestnenie bazénu s dominantnou polohou. Dispozície hotelových izieb sú racionálne a ich orientácia zohľadňuje atraktívne výhľady skôr čiastočne. Nejasné je riešenie terasy nad zázemím kuchyne kde je orientovaná časť izieb. Celkovo funkčné a dispozičné riešenie zrozumiteľne reflektuje požiadavky zadania bez zásadnejších kompromisov. V exteriéri pracuje návrh s potokom, pričom ostatné plochy sú skôr definované skromnejšie. Malý pozemok na južnej časti je obohatený o multifunkčné detské ihrisko, čo prináša benefit aj okoloidúcim turistom.

Vizuálne atraktívne riešenie hotela, ktorému dominuje konkávna monobloková hmota so sedlovou strechou. Architektonický výraz domu dobre vystihuje funkciu horského hotela aj charakter prostredia, do ktorého vstupuje. Štítové nárožie z južnej strany pracuje so zalomením v snahe zmenšiť veľkú plochu. Modulové členenie fasády tomu napomáha a tak vytvára pútavé riešenie drevenej fasády na betónovej podnože parteru. Hlavný vstup objektu pôsobí uniformne a zvýrazňuje horizontalitu objektu. Hotelové izby využívajú orientáciu na východ a západ, teda nie primárne na najatraktívnejší výhľad. Zvolená chodbová dispozícia v časti ubytovania má svoje limity aj napriek zaobleniu chodby, ktorým má dochádzať k optickému skráteniu monotónneho priestoru. Aj napriek snahe priestor maximálne presvetliť cez štíty a schodiskové priestory, je takéto usporiadania hotelových izieb jednotvárne a stiesňujúce. Naproti tomu je riešenie parteru priestranné a veľkorysé aj vďaka vystupujúcim objemom sály a bazénu. Otázne zostáva využitie veľkej plochy strechy nad rozšíreným objemom parteru, do ktorej je orientovaná veľká časť izieb s pohľadom na západ. Malá južná parcela je vhodne doplnená multifunkčným priestorom s variantným využitím. Exteriérové plochy pracujú kultivovane so zeleňou a zasadením objektu do jej lokálneho charakteru, aj keď z prezentácie nie je úplne čitateľný jej vizuálny rozsah.

Rozdrobená zástavba do menších líniových objemov je hlavným konceptom návrhu. Riešenie vychádza z pravidelného rastru, v ktorom sú podľa priestorových požiadaviek vytvorené jednotlivé hmoty objektu. Odlišujú sa vzájomne veľkosťou a tvarom, pričom vychádzajú zo spoločnej základne parteru. Vizuálne navodzuje návrhu útulný pocit malej dedinky, s celkovo príjemným merítkom. Takto koncipovaný návrh je vnímaný pozitívne, avšak s obavou o celkové investičné náklady, keďže zastavaná plocha tvorí veľkú časť riešeného územia. Miestami pôsobí zástavba až príliš nahustená. Orientácia hotelových izieb v troch vyšších hmotách je primárne na východ s výhľadom na Roháče. V rámci exteriéru chýba práca s južnými štítmi objemov, ktoré zostali ako veľké plné plochy. Dispozičné riešenie má jasne stanovený zámer a funkčne delí priestory medzi jednotlivé hmoty. Jednopodlažné objemy využívajú prevýšený priestor sedlových striech a zvyšujú tým vizuálnu kvalitu spoločných interiérových priestorov. S ohľadom na požadovaný štvorhviezdičkový štandard, je ale materiálové riešenie vnútorných plôch podlahy diskutabilné.  Vizuálne navodzuje návrhu útulný pocit malej dedinky. Vzhľadom na fakt, že návrh vypĺňa väčšinu riešeného územia, tak sú mnohé z exteriérových plôch neprístupné, resp. postrádajú lepšiu dostupnosť. Vytvorenie súboru malých apartmánových chatiek na menšej južnej parcele koncepčne dopĺňa myšlienku hlavného hotelového objektu. Z dopravného hľadiska sú v návrhu kolízne body medzi jednotlivými typmi dopravy.

Jednoduchý a zrozumiteľný koncept usporiadania troch hmôt-krídiel na spoločnej platforme je ústrednou ideou návrhu. Pozitívne je vnímaná práca s tvarovaním podľa hraníc riešeného územia a celková vzdušnosť navrhovaného objemového konceptu. Väčšina izieb je orientovaná v smere výhľadu na Roháče, čo bolo aj preferované riešenie. Exteriér objektu pôsobí trocha rozpačito, aj s ohľadom na úplnú zmenu vizuálu v 2. etape. Exteriérové plochy v priamej nadväznosti na vstupnú zónu hotela sú príliš fádne, s pomerne veľkým podielom spevnených plôch. Priečelia objektu orientované ku hlavnej príjazdovej komunikácii nie sú dostatočne artikulované a atraktívne stvárnené. Základné priestorovo-modulové delenie hotelových izieb a čitateľné konštrukčné riešenie, ktoré prechádza aj do fasády s terasami a chodbami, je doplnené o veľkorozmerné textilné rolety, ktoré nie sú vhodným riešením do lokálnych poveternostných podmienok. Otázne je aj stvárnenie plytkej sedlovej plechovej strechy, ktorá je akoby položená na streche bez kontextu objektu, a postráda konkrétny zámer. V rámci dispozičného riešenia je pozitívne vnímaná práca s terasami v existujúcej topografii terénu. Nevhodné sa javí umiestnenie bazénu do suterénu objektu bez výhľadu, pričom sa jedná o jeden z kľúčových prvkov hotelového vybavenia. Riešenie hotelových izieb a apartmánov je veľmi funkčné a elegantné. Atraktívne je vnímaná aj práca so širším prírodným okolím vrátane potoka. Ostatné plochy zelene ale zostávajú nedoriešené. Doplnkový objekt na južnej parcele s polozapusteným parkovaním a terasou vytvára príjemné prostredie.

Motív trojuholníku je hlavným konceptom a charakteristickou črtou návrhu. Vychádzajúc z tvaru riešeného územia a motívu zjednodušenia blokovej vidieckej zástavby, tvorí návrh kompaktný  a lapidárny objem s centrálnym átriom. Trojuholníková forma je v exteriéri členená pri nárožiach, v ktorých prichádza zeleň priamo do styku s objektom a opticky delí veľký objem hmoty. Blokové delenie trojuholníkového pôdorysu do trocha traktov ale zostáva z exteriéru ťažko čitateľné. Nevýhodou striktného trojuholníkového konceptu je výrazné podriadenie dispozície, ktorým trpia najmä atypické riešenia spoločných priestorov v parteri objektu. Modulový trakt, ktorý vychádza z usporiadania hotelových izieb je dostatočný pre samotné izby, ale v priestoroch ako je wellness, bazén či sála vytvára negatívne priestorové kompromisy, ktoré sa snaží zjemniť ich vizuálne atraktívnym prevedením. Átrium nad sálou je skôr formálnym priestorom bez praktického využitia. Menšia južná parcela je riešená ideovo a chýba jej konkrétne priestorovo-hmotové usporiadanie. Atraktívne je vnímaná zážitková trasa v prírode okolo hotelového objektu. 

Návrh pracuje s výhľadom izieb na Roháče ako najdôležitejšou témou. Všetky hotelové izby sú tak orientované na juho-západnú stranu, čím riešenie predchádza kompromisom s atraktívnymi výhľadmi na opačné smery. Výraz exteriéru objektu avšak predstavuje viac formalistické, ako funkčné riešenie. Pravouhlé dispozičné usporiadanie je zvlnené vo fásade veľkými priebežnými terasami, ktoré sú lokálne delené medzi jednotlivé hotelové izby ale ich prevažnú časť pokrýva extenzívna zelená strecha. Samotné tvarovanie terás je inšpirované prírodnými prvkami potoku a terénu, no chýba jeho hlbšie prepracovanie aj do funkčnej stránky objektu. V navrhovanej podobe zostáva skôr naznačením idei bez ďalších súvislostí. Stvárnenie západnej fasády je odlišné, čo vôbec neprekáža a pôsobí azda atraktívnejšie. Absentuje riešenie exteriérových plôch, ktoré sú asi ponechané vo svojej pôvodnej podobe.