Revitalizácia parku na Masarykovej ulici

Porota udelila 1. cenu návrhu K pre jeho zrelý, kultivovaný a nepreskriptívny koncept, ktorý citlivo rozvíja charakter opustenej záhrady a pracuje s minimálnou mierou formálnych zásahov. Komunikačné plochy sú vnímané skôr ako prirodzené stopy v priestore než ako striktne definovaná sieť, čím návrh podporuje autentický parkový charakter a spontánne využívanie územia.

Za mimoriadne hodnotnú porota považuje otvorenosť návrhu voči budúcim zmenám, jeho adaptabilitu a schopnosť reagovať na nepredvídateľné okolnosti realizácie bez straty základných kvalít. Pozitívne je hodnotené aj citlivé riešenie hrany parku pri Masarykovej ulici, kde návrh zachováva väčšinu existujúcich drevín a vytvára plynulý prechod medzi mestským bulvárom a parkovým prostredím (vrátane väčšieho podielu štrkového povrchu ako „mäkkého“ prechodového prvku).

Porota zároveň upozorňuje na potrebu preveriť, ako je návrh „nalaminovaný“ na železničnú hranu – vníma ju miestami ako príliš natlačenú. Do odporúčaní pre ďalší stupeň porota výslovne uvádza zváženie umiestnenia pergoly (pergola č. 2) priamo na hrane železnice – prípadne aj otázku, či má byť vôbec realizovaná – najmä vzhľadom na možný konflikt s existujúcimi stromami (v diskusii bol spomenutý veľký dub v kontakte s navrhovaným prvkom).

Návrh je oceniteľný aj pre kvalitný výtvarný výraz „nedopovedanosti“ a pre primeraný, neinvazívny prístup k bodovým prvkom, ktoré dopĺňajú charakter a pamäť miesta. Porota vníma pozitívne aj to, že návrh vytvára priestor pre budúce uplatnenie ďalších umeleckých diel.

Ako technické odporúčanie porota uvádza potrebu preveriť riešenie komunikačných povrchov: ak je štrk uvažovaný ako hlavný povrch pohybu, musí byť konštrukčne a technologicky navrhnutý tak, aby bol komfortný a prístupný aj pre kočíky a osoby so zníženou mobilitou (t. j. nie „štrkový mulč“), pričom ide o úpravu realizovateľnú bez narušenia základného konceptu.

Návrh J porota ocenila najmä pre výrazný a architektonicky kvalitne spracovaný vstupný pavilón, ktorý formuje čitateľný mestský priestor a posilňuje identitu Masarykovej ulice.

Pozitívne je hodnotené aj rozvíjanie existujúcej vegetačnej štruktúry, zvýraznenie reliktu pôvodnej kompozičnej osi a práca s centrálnym chodníkom.

Ako problematické porota vníma miestami nadmernú formalizáciu aktivít, ktorá oslabuje prirodzený charakter územia. Zásadná výhrada smeruje k nevhodnej druhovej skladbe vegetácie, vrátane použitia inváznych druhov, ktoré nezodpovedajú požiadavkám na riešenie.

Porota si zároveň cení, že návrh veľkú časť plochy parku navrhuje v rešpekte k pôvodnému tvaru parku čitateľnému z historických máp a že podporuje to, čo porota považuje za najcennejšie – bujnú vegetáciu, ktorú návrh nenarušuje.

Okrem revízie vegetácie by porota odporúčala prehodnotiť materiálové riešenie dreveného vstupného prvku– v diskusii zaznelo, že drevo svojou masívnosťou a záberom celej šírky pozemku pôsobí paradoxne príliš tvrdo/silno a „odťahuje pozornosť na seba“, pričom zostáva nejasné, ako presne je prvok prevádzkovo riešený a ako sú riešené detaily.

Návrh C pracuje s výrazným výtvarným gestom v podobe kontinuálnej sedílie/lavičky, ktorá pozdĺžne prepája celé územie parku a vytvára silný identifikačný prvok. Porota oceňuje snahu o procesné uvažovanie a o vytvorenie priestoru, ktorý nie je striktne determinovaný jedným finálnym stavom – v porovnaní s preskriptívnejšími návrhmi pôsobí otvorenejšie a umožňuje ďalší vývoj.

Za slabinu porota považuje, že priestor je doplnený neúplne logickou prevádzkou bočných trás a nadväzujúcej výsadby, ktorá v celkovom výraze pôsobí schematicky. Zaznel aj zásadný rozpor: na jednej strane návrh deklaruje „proces“, na druhej strane sú architektonické detaily spracované s vysokou mierou konečnosti a generickosti – procesné uvažovanie sa nepremieta do architektonickej vrstvy.

Porota tiež uvádza, že návrh nadväzuje na aktuálnu situáciu parku (kde príroda „vzala späť“ stratenú mestskú tvrdosť), no pri detailnejšom pohľade výsadba a prezentované atribúty (napr. „riadená sukcesia“) nie sú presvedčivo podložené a nezhodujú sa s vizualizáciami a špecifikami.

Porota ocenila predovšetkým ambíciu návrhu A pracovať s modeláciou parku v kontexte možných budúcich fáz, vrátane uvažovania o širšom „veľkom parku“ a prechodových územiach. Pozitívne je vnímané asymetrické vyosenie hlavnej nástupnej a kompozičnej osi, ktoré smeruje viac do stredu pomyselného širšieho celku.

Ako problematické porota vníma vnútorné napätie konceptu: na jednej strane sa priestor uvoľňuje posunom osi na okraj, na druhej strane je následne opäť „zaplnený“ vlastnými fragmentmi a paralelnými lineárnymi väzbami, čo pôsobí miestami nejednoznačne.

Pozitívne je hodnotené umiestnenie prevádzkového kiosku do miesta kríženia kompozičných línií (tradičné/antické komponovanie priestoru), zároveň však porota konštatuje, že celá situácia je do veľkej miery fiktívna vo vzťahu k existujúcemu stavu a pôsobí neadekvátne pre reálnu prevádzku. Ako príklad bol uvedený formálny prvok kruhového svietidla, pri ktorom porota vyjadruje pochybnosť o realizovateľnosti a prevádzkovej primeranosti.

Návrh L porota hodnotí ako pomerne zrelý, s ambíciou pracovať s gradientom priestorovej hierarchie zelene a so snahou stanoviť čitateľné smery pohybu a ponúknuť užívateľom viacero polôh pobytu v parku. Porota oceňuje, že komunikačná sieť môže byť v zásade adaptibilnejšia než striktne geometrické riešenia.

Zároveň však porota pomenúva viacero zásadných slabín a protirečení: gradient je podľa diskusie „otočený naopak“ (v spodnej časti prázdnejšie, v hornej plnšie), návrh miestami príliš formálne akcentuje centrálnu os v kombinácii s deklarovanou neformálnosťou a objavujú sa grafické aj obsahové nejasnosti (napr. prekrývanie vrstiev – chodník aj stromy „cez seba“).

Porota vníma, že nevýhodou návrhu je súbor protichodných rozhodnutí: na jednej strane neformálnosť, na druhej okamžitá „striktná formalita“ prvkov. Ako osobitný problém bola pomenovaná spodná časť územia – kontrapunkt voči vstupnému pavilónu, ktorý podľa diskusie „vizuálne zatvára park“, a najmä pódium ako nelogický prvok („nelogická formálna hra“) bez zrozumiteľnej funkcie.