Foyer centrály Slovenskej sporiteľne

Návrh pracuje s priestorom foyer centrály SLSP veľmi presvedčivým spôsobom. Pracuje s konceptom  banky nie ako tradičnej inštitúcie ale ako technologického lídra a inovátora v bankovom prostredí. 

Výrazné gesto v podobe vloženého “koberca” - elementu viacerých funkcií vytvára inkluzívny  priestorom pre zamestnancov ako aj návštevníkov. Práca s jednotlivými prvkami v otvorenej ploche  necháva okoloidúcich voľne plynúť, pričom ich priestorové rozmiestnenie podprahovo navádza  užívateľa tým správnym smerom. Vložené elementy sú navrhnuté v racionálnych a základných  tvaroch, či formách, čo korešponduje s kontextom objektu centrály banky.

Ako protipól tento  jasnosti je umiestnený “koberec” naprieč miestnosťou, ktorý má za úlohu zjemniť prvotnú  materiálovú tvrdosť alebo jednoznačnosť s farebnou škálou odvíjajúcej sa od identity zadávateľa a  rozvíja ju do inej sféry. Koberec tvarovo kopíruje vkladané prvky, čím podporuje myšlienku „plynulej krajiny“ a zároveň vytvára presahy a prepojenia medzi jednotlivými funkciami. Veľmi vtipne pracuje s  vizuálnym čistým stvárnením “front end” a materiálovo drsným “back end” riešením.  

Trojuholníkový tvar a umiestnenie recepcie funguje nielen pre návštevníkov centrály SLSP ale otvára  sa aj smerom k budúcemu prepojeniu foyer s rekonštruovanou pobočkou. Zároveň digitálna recepcia  ako samostatný element dopĺňa a čiastočne aj nahrádza potreby recepcie. Vytvorením tribúny - pobytového schodiska sa autorom podarilo dostať do priestoru komunitný charakter, ktorý umožní  voľné stretávanie zamestnancov. Vyvýšená tribúna kompozične vypĺňa vyšší priestor foyer, ponúka  novú priestorovú perspektívu a zároveň je priestor za tribúnou vhodne využitý na rýchle pracovné stretnutia. Návrh stiera pocit inštitucionalizácie architektúry a predstavuje do istej miery exteriér  svojím vizuálnym presahom ako aj pevnú a stabilnú súčasť budovy.  

Pri dopracovaní návrhu porota odporúča prehodnotiť vloženú oceľovú konštrukciu stropu a prípadne  ju nahradiť ľahším akustickým materiálom. Tento prvok tvorí však až sekundárny element v rámci  priestoru.  

Návrh spomedzi všetkých najlepšie uchopil zadanie a vytvoril multifunkčný moderný priestor odzrkadľujúci technologickú inovatívnosť inštitúcie, zároveň však ponúkajúci všetky potrebné funkcie. Preto sa ho porota rozhodla umiestniť na prvé miesto.  

Porota oceňuje inovatívny prístup k priestoru vstupného foyer klientského centra, ku ktorému autori pristúpili takmer ako k typológií výstavného priestoru. Paralela s "kabinetom kuriozít" prináša do návrhu množstvo podnetných prístupov. V podaní autorov nadobudla vizuálna interpretácia exteriéru v interiéri nový, sofistikovaný rozmer a hĺbku. Fixné prvky sú oprostené len na nevyhnutné minimum v podobe recepcie a obrazovky, priestor tak ponúka neobmedzenú variabilitu.
Vložené prvky v podobe autonómnych záhrad, ktoré sa podľa potrieb pomaly posúvajú na presvetlenejšie pozície, k zdroju závlahy či k nabíjacím staniciam hodnotí veľmi priaznivo. Flexibilné solitéry ako prvky na sedenia, pódium či objekt detského ihriska vhodne dopĺňajú prvky prírodného prostredia. Priestor ktorý by disponoval autonómnym organizmom tohto charakteru možnými dočasnými inštaláciami by mohol mať veľký prínos pre značku SLSP nielen s regionálnym či národným dosahom, ale dokonca ako svetový unikát.

Pridanou hodnotou je dôraz na zážitok každého návštevníka, ktorý by sa stal súčasťou inštalácie. Nevýhodou by sa mohla javiť potreba kurátorského vedenia inštalácie a taktiež nutnosť dodatočne analýzy/výskumu udržateľnosti koexistencie technológie a rastlín. Materialita a farebnosť priestoru ktorý autori opisujú ako "nenásytnú schránku"pôsobí veľmi čisto, otázny je však skrytý systém ozvučenia či skryté koncové prvky vzduchotechniky za mikro-perforovaným polykarbonátom. Rovnako otázna je náročnosť údržby ako o vegetáciu tak aj technické riešenie.

V návrhu tiež absentuje výraznejšie prepojenie na pobočku, ktorá by v budúcnosti mala s priestorom foyer tvoriť takmer jeden priestor. Potlačenie štandardného prístupu k vstupným priestorom banky je vnímané ako významné posilnenie programu, avšak s dopadom na každodenné užívanie priestoru
zamestnancov a klientov, ktoré by mohlo byť v určitých situáciách podradené inštalácii. Porota vyhodnotila že v návrhu priestor foyeru viac funguje ako galerijný priestor avšak nie ako funkčný foyer banky ako inštitúcie so svojimi potrebami, ktoré v tomto návrhu ustupujú do úzadia. Preto návrh umiestnila na druhé miesto.

Autori pristúpili k návrhu koncepčne a zo zadania vyextrahovali podstatu modernej banky, ktorou sú jej technológie a ľudia. Esencia administratívnej prevádzky bankového domu sa ukrýva na typických poschodiach, ktoré nie sú pre bežného návštevníka vnímateľné.

A práve pre neho - teda pre toho, kto prichádza do banky po prvý krát alebo je iba návštevník, autori vytvorili element balancujúci na hrane medzi skulptúrou a modernou technológiou, v ktorej architektonickým jazykom vizualizujú kľúčovú digitálnu technológiu banky George. Jeho zužujúci sa tvar navodzuje akýsi lievik, destilujúci esenciu banky.

Toto silné koncepčné gesto má aj opozit v riešení stien, podlahy a stropu, kde však autori použili viac generické riešenia, bez výraznejšieho gesta. Tieto plochy, ktoré tvoria kulisu priestoru, sa nestali rovnocennou odpoveďou na výrazný technologický objekt George. Zámer autorov priniesť istú formu civilnosti a vizuálnej mäkkosti spôsobil, že návrh pôsobí nevýrazne. Porota mala aj pochybnosti o celkovej nadčasovosti navrhovaného interiéru.

Porota ocenila koncepčný prístup a silné technologické gesto, no zároveň poukázala na menej výrazné riešenie zostávajúcich častí priestoru a návrh preto zaradila na 3. miesto.

Súťažný návrh Michala Kontšeka a kol. priniesol čisté, minimalistické a elegantné riešenie. Pod názvom Solid + Fluid vytvoril priestorový dialóg medzi horizontálnymi – pevnými plochami – a vertikálnymi, fluidnými, „tečúcimi“ textilnými stenami. Návrh však priniesol koncept viac prislúchajúci dočasným architektonicko-scenografickým riešeniam, a to z viacerých dôvodov. Dlhodobé udržiavanie veľkoformátovej textilnej inštalácie by si pravdepodobne, z dôvodu zachovania jej pohľadovej kvality, vyžadovalo relatívne častý servis. Prepojenie foyer, vymedzené portálmi z textilných plôch, netvorí – okrem samotného orámovania – plynulý, výraznejší prechod do pobočky.
Priestor pôsobí ako výrazná inštalácia sám o sebe, a prípadné umelecké intervencie by sa v ňom mohli uplatňovať iba pomerne problematicky. Projekt ďalej nepracoval s konkrétnym typom textílií, hoci téma materiality v kontexte nových technológií, recyklácie a environmentálnych tendencií je v tejto oblasti mimoriadne aktuálna. Napokon, ohraničením foyer s textilom pri oválnom pôdoryse, za ním vzniká niekoľko výrazovo aj prevádzkovo “hluchých” miest.

Návrh priniesol veľmi kvalitný, výtvarne prepracovaný architektonický priestor, no pre porotu v ňom nebola celkom vystihnutá podstata konkrétneho zadania a vnímala ho samotný ako časovo obmedzenú inštaláciu, preto ho porota zaradila na delené 4.-5. miesto.

Autorky pristupujú k foyer s dôrazom na jeho pôvodné priestorové kvality a pretavujú ich do vizuálne jednotného, atmosféricky čitateľného riešenia. Porota oceňuje najmä stropný prvok, ktorý inteligentne pracuje s mierkou, svetelnosťou a orientačnými kvalitami priestoru a má potenciál stať sa výrazným nositeľom identity. Pozitívne bola hodnotená aj poloha recepcie a doplnené zázemie, ktoré priestor prevádzkovo zjednocuje a sprehľadňuje.

V diskusii sa však ukázalo, že návrh zostáva prevažne v rovine interiérového stvárnenia bez širšieho typologického presahu. Foyer je interpretované najmä ako vstupný či prechodový priestor, čím nevyužíva svoj potenciál fungovať ako veľkorysá, programovo otvorená miestnosť schopná hostiť rozličné formáty stretnutí, prezentácií či verejných podujatí. Pevné podlahové zónovanie vytvára trvalé rozhrania, ktoré do istej miery obmedzujú dlhodobú variabilitu a flexibilitu priestoru. Porota zároveň vyjadrila pochybnosť o nadčasovosti niektorých výrazových prvkov, predovšetkým mohutného obalenia stĺpov zrkadlovým materiálom a organickej steny, ktorých vizuálny charakter môže v dlhšom horizonte pôsobiť menej aktuálne.

Napriek estetickej kvalite návrh v porovnaní s vyššie umiestnenými projektmi menej presvedčivo rozvíja tému adaptabilného, programovo rozšíreného a dlhodobo udržateľného foyer, čo viedlo k jeho zaradeniu na delené 4.–5. miesto.