Bytový súbor pre seniorov a denný stacionár Parková

Porota ocenila tento premyslený návrh ako najlepší. Od samého začiatku hodnotenia vynikal tento návrh medzi ostatnými silou svojho konceptu. Stavba je organizovaná v dvoch členitých hmotách, zrkadlených okolo centrálneho priestoru krytého dvora. Členitosť zmenšuje merítko stavby, ktoré tak dobre zapadá do praku. Využitie hmoty skleníkov na južných fasádach a vo vnútornom dvore odkazuje k histórii parcely. Rozdrobené hmoty sú na parcele umiestnené tak, že umožňujú zachovať maximum zelene. Hlavnou kvalitou návrhu, o ktorej autori porotu presvedčili, je uveriteľná útulnosť navrhnutého prostredia. Podľa názoru poroty sa autorom najlepšie podarilo namiešať pomer obytných a spoločenských priestorov, Návrh tak najlepšie odpovedá predstavám o dome, kde má každý jeho obyvateľ dostatok súkromia a zároveň tu vznikajú zaujímavé spoločenské priestory vhodné ku kultivácii komunity obyvateľov domu.

Porota predpokladá, že v nadväzujúcich fázach prejde projekt zmenami, ktoré budú musieť zohľadniť vplyvy, ktoré v súťaži neboli zahrnuté. Porota sa zhodla, že koncept projektu je dostatočne robustný, aby prípadné úpravy vstrebal. Veríme, že základná kvalita útulnosti nádvorí a priľahlých spoločenských priestorov je v projekte natoľko pevne zakorenená, že sa nevytratí. Dobré dispozície jednotlivých bytov budú tiež zachované. Celkové pôsobenie drobných hmôt stavby v kontexte parku a zámku nebudú taktiež zmenené.

Súťažný návrh patril so skupiny projektov “Solitér – Línia”. Porotu zaujal svojou jasnou ideou pobytovej komunitnej chodby, ktorá vytvára kontinuálny predpriestor, resp., sériu predpriestorov k bytovým jednotkám na každom podlaží. Obývačka, komunitná kuchynka, jedálenský stôl, to všetko vytvára čitateľný programový update k tradičnému bývaniu pre seniorov. Navrhovaný objekt je riešený ako dispozičný dvojtrakt, pričom všetky komunitné priestory sú orientované na sever s výhľadom na kaštieľ a rozľahlý park. Obytné miestnosti sú orientované smerom na juh, do preslnenej záhrady. Návrh riešením severnej fasády vkusne a nenútene odkazuje na bohatú záhradnícku históriu miesta. Látkové markízy na južných balkónoch dodávajú objektu ľahkosť a šarm “dovolenkového” ubytovania v parku. Porota napriek tomu diskutovala o vhodnosti daného riešenia pre tento druh bývania, a to aj z hľadiska zachovania možnosti individuálneho súkromia budúcich obyvateľov, ako aj spojenia komunitných priestorov s únikovou komunikáciou.

Autori návrhu rozdelili program do dvoch samostatných hmôt paralelne vedľa seba a v ich medzipriestore budujú pobytové dvory- námestia. Spoločné stretávanie seniorov a ich návštev rozširujú do presklených schodišťových hál, ktoré sú otočené oproti sebe a sú v priamom kontakte s pobytovým dvorom. Členité vnútorné haly majú charakter krytého gánku, pôsobí obytne a ponúkajú kútiky na posedenie, stolovanie a spoločenské hry. Jednoduchý a racionálny koncept podporuje aktívny komunitný život seniorov v atraktívnom prostredí parku a záhrady.

Slabinou návrhu sú veľké presklené plochy fasád a malé jednoizbové byty, ktoré neumožňujú súžitie dvoch seniorov. Porota oceňuje jasný racionálny koncept dôsledne prechádzajúci všetkými úrovňami návrhu. Rozdelenie do dvoch rovnako veľkých hmôt poľudšťuje mierku spoločne zdieľaných priestorov a nepôsobí inštitucionálnym dojmom.

Súťažný návrh, bol jedným zo skupiny návrhov, ktoré pracovali s témou monobloku. Autori navrhli líniovú stavbu s presvedčivým, až puristickým konceptom, výbornou realizovateľnosťou a ekonomickými parametrami. Stavba je navrhnutá v severnej časti záhrady. Dispozične je riešená ako dvojtrakt, pričom všetky obytné a komunitné priestory sú orientované smerom na juh, do preslnenej záhrady. V severnom trakte sa nachádza chodba s otvorenými schodiskami, ktorá čiastočne dopĺňa komunitné priestory — zdieľané denné miestnosti, ktoré sa nachádzajú na každom podlaží, na západnom konci dispozície. Porota vyzdvihla aj snahu autorov o reflexiu na historický kontext územia. Autori sa rozhodli ponechať fragmenty pôvodných skleníkov, či ich častí, aby ich využili na rôzne komunitné a spoločenské aktivity. Spomínaná chodba a miera jej komunitného využitia bola jednou z tém diskusií poroty. Je otázne, nakoľko je zlučiteľná funkcia únikovej komunikácie s pobytovými požiadavkami, ako odznelo vo viacerých predložených návrhoch.

Návrh zaujal výborným priestorovým osadením a urbanisticko-architektonickým konceptom. Rozčlenenie prevádzky do dvoch objektov, z ktorých jeden je líniový a umožňuje priehľady do záhrady a parku a druhý je bodový a svojím natočením upozorňuje na blízky kaštieľ, vyzdvihuje v plnej miere danosti lokality a kontext zadania. Vzniká tak priestor pre vtiahnutie verejnosti ale aj pre oddychovejšiu zónu obyvateľov bytových domov. Spoločné komunitné priestory rešpektujú konštrukčné usporiadanie, je možné zvážiť ich variantné umiestnenie. Byty majú optimálnu veľkosť a uspokojivú dispozíciu s presvetlením z oboch strán. Celý návrh má kultivovanú a veľmi príjemnú architektúru, s predpokladom realizovateľnosti v podmienkach štátnej dotácie.