Architektonicko-výtvarný návrh archeologickej expozície

Tento návrh z odborného hľadiska spĺňa všetky požiadavky zadávateľa, či už práca s interaktívnymi prvkami (mlynský kameň, premietanie animácií ako doplnok k výkladu, zvukové efekty). Návrh ako jediný v plnej miere využíva možnosti práce so znevýhodnenými návštevníkmi múzea. Taktiež požiadavka na prezentáciu zbierkových predmetov bola naplnená vhodným formátom vitrín, ktoré by bolo v prípade potreby možné variovať. Porotu zaujalo využitie textilných predsadených panelov, ktoré tiež umožňujú zmeny obsahu expozície. Porota oceňuje takýto koncept zameraný na podávanie informácií atraktívnou formou vrátane zvukovej stopy. Pozitívne vníma vizuálnu grafickú stránku návrhu i snahu odčlenenie expozičných priestorov od priestorov múzejnej pedagogiky.

Porota kriticky vnímala použitú farebnosť zrkadliacej presklenej steny a použitie translucentnej dichrotickej fólie. Tento prvok priťahuje prílišnú pozornosť návštevníka, čo je v kontraste so zvyškom návrhu, ktorý práve vhodne pracuje s prezentáciou zbierkového predmetu. Porota vnímala ako rušivý element veľký počet rôznych typov vitrín, ktoré by bolo možné zredukovať na dva až tri druhy.

Porota odporúča dopracovať: predsadené panely s textovým materiálom rozdeliť na viac častí pre lepšiu údržbu a manipuláciu. Z pohľadu požiarnej bezpečnosti je potrebné zistiť priechodnosť návrhu sklenených posuvných dverí. Z hľadiska bezpečného pohybu návštevníkov v priestore s prihliadnutím na zrakovo znevýhodnených, odporúča porota označiť sklenené plochy vodiacim značením. Zjednotiť vitrínový systém na menej druhov.

Porota oceňuje tvarovú čistotu, unikátny a impozantný prvý dojem pútajúci pozornosť. Z odborného hľadiska vzhľadom na objem použitých zbierkových predmetov by ich uloženie v jednej veľkej vitríne mohlo pôsobiť zmätočne, keďže ideový návrh počíta s rozdelením do období. Tento koncept by bol vhodný pre inštaláciu predmetov z jedného dejinného obdobia. Z praktického hľadiska sa javí zložitá údržba, uložením rozmernejších vecí do stredu vitríny by návštevník prichádzal o bližší kontakt, čo je aj problém doterajšej expozície archeológie, ktorý chcel zadávateľ týmto eliminovať. Slabé je zapracovanie interaktívnych prvkov iba v podobe vysúvateľných šuflíkov bez hlbšej idey. Z pohľadu zadávateľa je nevyužitý potenciál plôch stien.

Priestor pre múzejnú pedagogiku poskytuje priestor pre definovaný počet návštevníkov, avšak vzhľadom na rozmery minimálne úložné priestory. Za mínus považujeme aj úplnú absenciu prirodzeného svetla v tomto priestore.

Odborná porota vyzdvihla svetelnosť konceptu, prácu s priestorom, nadčasový dizajn a originálnosť myšlienky.

Mínusom z odborného hľadiska je koncept postavený na megalitoch, ktoré sa v našom prostredí nevyskytujú a podvedome evokujú ich výskyt v našom regióne. Megalitové vitríny, ako sú navrhnuté, sú výrazným architektonicko výtvarným prvkom, ktorý na seba púta až prílišnú pozornosť od prvého momentu vstupu do expozície, čo si protirečí s požiadavkou zadávateľa, ktorou bol akcent na zbierkové predmety. V jednom z požiadaviek bola aj variovateľnosť vystavených predmetov s odstupom času, čo daný koncept nie úplne napĺňa. Priestor pre múzejnú pedagogiku bol v tomto koncepte otvorený, oddelený vitrínovým spôsobom so zakomponovaným úložným priestorom, doplnený komfortným sedením.