Esencia - Centrum tradičnej kultúry Košice

Súťažný návrh vyniká najmä v urbanistickom riešení, kde do pozemku navrhuje líniovú hmotu Centra tradičnej kultúry, čím vytvára prirodzený urbanistický kontext s okolitými budovami. Vzniká priečne prepojenie vonkajším priestorom medzi urbanistickým priestorom od kostola po rieku Hornád. Samotná líniová hmota Centra akoby pokračovala do verejného priestoru nábrežia rieky a v mieste dotyku s riekou je umiestnená hlavná sála – bezbariérovo prístupná, s možnosťou otvorenia priamo do verejného priestoru až k rieke. Samotný koncept hmoty centra je rozdelený na dve hmoty s vonkajším nástupným priestorom, ktorý spája vonkajší nástupný priestor s južnou časťou pozemku.

V dispozičnom riešení po kontrole plošných nárokov požadovaného stavebného programu návrh spĺňa požiadavky. V prevádzkovom a dispozičnom riešení návrh vyžaduje úpravy najmä suterénu s možnosťou doplnenia dovozu kulís aj veľkými autami. Tiež treba zvážiť úpravu sály tak aby bolo po bočných stranách viac priestoru pre cirkuláciu súborov pri vystúpeniach. Konštrukčne ide o drevený skelet z lepených nosníkov a oceľových stĺpov, ktorý je opláštený panelmi na rôznej materiálovej báze kde treba zvážiť a preveriť protipožiarnu ochranu takéhoto riešenia. Plné plochy fasád tvoria drevené panely z exteriéru potiahnuté zrkadliacim plechom. Pravdepodobne chce byť návrh neviditeľným bez zjavného zásahu hmoty do jestvujúceho prostredia, čo nie je celkom v súlade so snahou zadávateľa zvýrazniť objekt Centra aj svojim špecifickým architektonickým výrazom. Strechy sú poňaté ako panely prekryté extenzívnou zeleňou. Návrh sa snaží poňať celú stavbu racionálne a udržateľne, hospodárne narába so samotným stavebným objemom, všetky zamýšľané stavebné materiály sú dobre recyklovateľné. 

Návrh sa veľmi dobre vyrovnal s ťažkým kontextom riešeného územia. Zmysluplne reaguje ako na kvality pozemku (otvorením javiska k rieke Hornád), tak na jeho obmedzenie (strecha ako piata fasáda domu neruší obyvateľov okolitých bytových domov) a okrem naplnenia zadania ponúka aj uveriteľné priestory pre voľnočasové aktivity obyvateľov okolia (mestská strecha, kaviareň). Pokorné architektonické ztvárnění vůči svému okolí a kompaktní koncept který umožňuje i velkou miru budoucí uživatelské flexibility posiluje nadčasovost a udržitelnou ekonomiku realizačných a prevádzkových nákladů verejné budovy. 

Súťažný návrh zaujal najmä silným urbanistickým výtvarným prepojením vonkajšieho priestoru od kostola po rieku Hornád. Vytvára výškovo novú platformu a upravuje terén vyspádovaním smerom ku samotnému Centru. Škoda však, že vzniknutý priestor sa otvára do suterénu návrhu a presvetľuje len garáže. Na tento verejný nástupný priestor nadväzujú plošne až príliš predimenzované veľké vstupné priestory, ktoré sú navrhnuté až príliš expresívne a finančne náročne. Samotná dispozícia sály a nadväzujúcich priestorov je v tomto návrhu riešená správne a logicky. Otázne sa porote javila vzájomná rozporuplnosť v architektonickom stvárnení vstupného vestibulu vs. zvyšku hmoty, ako aj napojenie navrhovaného objektu na susedný objekt školy a vertikálna bariéra medzi podznemným parkovaním a susedným bytovým domom smerom na sever.

Súťažný návrh je spracovaný ako blokový atomizovaný návrh, ktorý spája líniový nástupný priestor zo strany sekciového panelového domu, čo je urbanisticky správne. Na túto hmotu nadväzuje hlavná hmota sály, ktorá tvorí vizuálnu bariéru z pohľadu chodca, pričom po oboch stranách autori vytvárajú verejné a poloverejné átriá. Pôdorysne pozitívny kompaktný návrh sa hmotovo mení na pôsobenie samostatných hmôt. Veľké členenie a veľká plocha obvodových stien bude finančne veľmi nevýhodná pričom i dve podzemné podlažia tohto návrhu sú finančne náročné. Veľmi kultivovane a merítkovo príjemne pôsobia dokladované perspektívy jednotlivých pohľadov na celý komplex. V grafickej časti veľmi nepresvedčivo pôsobí zobrazená axonometria.

Súťažný návrh evokuje výstavný pavilón s veľkou symbolikou slovenských zrubových stavieb. Do jednoznačne správne orientovanej líniovej zrubovej hmoty sa plynulo primyká kužeľový tvar kruhovej sály. Práve centrálny princíp sály sa javí problém pri vystúpeniach ľudových tancov ako nie prevádzkovo správny. Aj veľká symbolika pri tomto návrhu je do tohto urbanistického prostredia príliš silná. Návrh pôsobí ako Expo pavilón, ktorý ponúka aj riešenie vnútorného priestoru až príliš zážitkovo a nie pragmaticky. Tiež pri špecifickej a zaujímavej kruhovej hmote vznikajú okolo nej nezaujímavé dopravné a parkovacie plochy, ktoré úplne potláčajú ponúkanú expresívnu atmosféru. Ide o koncepčne veľmi hodnotný návrh, ktorý ponúkol porote iný pohľad na vnímanie riešeného objektu a lokality. Návrh je však konceptu podriadený absolútne, bez ohľadu na funkčnosť. 

Súťažný návrh správne umiestňuje obdĺžnikovú kompaktnú hmotu Centra, pričom vytvára ofsetom pobytové priestory okolo pevného bloku. Líniový nástupný priestor pozdĺž severnej strany sa javí ako príliš malý, naopak pozitívne je v návrhu vyriešený priestor nábrežia rieky Hornád. Dispozícia obdĺžnika má racionálnu ortogonálnu schému. Ochodza je prekrytá zošikmeným transparentným plášťom, ktorý nepriaznivo vytvára dojem veľkej hmoty aj keď zámerom bolo dostať okolo plnej hmoty pobytový priestor do tohto návrhu. Otázny je aj počet podlaží (6) a tiež umiestnenie sály až na 2.NP. Návrh porota vyhodnotila ako ekonomicky nevýhodný.