Návštevnícke centrum Národného parku Slovenský kras

Prezentované uvažovanie nad riešením zadania bolo porotou vnímané ako veľmi široké a komplexné. Začínalo pri tom, aké dôsledky na návrh má alebo môže mať jeho poloha v Silickej Jablonici ležiacej mimo hlavné dopravné ťahy, v čom pramenilo rozhodnutie navrhnúť budovu tak, aby bola sama o sebe bola výrazná a bola destináciou, lákadlom pre návštevu miesta.

Jej expresívna odvážna forma, ktorá je však zároveň lokálne ukotvená v prírodnom aj technicky nanesenom tvarosloví krasu, môže byť prínosom pre zvýraznenie celej oblasti a nadviazanie na iné objekty, ktoré dnes s veľkým časovým odstupom od ich zhotovenia hodnotí porota ako výraznú a kvalitnú architektúru. Výsledná forma vychádza zo snahy o vnesenie určitej jemnosti / náhodnosti / prírodnosti do témy budovy návštevníckeho centra.

Účastník v návrhu predstavuje sekvenciu krokov, v ktorej vzniká konečný tvar: v prvom kroku vytvára budúcu dutinu hlavného priestoru hlineným násypom-pozitívom, tvarovaným podľa uvažovanej priestorovej obálky lokalitného programu, uvažovaným priebehom statických síl v budúcej klenbe a podľa určitej želanej výtvarnej náhodilosti.

Urbanistická stránka riešenia je jasne a logicky navrhnutá. Zakladá rozvoj do budúcnosti na jednej línii vedúcej najdlhšou osou pozemku, na ktorej sú umiestnené postupne voľné parkovisko, vstupné priestory, expozícia. Dispozičné riešenie je vnímané ako logické a funkčné.

Po technicko-konštrukčnej stránke sa predpokladá, že realizácia návrhu si bude vyžadovať atypické detaily, ktoré budú výzvou, avšak sú považované za realizovateľné. Pri diskusii poroty sa veľa priestoru venovalo technickým aspektom realizácie v slovenskom stavebnom kontexte. Forma klenutého interiéru predstavuje výzvu k podrobnejšiemu dopracovaniu, kedy bude potrebné preveriť podchodnosť priestorov v blízkosti “stien”, svetlé výšky a možný dojem stiesnenosti a svetelných pomerov. Napriek týmto momentom, považuje porota koncept za silný a ambiciózny, a aj pri možných čiastočných úpravách návrhu za udržateľný a realizovateľný bez straty pôvodnej sily.

Urbanistické rozvrhnutie základných hmôt pavilónu a expozície je považované za kvalitné. Pozitívom návrhu je tiež, že okrem zodpovedania základných urbanistických vzťahov, je v ňom prezentované aj relatívne podrobne rozpracované zmýšľanie nad komplexným využitím celej parcely a jej budúceho možného rozvoja so zreteľom na atraktívnosť pre budúcich návštevníkov.

Architektonické riešenie predstavuje levitujúci výsek krajiny, ktorý prikrýva vzdušný pavilón, ktorého hmota je jemne ponorená do terénu. Dispozícia je považovaná za jasnú a prehľadnú. Kvalita detailu a materiálového riešenia je na vysokej úrovni.

Porota považuje za koncept oslabujúce rozhodnutie pridať vertikálu vyhliadkovej veže, ktorú vníma v kompozičnom aj materiálovom rozpore s konceptom horizontálneho riešenia hlavnej hmoty. Zapustenie budovy pod úroveň terénu bolo tiež hodnotené ako otázne, vytvárajúce komplikácie pri prevádzke, bez ďalšieho prínosu, ktorý by toto rozhodnutie dostatočne odôvodňoval.

Zvolená forma je na jednej strane vnímaná ako jasná, čistá a sebavedomá. Zároveň je však považovaná za problematickú svojou mierkou, najmä z južnej strany pôsobí mohutne. Z prístupovej severnej strany je tento dojem o niečo zjemnený veľkou plochou zelenej strechy navrhovanej za účelom splynutia s okolím, pozadím lesa.

Návrh je v miere detailu riešenia schematický. Dôležitý pohľad na vstupnú časť objektu vo fáze po ukončení prvej etapy nie je prezentovaný, pričom bolo považované za podstatné, aby už po dokončení prvej etapy budova a územie pôsobili celistvo. Predpokladaná podoba vstupnej časti objektu v prvej etape je považovaná za diskutabilnú. Vstup do budovy je zároveň nástupnou bránou na jednu z miestnych turistických trás, zdominantňovanie tejto trasy tým, že tvorí jeden z mála kompozičných zásahov do hmoty budovy pôsobí ako prehnané voči jej reálnej dôležitosti v rámci miestneho kontextu.

Je predpoklad, že vnútorné prostredie, najmä svetelné podmienky priestorov budovaných v druhej etape by boli priaznivé.