Revitalizácia námestia v Spišskej Belej

Veľmi dobre pochopená problematika otvorenosti centrálneho priestoru námestia medzi historickými objektmi kostola, zvonice a mestského úradu s optickým a komunikačným prepojením s riekou či evanjelickým kostolom na druhej strane cestnej komunikácie. Návrh v jednoduchosti a nadčasovosti uvažuje s multifunkčným priestorovým využitím námestia ako verejným priestranstvom. Medziúrovňová komunikácia vo forme priestorového pobytového schodiska prepája v ľahkosti spodnú a vrchnú časť námestia a tvorí ďalší spoločenský priestor vo forme otvoreného „amfiteátra“ s pódiom ako centrom diania. Ideovo vhodne umiestnený vstup do podzemného parkovania uvoľnil priestor spodného námestia pod objektom mestského úradu pre jeho ďalšie využitie. Vhodne nadväzuje na novovytvorenú dopravnú trasu medzi kostolom a múzeom.

Návrh naplno rešpektuje zadanie súťaže vo väzbe na riešenie organizácie územia, námestie využíva ako územie so zjednotenými funkciami. Vníma existenciu kompozičných osí, ktoré navrhuje posilniť alejou stromov. Z námestia navrhuje vytvoriť pulzujúce centrum s možnosťou adaptability podľa konkrétnych požiadaviek. Celková kompozícia námestia je čistá, prehľadná s jasne vymedzenou dopravou. Najvýznamnejším pozitívom návrhu je zapojenie areálu kostola do verejného priestoru nástupnou plochou a uvoľnením porastovej štruktúry zo strany z Petzvalovej ulice. Pozitívom  a posilnením „genia locci“ miesta je návrh Petzvalovho náučného chodníka. Pozitívnym sa javí uvoľnenie zvonice z výškového zovretia a jej plnohodnotné zapojenie do priestoru.

Návrh upravuje  dopravu do jednosmernej, uvoľňuje centrum od  statickej dopravy, rieši  finálne uličnú zeleň do stromoradia a zelených plôch a otvára priestor okolo kostola a zvonice pre verejný priestor. Návštevník – predovšetkým peší- sa stáva prioritným užívateľom  námestia. Predlžuje plochu nad garážami o drevené  pódium  a široké schodisko, čo vytvára pohľadové možnosti  smerom do parku ku evanjelickému kostolu. Prednosťou návrhu je jeho reálnosť  v krátkom časovom období. Nenachádza ale dlhodobú víziu, chýba silná idea pre historicky  významný priestor  v nadväznosti na širšie okolie a akceptácia existujúcich dlhodobých dopravných projektov. Návrh spĺňa všetky požiadavky zadania v štandardnom podaní.

Návrh vyšpecifikoval základné nedostatky súčasného stavu na námestí a riešil ich najmä elimináciou jestvujúcej garáže s tým, že ju nahradil inou, rešpektujúcou pôvodnú morfológiu terénu. Takéto riešenie necháva priestor pre rôznorodosť jeho využitia, čo však návrh nevyužil a preexponovanou, necitlivou porastovou hmotou ako aj neadekvátnym riešením prvkov drobnej architektúry a mobiliáru potlačil základné funkčné a priestorové vzťahy verejného priestoru námestia.

Návrh ako jediný pracuje s konceptom prinavrátenia jedného z objektov zaniknutej historickej zástavby severne od mestského úradu a zvonice formou novostavby (nie je to len úprava existujúcich garáží alebo prístrešok pre spoločenské podujatia). Pri navrhovanej novostavbe, ktorej architektonické stvárnenie síce deklaruje ako schematické, však uplatňuje výškovo predimenzovaný objekt nerešpektujúci morfológiu pôvodného svahovitého terénu. Návrh rieši dnešné nevhodné zapustenie zvonice vytvorením jednej nivelety okolo zvonice a v priľahlej západnej časti areálu rímskokatolíckeho Kostola sv. Antona Pustovníka, avšak zvyšok areálu opäť separuje vytvorením nového oplotenia v úrovni západnej fasády kostolnej veže. Návrh veľkej skupiny stromov pri zvonici  ako aj ďalších alejí v riešenom území je však predimenzovaný, čím by sa stromové dreviny stali už nie doplnkovým ale dominujúcim prvkom verejného priestoru.