Vízia areálu SAV

Porota oceňuje jasnú koncepciu návrhu, ktorý je založený na dvoch kľúčových ideách organizácie areálu v zmysle klastrov, ktoré reagujú na vedné zameranie pracovísk SAV a ústredného verejného parku Helix. Táto koncepcia podporuje vzájomnú interakciu a zakladá tak nové možnosti fungovania vedeckej komunity. Areál je koncipovaný ako otvorená krajina plynule nadväzujúca na dva silné prírodné celky v podobe zalesnených výbežkov masívov Malých Karpát. Verejný park Helix transformuje dopravne zaťažený priestor a je silným iniciačným momentom nového systému organizácie pohybu v areáli. Dáva jasný signál zmeny životného prostredia pracovníkov a návštevníkov areálu SAV. Ponúka atraktívne diverzifikované prírodné prostredie, ktoré tvorí náprotivok koncentrovanej zástavby klastrov. Jednotlivé klastre sa rozvíjajú okolo existujúcich objektov, najhodnotnejších architektúr areálu, pričom logicky nadväzujú na ich aktuálne funkčné využitie. Výnimkou je len klaster spoločenských vied situovaný na mieste pôvodnej zástavby na juhovýchode areálu. Existujúci hlavný nástup do areálu je v návrhu transformovaný do podoby reprezentačného vstupu, na ktorý nadväzuje klaster klimatickej zmeny. Ten zahŕňa všetky kľúčové spoločenské a riadiace zložky SAV.

Doprava je organizovaná v zmysle vytesnenia automobilov na okraj areálu a preferencie pešieho pohybu v jeho vnútri. Porota pozitívne vníma víziu areálu SAV ako ukážkového príkladu vedeckého kampusu budúcnosti, ktorý stavia na svojej historickej identite a otvára potenciál pre budúcu spoluprácu s externými aktérmi. Súčasne reaguje na aktuálnu klimatickú krízu aj víziu udržateľného mesta.

Pri ďalšom dopracovaní návrhu porota odporúča:

Sústrediť sa aj na kvalitu okolitých mestských priestranstiev (Dúbravské cesty, do ktorej sa areály obracajú chrbtom)
Podrobne rozpracovať etapizáciu (0. fázu) s prihliadnutím na potreby a možnosti SAV (napr. ponechanie objektu trafostanice/výmenníkovej stanice)
Vyriešiť príležitostnú dopravnú obsluhu objektov so vstupmi orientovanými smerom k centrálnemu parku

Návrh správne identifikuje význam polohy areálu v údolí medzi dvoma vyvýšeninami - úpätia Malých Karpát a masívu Sitiny. Porota vysoko oceňuje kontextuálnosť návrhu, ktorý vychádza z dôkladnej analýzy charakteristík a hodnôt pôvodného riešenia areálu, tj. solitérnych objektov voľne rozmiestnených v parku. Toto riešenie však úspešne transformuje do súčasnejšej formy, racionalizuje ho a zahusťuje pri primeranom zachovaní pôvodných kvalít.
Prevádzka SAV je vhodne organizovaná do jednotlivých tematických klastrov, situovaných okolo centrálneho parku. Pri vstupe do areálu je umiestnený Centrálny bod s hlavnými spoločenskými funkciami - konferenčným centrom, jedálňou a vedením akadémie. Bývanie je čiastočne rozptýlené a pričlenené k jednotlivým klastrom, pričom sa uvažuje s jeho zvýšenou koncentráciou pozdĺž južného okraja areálu. Princípy krajiny v rámci vzťahov v areáli a širšieho okolia sú logické a demonštrujú hlbšie poznanie lokality resp. genézy jeho vývoja. Navrhované princípy ochrany, obnovy a tvorby zelene deklarujú životaschopnú udržateľnosť. Napriek spomínaným kvalitám sa v niekoľkých momentoch správa návrh až príliš konzervatívne. To otvára otázky nad charakterom krajiny najmä medzi promenádou a klastrom biológie a medicíny.

Návrh v širšom kontexte využíva územie areálu, aby nasmeroval pešiu a cyklistickú dopravu v priečnom i pozdĺžnom smere areálom a nadviazal tak na hlavné ťahy. Hlavná dopravná obsluha je vedená po obvode areálu s upokojenou vnútornou prevádzkou. Parkovanie je umiestnené prevažne do samostatných parkovacích domov, čím je vhodne postavené do roviny s MHD.

Porota odporúča:
- Sústrediť sa aj na kvalitu okolitých mestských priestranstiev (Dúbravskú cestu, do ktorej sa areály obracajú chrbtom)
- Vyriešiť príležitostnú dopravnú obsluhu objektov so vstupmi orientovanými smerom k centrálnemu parku
- Zvážiť umiestenie bývania v rámci areálu (vzdialenosti k verejným mestským priestorom – predovšetkým Dúbravskej ceste)

Celkové urbanistické riešenie je založené na silnom lineárnom prvku – osi, ktorá pretína areál SAV v pozdĺžnom smere a zároveň na rešpektovaní existujúcej hodnotnej architektúry a dopĺňaní urbanistickej štruktúry prevažne solitérnymi objektami – jednotlivými pavilónmi. Na os nadväzujú verejné priestory usporiadané v „mriežke“. Jednotlivé časti mriežky ponúkajú rôzne typy náplne, pobytovej kvality či druhu vegetácie, zároveň sú predelené riadkovou výsadbou stromov. Silný lineárny koncept je výhodou aj nevýhodou zároveň, hlavne vo východnej časti zostáva nedopovedaný a necháva otvorené rôzne možnosti na jeho interpretáciu, podobne ako dopĺňanie štruktúry areálu solitérmi, ktorá môže mať aj zásadný vplyv na etapizáciu a výslednú transformáciu areálu. Rozvoj areálu je postavený na dopĺňaní jednotlivých objektov prevažne formou solitérov s výraznou a jasne čitateľnou geometriou reagujúcou na existujúcu zástavbu a navrhovaný verejný priestor.

Porota oceňuje čitateľný pohľad na riešenie nástupných priestorov do jednotlivých objektov, ich nenáročnú aktivizáciu, prácu s existujúcimi, ale aj navrhovanými výtvarnými dielami, drobnou architektúrou, intervenciami vo verejnom priestore, či informačným systémom. Návrh sa ťažiskovo zameriava na centrálnu časť v rámci pozdĺžnej osi areálu, ale priestorové kvality na oboch jej koncoch sú otázne. Dopravné riešenie je postavené na vytvorení jednosmerného obslužného automobilového okruhu, centrálny priestor osi je vymedzený pre peší a cyklistický pohyb. Parkovacie domy sú prioritne umiestňované v nástupných bodoch do areálu. Centrálny nástupný priestor je navrhnutý ako pobytový no zároveň doň negatívne vstupuje obratisko v dotyku s centrálnym verejným priestorom.

Lapidárna myšlienka lineárneho parku v pozdĺžnej „osi“ areálu SAV ho jasne organizuje. Zároveň prináša novú priestorovú kvalitu, avšak za cenu celkovej premeny jeho priestorového a krajinného charakteru. Teda za cenu rezignácie na kvality existujúce, hoci trochu zastreté jeho súčasným stavom.
Usporiadanie stavieb do klastrov podľa vedných odborov je vhodné, čo platí aj pre ich formovanie do podoby mestských blokov pozdĺž Dúbravskej cesty, ktoré zakladá jej mestskú podobu. Vznik ulice charakteru mestskej triedy tu však nie je pre priestorové limity realistický. Elegantný je návrh vstupnej piazzetty, naopak nepresvedčivé je podanie "vnútroblokov" klastrov.

Z krajinárskeho pohľadu sa návrh koncentruje primárne na centrálnu os. To otvorilo viacero otázok. Spomínaná os reaguje na kontext širšieho okolia kontrastným charakterom mestskej krajiny. Ponúka flexibilitu, ale vzťah s jednotlivými klastrami ako potenciálom a pridanou hodnotou tejto silnej myšlienky zostal v nedopovedanej rovine. Dopravná obsluha je vhodne riešená. Porota oceňuje zrozumiteľnosť, jednoduchosť a pádnosť myšlienky návrhu aj jeho vyjadrenia, jeho realizáciu však pokladá za komplikovanú.