Základná škola Lozorno - Modernizácia a rozšírenie kapacít

Návrh v maximálnej miere rešpektuje charakter jestvujúcich budov v areáli základnej školy. Pracuje s princípom citlivého doplnenia a dotvorenia jednotlivých pavilónov s ohľadom na ekonomickú efektivitu investície. Jednotlivé pavilóny sú riešené ako investične samostatné pričom navrhované intervencie fungujú pri zachovaní a posilnení výrazu stavebného fondu. Charakteristický prvok kolonády je posilnený doplnením nástupných bodov na obidvoch hrotoch kolonády. Návrh naznačuje aj potenciál uzavretia priestoru kolonády a využitia aj v nepriaznivom počasí. Dostavba pavilónu 1. stupňa je riešená doplnením jednopodlažnej hmoty budovy a vytvára átrium. Veľké vzdialenosti medzi jestvujúcim vstupom do budovy 1. a 2. stupňa návrh vtipne rieši premiestnením priestoru jedálne do novej polohy. Premiestnenie jedálne uvoľňuje plochu pre nové vstupné priestory do 1. stupňa základnej školy, čím dochádza k optimalizácii trás pedagogického zboru a potenciálom vyriešenia prístupu suchou nohou uzatvorením a dotvorením existujúceho prvku kolonády. Nová jedáleň je orientovaná smerom do navrhovaného átria. Vytvára sa potenciál k synergii priestorov a ich funkcií. Riešenie má potenciál využitia priestorov jedálne aj mimo obedných hodín a aj cez prestávky. Návrh átria a nových priestorov sa javí ako veľkostne primeraný, pričom prevádzka je uveriteľná s ohľadom na povrchovú úpravu plochy átria vo forme drevenej terasy. Pavilón telovýchovy je riešený líniovou dostavbou súčasnej budovy pri zachovaní výrazu a charakteru budovy. Daná forma sa javí ako ekonomicky výhodná a vhodná. Zaujímavosťou je uvoľnenie priestoru vedľa hracej plochy, pričom šatne ostávajú priamo osvetlené a vetrané, naráža však na kapacitné limity šatní.

Návrh sa inšpiruje príkladmi pavilónových škôl a skúma možnosti rozvoja formou adície pri dodržaní princípov škôl pavilónového typu. Zároveň najvýraznejšie pracuje s fenoménom okolitého prostredia a väzieb na exteriérové plochu v areáli školy. Animuje pohyb užívateľa prostredníctvom novonavrhovaných komunikačných trás a priestorov. Návrh obsahuje viaceré originálne priestory, väzby a riešenia s vysokým dôrazom na exteriérové prostredie areálu školy. Samotné rozšírenie 1. stupňa ZŠ rieši samostatným dvojpodlažným pavilónom na vzdialenejšom konci jestvujúcej budovy prvého stupňa. Pavilón ťaží z vhodne zvolenej orientácie učební na svetové strany. Umiestnenie so sebou prináša aj negatíva v podobe nevyhnutnej komunikačnej trasy skrz už teraz nevyhovujúce spoločné priestory 1. stupňa ZŠ. Vonkajšia krytá kolonáda predpokladá svoje predĺženie pre obsluhu nového pavilónu 1. stupňa. Pavilón je kompaktný a primeraný počtu navrhovaných tried, aj keď v zmysle podmienok zadania nie sú naplnené všetky požiadavky na lokalitný program (nízky počet učební). Z uvedeného dôvodu sa predpokladá väčší objem tejto časti návrhu pri realizácii. Predpokladá sa aj adekvátne navýšenie plochy priestorov pre sociálne zázemie ako aj plochy spoločných priestorov pre dostatočný rozptyl žiakov cez prestávky. Oceňujeme kreatívny prístup pri dispozičnom riešení kmeňových učební s ohľadom na ich flexibilitu a možnosti členenia podľa potreby výučby, či mimoškolských aktivít. Konštrukčné riešenie je na naše pomery originálne a nesporne má potenciál v kombinácii využitia masívnej železobetónovej konštrukcie a ľahkých panelov na báze dreva a minerálnej izolácie. V pavilóne telesnej výchovy predkladá kompozične zaujímavú prístavbu, ktorá je podľa môjho názoru funkčne limitovaná svojim tvarom a členením. Návrh prevyšuje ostatné návrhy svojim dôrazom na riešenie vonkajších pobytových priestorov a kvalitatívne posúva celý areál na novú vyššiu úroveň.Návrh je hľadiska etapizácie vhodne riešený a realizovateľný aj počas prevádzky základnej školy, nie je obmedzený na krátku doby realizácie počas letných prázdnin.

Návrh, ako jediný zo štyroch prezentovaných, rieši nadstavbu jestvujúcej budovy 1. stupňa ZŠ. Koncepčne umiestňuje spoločné odborné učebne na prízemí tejto budovy. Nové priestory kmeňových učební navrhuje na úrovni 2.NP. Zároveň sa podrobnejšie venuje aj vstupným priestorom budovy pre 2.stupeň ZŠ. V pavilóne telesnej výchovy návrh predpokladá dobudovanie zázemia rovnako aj na 2.NP. Návrh preveril možnosť napojenia budovy 2. stupňa na nové priestory pri ponechaní charakteristického prvku kolonády a síce v úrovni novonavrhovaného podlažia, bez zásahov, či bariér v úrovni parteru-parku. Toto riešenie umožňuje pedagogickému zboru prístup do všetkých učebných priestorov „suchou nohou“ cez interiér. Návrh je limitovaný súčasnou budovou 1. stupňa, jej rozmerovými danosťami a orientáciou k svetovým stranám. Daný koncept vytvára vysokú kulmináciu kmeňových tried na 2.NP – v nadstavbe, bez primerane dimenzovaných prestávkových spoločných priestorov. Rovnako poddimenzovaný sa javí aj nový vstup do budovy 1. stupňa.

Návrh predkladá geometricky silné a čisté riešenie. Ťažiskovým prvkom návrhu je vytvorenie nového komunikačného priestoru. Ide o prstenec situovaný na mieste súčasnej kolonády umožňujúci prepojenie všetkých častí školy suchou nohou. Predpokladá sa využitie tohto priestoru ako kostry pre naviazanie ďalších funkcií v budúcnosti ako aj pre pobytové aktivity. Prstenec taktiež slúži pre ako prístup pre mimoškolské aktivity po skončení vyučovacích hodín. Samotnú dostavbu budovy 1. stupňa rieši doplnením jednopodlažnej hmoty budovy tak aby vzniklo átrium. Priestory jedálne návrh rieši rozšírením smerom na juh pri zachovaní súčasnej konštrukcie jedálne, ako aj základnej prevádzky kuchyne. Návrh predpokladá sanáciu strešnej konštrukcie - krovu nad zvyšnou časťou budovy 1. stupňa tak, aby došlo k zjednoteniu celej hmoty budovy do jednoduchej formy s plochou strechou. Porota ocenila logiku a čistotu myšlienky. Dispozície sú čisté. Z predložených kolektívov má návrh najvhodnejšie dispozične riešenú dostavbu pavilónu pre telovýchovu. Z hľadiska nákladov na výstavbu a prevádzky ide o najrozsiahlejší návrh a ekonomicky pravdepodobne aj najnáročnejší. Ako problematický sa javí vzťah medzi užívaním vonkajšieho priestoru v rámci navrhovaného prstenca a jeho prevádzkou vo forme komunikačného priestoru. Predpokladá sa problematická kontrola priestoru so žiakmi a absencia prehľadu s ohľadom na dimenzie navrhovaného prstenca. Plocha zasklení je neadekvátna vzhľadom na prevádzkové možnosti základnej školy. V súťaži boli prezentované dva koncepty dostavby 1. stupňa vo forme átria. Návrh SLLA sa umiestnením vstupu na vzdialený roh budovy, potrebou asanácie jestvujúcej strechy, a taktiež riešením a veľkosťou átria budovy 1. stupňa javí ako menej vhodný oproti inému prezentovanému návrhu.