Nová stála expozícia pre Kysucké múzeum Dejiny Čadce a okolitých obcí

V predstavenom súťažnom návrhu dominuje silné architektonické poňatie expozície, do ktorej autori vniesli priestorový prvok intimity vďaka optimálnemu vymedzeniu prezentovaných tematických okruhov definovaných libretom. Autorský kolektív v zložení Matej Honč a Richard Kilo predstavil vizuálne najprívetivejší a najprepracovanejší návrh, ktorý je aj pomerne finančne dobre realizovateľný. Výnimočnosť návrhu spočíva aj v efektívnom využívaní denného svetla, čo umocňuje návštevnícky pocit z dobre presvetlenej miestnosti. Jemné farby dávajú vyniknúť vystaveným exponátom. Porota oceňuje aj riešenie predpolia samotnej expozície, čím dôjde k architektonickému zladeniu predmetného podlažia múzea. Navzdory pôsobivému architektonickému stvárneniu je v návrhu badateľný slabší dôraz na výstavnícku časť, s ktorou autori návrhu nemajú dostatočné skúsenosti. Porota odporúča v ďalšej fáze rozpracovať zrozumiteľnejším a extraktovanejším spôsobom uchopenie objektov a vitrín, a to s dôrazom na priestorovú orientáciu pri zohľadnení väčšieho toku návštevníkov. Menej prepracovaná je aj multimediálna časť expozície a otázne je aj použitie zvoleného jednoduchého fontu pri nápisoch k zbierkovým predmetom. Porota odporúča, keby sa autori zamerali viac na akcent grafickej stránky expozície. Predstavený návrh a layout je však po zohľadnení všetkých stránok kultivovaný, jemný a najprepracovanejší. Súťažný návrh sa najviac približuje k predstavám verejného obstarávateľa. Vytknuté nedostatky je možné doriešiť pri vypracovaní komplexnej architektonickej štúdie.

Vizuálne pomerne abstraktný, no výstavnícky veľmi dobre zvládnutý súťažný návrh kolektívu autorov z tvorivej dielne ateliéru Choma vsadil na inovatívnu reliéfnu geografickú mapu regiónu Kysúc kombinovanú s modernými vizuálnymi prostriedkami, čo je nepochybne zaujímavým prvkom celej koncepcie expozície. Porota oceňuje kreatívny prístup pri riešení požadovaných interaktívnych prvkov aj pri dynamickej inštalácii horelického pokladu. Prívetivo pôsobiacim prvkom je aj kreatívne a s humorom stvárnené postavy čadčianskeho železničiarskeho priemyslu, čo predstavuje povšimnutiahodný atraktor expozície. Za problematické porota považuje diskutabilnú zdvojenú eleváciu vitrín a výrazný kontrast zvolenej tmavomodrej podlahy a svetelnosti prezentovaných vystavených objektov. Otáznym ostáva aj redukcia počtu vstupov/výstupov z expozície do predpolia z hľadiska návštevníckej prevádzky. Spomínaná najsilnejšia stránka súťažného návrhu v podobe interaktívnej mapy však svojou komplikovanosťou a ťažkou predstaviteľnosťou fungovania jej jednotlivých častí môže na druhú stranu predstavovať obťažne uchopiteľný a realizovateľný koncept. Napriek uvedeným výhradám sa jedná o kvalitne prepracovaný a premyslený návrh s jasnými a zapamätateľnými atribútmi.

Ambiciózny návrh tímu architektky Gondovej a dizajnéra Jakuba Dušičku pracuje s výraznými materiálovými prvkami dreva a kovu, ktorého ústrednou ideou je príbeh tvorený líniou. Porota oceňuje inovatívne zakomponovanie moderných audiovizuálnych prvkov do konceptu expozície (augmented reality, otočné panely) a zapojenie multisenzorických vnemov návštevníkov. Sympatické je aj to, že autori v návrhu mysleli aj na haptické popisky zbierkových predmetov. Pôsobivo pôsobí aj prezentované grafické riešenie. Porota však má za to, že zvolené architektonické riešenie nie je najvhodnejšie vzhľadom na obmedzené priestory expozície. Samotné priestorové rozloženie je diskutabilné a porota vyslovuje svoj názor, že v danom návrhu nebola dobre odhadnutá mierka. Za problematické možno považovať napájanie materiálov a osadenie vitrín do priestoru, ktorý pôsobí miestami ťažkopádne. Predmetný súťažný návrh je celkovo pôsobivý a neštandardný svojím kreatívnym prevedením, ale svojou priestorovou organizáciou a výstavníckym riešením nebol dostatočne presvedčivým.