Zimný prístav

Väčšinový vlastník územia Verejné prístavy, a. s. spolu s Hlavným mestom Bratislava vyhlasujú medzinárodnú dvojkolovú urbanistickú súťaž na premenu Zimného prístavu. Organizátorom súťaže je Metropolitný inštitút Bratislavy. Medzinárodná súťaž je spôsobom, ako získať tie najkvalitnejšie riešenia pre rozvoj tak výnimočnej lokality. Prvé kolo súťaže potrvá do konca mája 2026. Porotu súťaže tvoria medzinárodne rešpektované architektky a architekti. 

Zimný prístav predstavuje jedno z najvýznamnejších strategických transformačných území v Bratislave. S rozlohou približne 65 hektárov, vrátane historických prístavných  bazénov a rozsiahlych nábreží, ide o jednu z posledných veľkých príležitostí na rozvoj v priamom kontakte s rozširujúcim sa centrom mesta a riekou Dunaj. 

„Ambíciou je vytvoriť tu územie celomestského významu, ktoré spojí každodenný mestský život s mierkou primeranými verejnými priestormi a obnoveným vzťahom k vode,” hovorí hlavný architekt Bratislavy Juraj Šujan. 

Zimný prístav má potenciál stať sa novým symbolom Bratislavy ako mesta na Dunaji. Súťaž je príležitosťou nájsť riešenie, ktoré prepojí industriálnu históriu, klimatickú odolnosť a súčasný mestský život do jedného presvedčivého celku.

„Táto súťaž predstavuje jedinečnú príležitosť znovu prepojiť Bratislavu s jej nábrežím a nanovo definovať vzťah medzi centrom mesta, riekou a prírodným prostredím,“ uviedol Paco Bunnik, člen poroty a hlavný urbanista mesta Amsterdam.

Výsledkom medzinárodnej urbanistickej súťaže bude po dopracovaní kvalitný urbanistický návrh pre celú lokalitu – „masterplán”, ktorý určí dlhodobý rámec pre vznik a rozvoj novej mestskej štvrte pri Dunaji a bude podkladom pre ďalšie, čiastkové architektonické súťaže. 

Súťaž vyzýva multidisciplinárne architektonické a urbanistické tímy so zmyslom pre identitu, krajinu a tvorbu miesta, aby reagovali na jedinečné priestorové, kultúrne a prírodné podmienky územia. Tímy môžu čerpať inšpirácie z príkladných transformácií európskych prístavných štvrtí, pričom majú citlivo reflektovať miestny charakter, históriu a krajinu Bratislavy.

„Cieľom nie je kopírovať existujúce modely, ale vytvoriť osobitú mestskú štvrť, autentickú pre Zimný prístav a nezameniteľne zakorenenú v jeho kontexte,” približuje Petra Marko, riaditeľka Metropolitného inštitútu Bratislavy, ktorý zastrešuje medzinárodnú súťaž.

V centre, no nedostupný

Zimný prístav dnes funguje ako uzavretý a verejnosti neprístupný logistický prekládkový areál, ktorý svoju pôvodnú funkciu napĺňa len minimálne. Vzhľadom na jeho blízkosť k centru mesta z jednej strany a rozvíjajúcu sa štvrť Mlynských nív z druhej strany, predstavuje poslednú bariéru medzi mestom a Dunajom. Tak, ako iné európske mestá, aj Bratislava sa chce priblížiť k rieke. 

Matej Danóci, riaditeľ Verejných prístavov, a.s., je presvedčený, že Zimný prístav nie je len o prestavbe územia a znovuobjavení miesta, ktoré vzťah medzi mestom a riekou doteraz blokovalo. „Veríme, že správne urbanistické riešenie dokáže tento priestor otvoriť pre ľudí, vytvoriť nové funkcie a kvalitu verejných priestorov a zároveň citlivo pracovať s prístavnou históriou, pričom bude prirodzene susediť s funkčným riečnym prístavom v zóne Pálenisko, ktorý v tejto lokalite zachováme a ďalej zmodernizujeme. Našou ambíciou je, aby tu nevznikla len mestská štvrť, ale živé srdce Bratislavy pri Dunaji, s miestami na stretnutia, prácu aj oddych, pre Bratislavčanov i turistov.“

Budúci Zimný prístav budú definovať predovšetkým verejné priestory a prístup k vode. „Ulice, námestia, parky, promenády a nábrežia budú  hlavným rámcom, ktorý definuje urbanistickú formu, pohyb, identitu a spoločenský život v lokalite,” potvrdzuje Peter Gero, odborný garant vízie rozvoja územia, ktorý je spolutvorcom štvrte HafenCity v Hamburgu.

Tak ako voda podľa Petra Gera určuje špecifický charakter budúcich verejných priestorov, tak aj stopa po priemyselnom využití: „Dunaj a prístavné bazény sa majú stať základom priestorovej kompozície, verejného života a identity územia.” 

„Zelená infraštruktúra je chrbtovou kosťou každého rozvoja a podporuje kvalitnú mikroklímu. Mimoriadne jedinečný je vysoký potenciál modrej infraštruktúry, ktorý Zimný prístav ponúka svojimi dvoma bazénmi,“ doplnila členka poroty Eva Kail, rakúska architektka a urbanistka, ktorá stála na čele inkluzívnej regenerácie viedeňských štvrtí.