Námestovo - transformácia nábrežia

Autori predstavujú víziu riešeného územia, ktorá stavia na štúdiu daností širšieho kontextu - Oravskej priehrady ako celku, širšieho nadväzujúceho nábrežia (aj za prístupovým mostom), systéme existujúcich verejných priestranstiev mesta Námestovo. Porota víta citlivosť, s akou autori v návrhu reagujú na tieto podnety, aj podnety z vnútra lokality. Autorom sa v návrhu podarilo vytvoriť robustný koncept riešenia územia, ktorý sa javí ako flexibilný pre parciálne zmeny, ktoré je možné očakávať pri jeho dopracovaní a implementácii, pričom je predpoklad, že si bude vedieť zachovať svoj teraz prezentovaný charakter s jeho pozitívami. V návrhu sú prezentované viaceré možné varianty hmotovo-priestorového riešenia budov v rámci územnoplánovacích regulačných blokov. Porota považuje za možné aj riešenie, kedy by blok funkcie, pri zachovaní adekvátnej mierke, vytvorila jediná budova. Návrh umožňuje regulovať intenzitu zastavanosti a možné zníženie plôch ubytovacích kapacít, čím by sa potenciálne uvoľnilo miesto pre funkciu vodný svet. Vysoká intenzita a množstvo detailne prepracovaných riešení verejných priestranstiev sa javia ako možno až príliš vysoké. Pri ďalšom dopracovaní bude nutné zvážiť ich rozsah a v prípade potreby ho upraviť. Návrh parkovacieho domu a povrchového parkoviska v severovýchodnej časti územia v tretej etape pôsobí v kontexte riešenia zvyšného územia schematicky, mal by byť predmetom podrobnejšieho dopracovania. Zapojenie existujúceho skateparku do zhluku ďalších plôch pre šport a stavieb poskytujúcich zázemie aj pre vodné športy bolo prijaté kladne. Krajinársky prístup najmä v časti územia v priamom kontakte s vodnou hladinou, kde nie je možné umiestňovať budovy, sa javí ako najcitlivejší, najflexibilnejší a najautentickejší spomedzi predložených návrhov. Navrhovaný prístup umožňuje flexibilnú prácu so všetkými krajinárskymi prvkami, ako existujúcimi, tak aj navrhovanými v rámci budúcich možných etáp. Prebehla diskusia nad témou spoločnej ale materiálovo oddelenej pešej a cyklistickej trasy, versus zdieľaný priestor pre cyklistov a chodcov bez ďalšej hierarchizácie.

Porota vníma, že v návrhu nastal od predchádzajúceho stretnutia posun vítaným smerom. Z návrhu je naďalej čitateľné presvedčenie autorov o hodnote, ktorú môže priniesť rozšírenie polyfunkčnej mestskej štruktúry na Nábrežie. Porota sa však zhodla, že za vhodnejšie smerovanie lokality považuje jej upriamenie sa na rekreáciu a turizmus, než výstavbu s funkčnou náplňou bývania - či už trvalého alebo apartmánového. V návrhu bola rozmiestnením funkcií a stavebných objemov obmedzená schopnosť územia hostiť masové spoločensko-kultúrne podujatia, čo bolo prijaté ako nevhodné. Mierka návrhu voči jestvujúcemu kontextu je naďalej vnímaná polemicky. Mierka lodenice na východe územia sa javí ako neprimeraná. V návrhu autori prezentovali dve lokálne centrá - jedno pri amfiteátri, druhé v severovýchodnej časti územia. Porota sa prikláňa k názoru vzniku jedného centra pri amfiteátri. Poloha aquaparku v tesnom kontakte s príjazdovou cestou vedúcou po moste a cestnom násype bola časťou poroty vnímaná polemicky, časť poroty vítala možnú signálnosť budovy pri príjazde do Námestova a potenciál väzby aquaparku na prírodnú vodu v zálive. Problematické sa javí otváranie dvorov/záhrad vo vnútri blokov bytovej zástavby smerom k rušnej ulici. Ich obytnosť je veľmi sporná. Návrh nepracuje s existujúcou zeleňou a neprináša do územia žiadne nové hodnoty, nie je svojbytné a funguje ako schematický doplnok pre navrhnutú formu zástavby.

Porote sa javí, že potenciál, ktorý predstavovala koncepcia voľného ukladania solitérnych objemov v krajine, ako bol prezentovaný na predchádzajúcom stretnutí, nebol naplnený. Ako pozitívum návrhu bola prijatá jeho veľká otvorenosť voči architektonickému riešeniu, tvaru aj veľkosti solitérnych stavebných objemov. Porota víta, že charakter návrhu umožňuje poskytovať pozitíva verejného priestoru už vo fáze (ktorá môže trvať aj natrvalo), kedy ešte solitérne budovy nevznikli a ich plocha je voľnou súčasťou krajiny. Spôsob, akým autori v návrhu voľne pracovali s umiestňovaním stavebných objemov bol však vnímaný aj polemicky - porota vo viacerých pozíciách považovala za nedostatočné definovanie jasnej hierarchie a priestorovej polarizácie priestorov, resp. definovanie toho, čo je nosné a čo je vedľajšie, čo prispelo k dojmu nejasného komplikovaného navrhovaného riešenia. Poloha samotných objektov sa javila nedostatočne odôvodnená. Krajinárske riešenie (práca s úpravami tvaru terénu, kompozícia stromov, trás a lúk) bolo porotou prijaté polemicky. Ako jediný kontinuálny zjednocujúci prvok bola vnímaná štruktúra stromov lemujúca cestu 1. triedy, smerom k priehrade sa systém rozpadá do mozaiky rôznych prístupov (jednotlivo kvalitných, ale kvôli vysokému množstvu mätúcich) sťažujúcich prehľad a orientáciu v území. Časť poroty vítala slobodu koncepcie. Riešenie parkovacieho domu v polohe dnešného parkoviska a k nemu priľahlého námestia bolo prijaté negatívne.