Slovenská akadémia vied - Pavilón spoločenských vied

Návrh koncepčne vhodne dopĺňa urbanistickú víziu areálu a primerane nadväzuje na existujúci Chemický ústav architekta Paluša, a to mierkou, orientáciou aj tvarovou racionalitou. Jednoduchá, racionálne komponovaná hmotová schéma je členená na štyri ustúpené klastre, z ktorých jeden je uvažovaný ako druhá etapa výstavby. Takto nastavený fázovací model pragmaticky umožňuje postupné rozširovanie objektu pri zachovaní jasne čitateľného a reprezentatívneho sídla pre viac než 500 zamestnancov. Dominantným motívom návrhu je elegantne modelovaný fasádny plášť, členený horizontálnymi pásmi a výraznými presklenými plochami, ktoré vhodne podporujú administratívny charakter budovy.

Návrh najpresvedčivejšie pracuje s riešením parteru – so vstupným lobby v centrálnej polohe, ktoré zabezpečuje priečnu priepustnosť medzi plánovanou novou zónou a Helix parkom. Na lobby sú logicky a prevádzkovo čisto napojené seminárna miestnosť, kaviareň a recepcia s turniketovým vstupom do zamestnaneckej časti. Jednotlivé klastre administratívnych podlaží so stredovým schodiskom a komunikačnými chodbami sú prirodzene presvetlené strešnými svetlíkmi a doplnené o diagonálne zrakové prepojenia medzi klastrami, čo vytvára predpoklady pre funkčné členenie zamestnancov do menších, komunitne pôsobiacich pracovísk. Ako problematické sa porote javí umiestnenie knižníc v komunikačných koridoroch, predovšetkým z hľadiska požiarnej bezpečnosti, evakuačných šírok a možného zhoršenia prehľadnosti vnútorných trás.

Porota odporúča v druhej etape rozšíriť posledný klaster pri zachovaní totožnej pôdorysnej stopy, akú majú klastre prvej fázy, čím sa môže uvoľniť posledné podlažie, dosiahne vyššia hmotová jednotnosť a kompaktnosť celkovej kompozície.

Návrh je presvedčivý svojou neokázalou jednoduchosťou a precíznym premyslením od urbanizmu po vnútorné usporiadanie. Dva domy, dva svojbytné solitéry, jednoducho tvarované a bez komplikácií (s pomocou umne umiestneného depozitáru) posadené do terénu príkladne rozvíjajú myšlienku vedeckého kampusu tvoreného samostatne stojacimi pavilónmi v krajine úpätia Malých Karpát. Hmota hlavného domu pavilónu spoločenských vied vytvára dôstojného partnera susednému Ústavu chémie, čelná severozápadná fronta otočená do centrálneho parku Helix uvádza celý klaster spoločenských vied. Základná hmotová kompozícia zároveň prezieravo predpokladá budúci rast klastru za obslužnú komunikáciu. Celkové poňatie fasád vyznieva príliš technicisticky a vyvoláva skôr laboratórny dojem.

Postupné zužovanie hĺbky traktov po poschodiach hore ponúka rôznorodú škálu vnútorných zdieľaných priestorov, ktoré stimulujú vnútorné vzťahy, scenáre usporiadania a využívania. Snaha zaistiť aspoň periférnu väzbu stredného traktu s vonkajším svetom očividne viedlo autorov k väčšej miere použitia presklených priečok i fasády, čo vedie k istému obmedzeniu očakávaného súkromia pracovného prostredia. Nevýhodou je vyšší pomer 4-miestnych kancelárií, deklarovaná variabilita dispozičného modulu je možná iba v obmedzenej miere. Atraktívnym bonusom pre všetkých užívateľov sú terasy s výhľadom na zalesnené svahy, čím dom naplno využíva potenciál pavilónu v krajine. Z hľadiska požiarno bezpečnostného riešenia je návrh po čiastkových úpravách prijateľný.

Porota ocenila neštandardný prístup k riešeniu zadania, ktorý sa vymykal spomedzi ostatných návrhov. Funkčnú náplň umiestňuje do nízkej trojpodlažnej drevostavby v rámci ktorej vytvára príjemné pracovné prostredie. Pracoviská a komunikácie sú sústredené okolo zeleného átria a vytvárajú množstvo príťažlivých zákutí. Riešenie,kedy je zaistený požiarny únik vždy na terén, je zaujímavé, ale napriek tomu by si vyžadovalo korekcie pôdorysov kvôli doplneniu požiarnych únikových ciest či obmedzeniu veľkosti požiarnych úsekov. Tieto úpravyby ale nenarušili celkový koncept návrhu. Ako hlavné negatívum vnímala porota urbanistické začlenenie objektu do prostredia a do pavilónového charakteru celého areálu SAV. Prízemný charakter objektu výškovo nenadväzuje na hmotu a rímsu susedného objektu Chemického ústavu SAV a neuzatvára spodnú krivku Helixu tak ako to definuje urbanistická koncepcia areálu

Predložený návrh pavilónu spoločenských vied vhodne urbanisticky uzatvára predmetné územie a kompozíciou dvoch rôzne vysokých hmôt dobre kompozične reaguje na susediaci objekt Chemického ústavu, ako aj svahovitý terén areálu. Architektúra stavby je jednoduchá, racionálna a jej nosným prevádzkovým a vizuálnym prvkom sa stáva centrálne átrium hlavnej budovy. Priestory jednotlivých kancelárii sú proporčne správne navrhnuté a do budúcna umožňujú ich flexibilnú adaptáciu. Porota taktiež kladne hodnotila pavilónový charakter objektu, avšak exteriérové stvárnenie predmetnej stavby dostatočne neevokuje jej funkčnú náplň. Za negatívum návrhu z hľadiska prevádzky boli zase považované úzke a tmavé chodby typických podlaží, neoptimálne riešený vstupný priestor s komplikovaným pohybom po budove a absenciou výťahov prístupných priamo zo vstupného lobby.

Predložený návrh preukazuje konzistentné spracovanie a vizuálne presvedčivú prezentáciu. Urbanistické riešenie vychádza z pôvodnej urbanistickej štúdie. Spôsob prepojenia hmôt oboch etáp v parteri nie je hodnotený pozitívne, zbytočne predeľuje verejný priestor. Fasádne riešenie pôsobí atraktívne. Kladne bolo hodnotené stvárnenie juhovýchodnej “zadnej” časti objektu, podobná miera ambície však chýbala pri hlavnom vstupe orientovanom do parku. Dispozičné riešenie typických podlaží je efektívne a flexibilné, s dobrou modulovateľnosťou kancelárskych priestorov. Priestory vstupného podlažia sú nedostatočne dimenzované, najmä v oblasti kontrolovaných vstupov a ich vzťahu k hlavnej zasadacej miestnosti. Z pohľadu protipožiarneho zabezpečenia stavby by bolo nutné skrátiť únikové cesty.

Návrh potvrdzuje hmotové riešenie urbanistickej štúdie a nadväzuje na hmotu budovy chemického ústavu. Vnútorné usporiadanie je bohaté a veľmi variabilné, s dostatkom prirodzeného svetla, čo je pozitívom návrhu. Obývačky (neformálne spoločné priestory) dávajú možnosť vzniknúť zaujímavým komunitným priestorom. Rozohranosť dispozičného riešenia sa prejavuje aj na hmotovom riešení a fasáde objektu. Tá je až príliš komplikovaná, čo sa týka architektonickej čistoty, ale aj konštrukčného a tepelnotechnické prevedenia. Vysunuté pevné veže schodiskových jadier spolu s otvorenou rampou do podzemnej garáže znižujú pobytovú kvalitu verejného priestoru medzi oboma navrhnutými budovami.

Navrhovaná hmota objektu vhodne nadväzuje na existujúcu urbanistickú víziu areálu a užívateľom stavby ponúka z južnej strany aj vlastné exteriérové polo-privátne priestory. Architektúra stavby je jednoduchá a kultivovaná, avšak porota negatívne hodnotila vizuálne stvárnenie fasády hlavnej budovy, ktoré nevytvára vhodné svetelné a užívateľské podmienky na kancelársku prácu. Z prevádzkového hľadiska návrh ponúka dobré spoločné priestory pre zamestnancov pavilónu, avšak za negatívum porota považovala neoptimálne zvolené vstupy do objektu a veľkosť jednotlivých kancelárií, nevhodných na sústredenú prácu.

Z urbanistického hľadiska návrh uzatvára priestor helixu, jedná sa o lineárnu hmotu umiestnenú pozdĺž navrhovanej komunikácie. Nie sú zdokumentované širšie urbanistické súvislosti. Hlavný vstup do objektu je z nevhodného miesta, stranou od hlavných verejných priestranstiev. Lapidárny architektonický výraz evokuje skôr technickú školu, než živé a premenlivé prostredie spoločenských vied. Sú navrhnuté veľmi hlboké kancelárie, ktoré generujú nevhodné a nefunkčné pracovné prostredie.

Návrh hmotovo rešpektuje urbanistickú koncepciu a vhodne uzatvára spodnú krivku Helixu. Zvolené architektonické riešenie postráda atribúty očakávané pre daný typologický druh a má hotelový až nautický charakter. Ekologický aspekt transformovaný do zazelenených markíz jednotlivých podlaži je veľmi formálny a vytvára potrebu permanentnej údržby a s tým spojených nákladov.. V prostredí okolitej zelene je tento motív navyše úplne nepotrebný. Pracoviská sú koncipované na princípe dispozičného 5-traktu a jeho zalomením vytvárajú potenciál na jeho logické členenie na jednotlivé ústavy. Veľkolepý nástup pod budovou je prepojený s námestím vo vnútrobloku klastra. Z neho prístupné vstupné priestory sú však nevyhovujúce a poddimenzované. Ich rozdelenie na dve časti navyše komplikujú prevádzku samotnú.

Navrhovaný objekt Pavilónu spoločenských vied rešpektuje existujúcu urbanistickú víziu areálu a jej architektúru komponuje v nadväznosti na existujúce objekty. Koncepcia stavby je založená na dvoch hlavných prevádzkových celkoch s centrálnym vstupom, oddelených vsadeným exteriérovým átriom, ktoré má užívateľom stavby priniesť okrem presvetlenia aj vizuálne prepojenie jednotlivých vnútorných priestorov. Avšak takáto kompozícia neúmerne zväčšuje obostavaný objem objektu bez možnosti širšieho opodstatnenia týchto priestorov, keďže sa objekt nachádza v prostredí rozvoľnenej zástavby s dostatkom zelených plôch a v nadväznosti na lesný masív. Prevádzka objektu je riešená štandardne, avšak za negatívum sú považované pomerne hlboké miestnosti kancelárií a nesúrodé architektonické stvárnenie jednotlivých fasád.