Návrh realizácie obnovy sídelnej budovy Slovenské národné múzeum

Porota pozitívne hodnotila, to že sa návrh venuje urbanistickým súvislostiam a zapája objekt do okolitých ulíc prostredníctvom priečneho ako aj pozdĺžneho prepojenia. Autori prezentujú odvážny návrh dispozície, meniaci súčasné pravidlá fungovania „domu“. Vytvárajú novú pasáž, ktorá prepája Vajanského ulicu a Fajnorovo nábrežie a v ťažisku dispozície otvárajú priestor – „Centrálnu halu“.
Dom tak môže aktívne komunikovať s mestom. Autori zmenili spôsob zastrešenia-oproti 1. kolu a navrhli veľkorozponovú oceľovo-sklenená škrupinovú konštrukciu. Vstupy pre imobilných sú riešené racionálne a priestory sa prirodzene prepájajú v horizontálnom aj vertikálnom smere. Ich hierarchia je jasene identifikovateľná.Sympatické sú galerijne otvorenia a priehľady cez dve a viac podlaží. Motív pobytových schodísk je v súčasnosti pomerne nadužívaný, ale v kontexte riešenia opodstatnený. Návrh jednoznačne oddeľuje administratívu a odborné pracoviská od priestorov expozícii. Architektonické riešenie je vo vzťahu k pôvodnej architektonickej substancii citlivé a kultivované.

Návrh sa venuje urbanistickému kontextu a zapojeniu objektu do verejného priestoru v blízkosti objektu (zrušenie parkoviska a premena Fajnorovho nábrežia), čo porota hodnotila ako pozitívum.
Komunikačná dostupnosť zo všetkých strán, otvorenie obvodu stavby a vytvorenie kontinuálneho verejného podlažia na úrovni parteru je kladom, súčasne však predstavuje výzvu pre užívateľa. Hlavným pozitívom je jeho inkluzívnosť a priestorová kvalita dosiahnutá prepojením podlaží, tvoriacich jedno priestorové kontinuum. Návrh správne organizuje prevádzky a programy, venuje sa hlavne architektonickému priestoru, nemrhajúc zbytočne energiou na návrh expozície. Sympatické na návrhu je aj racionálne a citlivé správanie sa k pôvodnej architektonickej substancii.

Návrh sa nezaoberá možnosťami intenzívnejšieho napojenia na okolité štruktúry mesta.
Čiastočne otvára vstupné lobby, vytvára bočný bezbariérový segregovaný vstup a na rozdiel od vyššie ocenených návrhov neprepája v pozdĺžnom smere oba vstupy do objektu. Porota kladne hodnotila architektonickú kvalitu ústredného átria a vytvorenie „nového miesta v dome“, atraktívnej strešnej vyhliadky. Táto však nemá jasnú väzbu a plnohodnotné napojenie na ostatnú prevádzku múzea. Návrh predstavil kontinuálny výstavný priestor v rámci celého 3.NP, čo porota hodnotila pozitívne. Umiestnenie diorám pri oknách sa však javí ako problematické. Návrh sa minimálne venuje technickým riešeniam a technologickému vybaveniu objektu.

Návrh sa v minimálnej miere venuje urbanistickým súvislostiam napojenia budovy na svoje okolie.
Bezbariérový vstup pre imobilných a matky s kočíkmi rieši samostatným vstupom z ulice, čo do určitej miery pôsobí diskriminujúco. Výrazná výšková redukcia ústrednej dvorany v porovnaní s ostatnými návrhmi nebola porotou vnímana kladne. Porota pozitívne hodnotí kultivovanú nadstavbu depozitov v rámci strešného podlažia I odvážne otvorenie tympanónu hlavnej fasády so zviditeľnením novej funkcie “planetária”. Nejasným sa javí potreba a rozsah prevádzok kuchyne, baru a kaviarne , podobne ako detailný návrh technických riešení (VZT a rekuperácia), ktoré v tejto fáze prípravy rekonštrukcie objektu pôsobia zbytočne determinujúco.

Návrh sa snaží o zapojenie objektu do urbanistickej štruktúry prostredníctvom intervencie do nástupného priestoru a námestia. Táto sa však porote javí ako neadekvátna. Snaha takto vyriešiť bezbariérový vstup je chvályhodná avšak naráža na problematické parametre nástupu do výťahu.
Návrh mení spôsob zastrešenia átria oproti 1. kolu čiastočne otvára vstupné lobby pôsobí, čo porota hodnotila kladne. Vstavba hmoty depozitov vo väzbe na existujúci komín, výrazne skracuje ústredný priestor a zásadne mení jeho proporcie a priestorovú kvalitu. Rovnako masívna komunikačná lávka v nevhodne predeľuje átrium v priečnom smere. Problematickou sa porote javí aj navrhovaná materialita v interiéroch (výrazné použitie dreva a drapérií).