Nová stála expozícia v Budatínskom hrade - Dejiny Budatínskeho hradu a dejiny Mesta Žiliny

Kolektív autorov predstavil návrh, ktorý bol pripravený najkomplexnejšie a to nielen z formálneho hľadiska, ale najmä zodpovedným a analytickým prístupom k obsahu expozície a priestorovej charakteristike zložitého a komplexného výstavného environmentu. Dostatočnú pozornosť autori venovali aj možným scenárom riešenia konkrétnych inštalačných situácií a ich variabilite s ohľadom na vystavované exponáty a dostupnosť vnímania a čítania informácií, či výtvarnej formulácii komunikácie inštalácie so špecifickými, či výraznými kvalitami samotného priestoru. I napriek vizuálnej ne-artikulácii deklarovali integráciu fyzickej expozície a jej interaktívnych vrstiev. Porota ale zároveň zhodnotila, že predložený návrh je veľmi robustný a prekvapivo aj konzervatívny, čo bolo snáď dôsledkom prílišného rešpektu k zadaniu. Víťazom odporúčajú nebáť sa rozvinúť ich schopnosť chápania vystavovaného obsahu, pokročilejšieho používania analytických nástrojov a porozumenia výstavných priestorov do odvážnejšej adaptácie navrhnutého riešenia reflektujúceho súčasné chápanie výstavného dizajnu a jeho role. Porota očakáva dynamické mnohovrstevné využitie tvorivého potenciálu autorov, prekvapivé riešenia a záujem o dramaturgickú dynamiku a kontextualitu riešenej expozície.

Autori vo svojom návrhu pracovali s charakteristickým gestom vychádzajúcim z priestorových špecifík Budatínskeho hradu. V koncepčnej rovine sa zamerali na extrakciu a symbolickú transpozíciu okenných a dverných otvorov, či iných historických ník, ktoré by v expozícii slúžili ako plošné či priestorové platformy pre vizuálne a textové informácie, či nosiče exponátov. To v náznakoch aj demonštrovali, aj keď treba povedať, že nie príliš obratne. Zaujímavejším dôsledkom tejto manipulácie bola potenciálna schopnosť modelovať novú vrstvu priestorových intervencií, ktoré sa v prezentácii tiež ilustratívne objavili. Porota ocenila koncepčnosť prístupu a „totálnosť“ návrhu, avšak zároveň zhodnotila, že prezentované aplikácie pôvodného autorského zámeru boli nejasné, schematické a minimálne rozpracované do zrozumiteľne formulovanej stratégie, či možných postupov. Rovnako aj reflexia spracovávaného obsahu sa zúžila na základnú diferenciáciu dvoch paralelných expozičných línií, ktorá však nebola v predloženom návrhu dostatočne zrejmá.

Autori pristúpili ku generickému a schematickému riešeniu, ktoré priamo nereflektuje jedinečnosť Budatínskeho hradu a obsahu expozície a systém je možné univerzálne aplikovať pre akúkoľvek výstavu, či veľtrh. Interakciu s expozičnými priestormi a s možnými vystavenými exponátmi autori zúžili na prevádzkový potenciál mriežky s možnými (no stále základnými a obvyklými) expozičnými situáciami jej horizontálnych a vertikálnych využití. Snaha o vytvorenie autonómnej výstavnej štruktúry je pozitívna, no autorom sa nepodarilo systém adaptovať do zložitých a heterogénnych priestorových vzťahov. Naopak, možnosť interakcie eliminovali ortodoxným prístupom k tvorbe mriežky (štruktúry) bez naznačenia jej individualizácie pre riešenú expozíciu a jej jednotlivé časti a schopnosti ju v prekvapivých momentoch poprieť, nabúrať alebo nerešpektovať.