Revitalizácia centra Mesta Pezinok

Porota oceňuje jasný koncept silno kontrastujúcich plôch navrhnutých na plochu námestia:  

- voľná dláždená plocha vhodná pre organizáciu kultúrnych a spoločenských podujatí.  
- plocha so zachovalými stromami, doplnená rastrom nových stromov, s autorskými hernými prvkami.  

Zároveň má na námestí svoje pokračovanie aj Potočná ulica v podobe fontány - zostavy trysiek osadených v rovine s dlažbou, tvoriacich rozhranie medzi priestormi so “zeleným” a s “kamenným” charakterom.  

Navrhované riešenie vytvára trvalý rámec pre neustále sa meniaci dej – priestor, v ktorom sa striedajú kultúrne a spoločenské akcie. Námestie sa stáva javiskom, kde stála forma umožňuje plynulú premenu obsahu.  

Veľkou výhodou je z prevádzkového hľadiska riešenie mlatového priestoru pod stromami na námestí - okolie kmeňov je pochôdzne, čím je táto tienená plocha v maximálnej možnej forme využiteľná. 

Šikmé vyosenie špárorezu pásov dlažby voči obrysu jej plôch na námestí a pred kultúrnym domom môže byť vnímané ako odkaz na riadky viniča vo vinohradoch, resp. ako dokonalá orientácia sever-juh, ktorú priamo na mieste nič nepodmieňuje, ale možno práve preto bude aj pre svoju jednoduchosť dostatočne čitateľná, ako zjednocujúci prvok pre dvojicu plôch - námestie a predpriestor kultúrneho domu.

Napriek utilitárnejšej grafickej prezentácii oproti ostatným návrhom sa pri podrobnejšom skúmaní ukazuje, že dopĺňaná zostava stromov a plocha námestia definovaná ako “zelená” je v porovnaní s ďalšími návrhmi veľká. Porota však odporúča zvoliť bohatšiu druhovú skladbu drevín, ktorá prispeje k podpore biodiverzity a zvýšeniu ekologickej odolnosti urbanizovaného prostredia.

Stvárnenie potoka na Potočnej ulici je vo forme veľmi jemného naznačenia. Vzhľadom na malú šírku ulice a pestrosť zástavby a dejov v nej je to považované za primerané.  

Sprítomnenie stopy domu Eugena Suchoňa je poňaté veľmi triezvo – autori vyjadrujú svoj názor na pozíciu témy v hierarchii ďalších v území riešených tém a navrhujú jemné náznakovité riešenie, ktoré sa však tiež javí ako primerané prostrediu a stavu, v akom sa stopa domu nachádza v dnes existujúcich priestorových vzťahoch.  

Návrh sa vyznačuje určitou zdržanlivosťou jeho autorov v tom, čo zobrazujú. Kompozícia ich vstupov je jednoznačná, “veľkoplošná”, koncepčná, s minimom výnimiek v mikrosituáciách, ktoré by z nich vybočovali - rady stromov sú súvislé a dlhé, plochy sú jasne ohraničené, čo nie je dôležité, to tu nie je.  

Riešenie zastávky autobusu je veľkorysé - jej veľkosťou a materiálovým riešením sa z nej stáva až polootvorený pavilón, ďalší dôležitý prvok námestia (je zarovnaná voči ďalším dôležitým plochám na námestí - spevnenej, fontáne, zelenej ploche). Časť poroty a zástupca KPÚ vnímala zastávku ako polemickú, s príliš dominantným výrazom na miesto, kde je navrhovaná (blízkosť Kostola Premenenia Pána), avšak vo všeobecnosti má porota prevládajúci názor, že vstup zastávky je adekvátny a že bude môcť byť po ďalšom dopracovaní a diskusii s Krajským pamiatkovým úradom akceptovaný.  

Návrh pracuje s reorganizáciou vstupu do Kultúrneho domu, čo je racionálne v súvislosti s jeho postavením v priestore avšak tento autorský vstup bude potrebné doriešiť s dedičmi autorských práv architekta Kultúrneho domu Radka Auera. Autori zároveň na budove navrhujú zelenú strechu, toto by bolo potrebné z hľadiska statiky overiť. 

Návrh pracuje s problematikou dopravy racionálne, má dostatočný počet parkovacích státi, požiadavky na zásobovanie OC plus a kultúrneho domu boli v návrhu reflektované. 

Okrem silného a jednoznačného konceptu je návrh aj z realizačného hľadiska veľmi racionálny a triezvy.  

V návrhu Radničného námestia je ponechané výrazné množstvo existujúcich vzrastlých stromov, čo je z ekologického hľadiska cenné. Na hlavnej vizualizácii námestia je okolo stromov prezentovaná plocha s trávnatou výsadbou a s kruhovým múrikom - takéto riešenie už čiastočne obmedzuje možnosti narábania s priestorom námestia pri organizovaní kultúrnych a spoločenských podujatí.

Návrh ponúka z environmentálneho hľadiska premyslenú a citlivú víziu klimaticky odolného centra Pezinka. Práca s verejnými priestormi – Modrým a Zeleným námestím, piazzettou či vodným prvkom – vytvára silnú kostru návrhu, ktorá spája funkciu s atmosférou. Zeleň je chápaná ako aktívna infraštruktúra – vrstvená vegetácia prináša tieň, ochladzuje a zlepšuje mikroklímu. Umelecký prvok „kameň na vodu“ pridáva symbolický rozmer a podporuje biodiverzitu aj senzorickú kvalitu priestoru. Návrh dôsledne prepája prírodu s mestom a zvyšuje jeho schopnosť adaptácie na klimatické extrémy. 

Aj keď sa tehla javí ako materiál ukotvený v miestnom kontexte, jej využitie ako dlažby v pomerne veľkom rozsahu je v kontexte Pezinka neštandardné. A je veľmi pravdepodobné, že ak by malo byť takéto riešenie použité, muselo by byť realizované tehlami vyrobenými na tento účel výrobcom z vonkajšieho prostredia. Z hľadiska pamiatkovej ochrany je tehlová dlažba na Radničnom námestí v navrhovanom rozsahu príliš výrazný prvok na to, že nemá na námestí historické opodstatnenie.

Porota oceňuje riešenie zastávky - je vzdušná, nevytvára vizuálnu bariéru v dôležitých priehľadoch, ponecháva priestor pre Mariánsky stĺp, čo však zároveň znamená jej odsunutie ďalej aj od primárneho stojiska pre autobusy. 

Porota oceňuje prácu s vyvýšením ciest v miestach najväčšej frekvencie prechodu chodcov, čo motorovú dopravu spomaľuje. Návrh má dostatočný počet parkovacích státí. Požiadavky na zásobovanie OC Plus a kultúrneho domu boli v návrhu reflektované. 

Návrh prináša pôsobivú a originálnu interpretáciu pamäti miesta prostredníctvom krajinného diela domu Eugena Suchoňa, ktoré prepája hudbu, priestor a zmyslový zážitok. Porota oceňuje konceptuálnu hĺbku, prepojenie s kontextom a potenciál priestoru stať sa miestom na rozjímanie, hru aj vzdelávanie. Otázny je dotyk s jestvujúcim kultúrnym domom (KD), hoci pôdorysná stopa do KD zasahuje, samotné dielo je kvôli tomuto dotyku v konečnom dôsledku oslabené.

Návrh po grafickej stránke prináša bohatý výstup. Porota oceňuje, že sa návrh vo veľkej miere zaoberá riešením architektonických detailov, ale vyššie umiestnené návrhy mali riešenie konceptov podané viac presvedčivo. 

V rámci priestoru Radničného námestia je navrhnutá lemom ohraničená, od budov odsadená plocha s kontrastným materiálovým riešením, ako majú plochy cestných komunikácií a chodníkov na námestí, aj v jeho nadväzujúcom okolí. Toto riešenie vizuálne zmenšuje plochu, ktorá je považovaná za námestie, upúšťa sa od možnej želanej previazanosti s Potočnou ulicou. 

Pri práci s vodou je problematická absencia vodného prvku na otvorenej ploche námestia. Picia fontána je vhodným prvkom do verejných priestorov, avšak pri tak veľkej ploche námestia sa ako vodné prvky uprednostňujú skôr väčšie a prístupnejšie vodné plochy.  

Porota oceňuje uvažovanie nad vyvýšením ciest v miestach najväčšej frekvencie prechodu chodcov, čo motorovú dopravu spomaľuje. Návrh má dostatočný počet parkovacích státí. Požiadavky na zásobovanie OC Plus a kultúrneho domu boli v návrhu reflektované. 

Zelená infraštruktúra zohráva v návrhu kľúčovú úlohu – zachováva a rozširuje stromoradia, navrhuje výsadbu rôznych druhov stromov a pobytovej zelene, čím prispieva k zlepšeniu mikroklímy, zníženiu prehrievania a podpore biodiverzity.   

Hudobný pavilón stvárňujúci dom Eugena Suchoňa vstupuje do územia ako objem - trvalá stavba, čo z hľadiska súčasnej zástavby nie je vhodnou cestou pre jeho stvárnenie.