Nová stála expozícia pre Kaštieľ Radoľa – Cesta dejinami

Súťažný návrh najviac vychádzal z libreta a zadania. Predstavil zjednocujúci koncept výstavných priestorov kaštieľa prostredníctvom harmonizácie farieb, materiálov a novou vrstvou výstavnej steny a účelového fundusu, ktorý rieši okrem textovej časti expozície aj bezpečnosť zbierkových predmetov. Porota oceňuje snahu autorov sprístupniť kaštieľ zdravotne znevýhodneným návštevníkom prostredníctvom popisov v Braillovom písme a využitím tabletov s interaktívnym obsahom a návrhom VR prehliadky kaštieľa. Návrh výrazne pracuje aj so samotným systémom osvetlenia priestorov a prvkov, ktoré však v prípade osvetlenia typu laser blade treba konzultovať s pamiatkovým úradom, ako aj nevhodnú sadrovú úpravu omietok a pokládku terazzo dlažby. Pri návrhu mobiliáru - stolov v hale na poschodí porota oceňuje jeho variabilnosť a možnosť flexibilného rozloženia na menšie celky. Z hľadiska návštevníckeho režimu a spôsobu interpretácie obsahu expozície je návrh z dlhodobého hľadiska vyvážený, koncepčne najprepracovanejší i finančne zrealizovateľný po následnom dopracovaní výhrad.

Porota ocenila najmä originálnosť myšlienky recyklácie a regenerácie materiálu z Kaštieľa Radoľa, ktorý by sa mohol využiť na adaptatívny výstavný fundus. Na jednej strane táto nosná myšlienka charakteristická silným ekologickým poňatím môže predstavovať najväčšiu slabinu v prípade realizačnej fázy. Takýto typ výstavných podstavcov je vhodnejší skôr do galérie na vystavenie väčších a výraznejších solitérov, prípadne sôch, než na prezentáciu zbierkových predmetov dennej potreby, ktoré akoby zanikajú v priestore, ktorému dominuje architektonická „krajina podstáv“. Tá vytvára určitú bariéru sťažujúcu plynulý pohyb po prehliadkovej trase čo je komplikované najmä pri väčšom počte návštevníkov, najmä pri školských skupinách. V návrhu jasne dominuje čistota a výborná práca s prirodzenou svetelnosťou priestorov, ktoré sa pocitovo viac otvárajú. 

Výstavnícky najprepracovanejší návrh vďaka využitiu interaktívnych, kreatívnych a hravých prvkov. Porota oceňuje takýto koncept zameraný na podávanie informácií atraktívnou formou, vrátane zvukovej stopy. Pozitívne vníma vizuálnu grafickú stránku návrhu i snahu o rozšírenie expozičných priestorov. Napriek mnohým pozitívam, ktoré návrh prináša, sa porota nestotožnila s použitím oceľového plechu v klenbovej miestnosti, kedy by došlo k potlačeniu prirodzeného svetla a zakrytiu okien ako výrazného architektonického prvku na renesančnej pamiatke. Rovnako porota kriticky vníma použitú čiernu farebnosť, ktorá pôsobí ťažko v pomerne tmavých priestoroch. Tie sú na prízemí v návrhu prakticky osvetlené len umelo galerijným svetlom. Z prevádzkového i teplotného hľadiska sa porota nestotožňuje s presunom recepcie do haly, kde by bolo problematické riešenie bezpečnosti vystaveného tovaru a suvenírov.