Dňa 1. apríla 2025 má nadobudnúť účinnosť nový stavebný zákon, ktorý schválili poslanci Národnej rady SR (NR SR) na svojom rokovaní dňa 5. februára 2025.
Zákon, okrem ďalších oblastí, upravuje aj proces povoľovania stavieb. Podrobnosti tohto procesu, ako aj obsah a rozsah príslušnej dokumentácie budú upravovať vykonávacie predpisy (vyhlášky), ktoré pripravuje Úrad pre územné plánovanie a výstavbu SR (ÚÚPaV) aj v spolupráci so zástupcami Slovenskej komory architektov (SKA). Vykonávacie predpisy však stále nemajú definitívnu podobu.
Po zverejnení zákona a príslušných vyhlášok v Zbierke zákonov, SKA v spolupráci s ÚÚPaV opäť pripraví potrebné školenia pre svoje členky a členov. Veríme, že sa nám to podarí včas, aby sme zabezpečili hladký prechod na novú legislatívu, v tomto momente to však nie je v našich rukách. O ďalšom vývoji, ako aj o termínoch pripravovaných školení Vás budeme informovať v našich newslettroch a na informačných kanáloch SKA.
Čo je nové v novom stavebnom zákone
Schválený stavebný zákon nahrádza zákon č. 201/2022 o výstavbe, ktorý bol súčasťou stavebnej reformy z roku 2022. Z pohľadu architekta je nový zákon výrazne konzervatívnejší a predstavuje akýsi kompromis medzi právnou úpravou z roku 2022 a stále platným stavebným zákonom z roku 1976.
Za hlavný prínos nového stavebného zákona považujem nahradenie dvoch konaní, územného a stavebného, jediným správnym konaním o stavebnom zámere. Odpadá tak dvojstupňové rozhodovanie o takmer totožnom obsahu sprevádzané často duplicitnými vyjadreniami dotknutých orgánov. Na základe rozhodnutia o stavebnom zámere je následne vypracovaný projekt stavby, o ktorom sa už nekoná, ale overuje ho stavebný úrad. V zákone sú zároveň jednoznačne a pomerne transparentne definované lehoty jednotlivých úkonov.
Toto riešenie predpokladá, že konania stavebných úradov by sa mali výrazne urýchliť, čo však môže byť trochu zavádzajúce, nakoľko celá etapa získavania stanovísk dotknutých orgánov a vyjadrení dotknutých osôb vrátane riešenia ich vzájomných rozporov sa predsúva pred začiatok samotného konania a jej bremeno nesie stavebník, resp. ním poverený projektant. V prípade nekonfliktných stavebných zámerov realizovaných v lokalitách s kvalitne spracovaným územným plánom môže byť celý proces naozaj výrazne kratší, no bude sa to, aspoň zo začiatku, týkať len menšej časti zámerov.
Ako ďalšie pozitívum vnímam, že podľa zákona sa dokumentácia stavby vypracuje spravidla v elektronickej podobe a ukladá sa v informačnom systéme Úradu pre územné plánovanie a výstavbu, čo výrazne uľahčí komunikáciu so stavebnými úradmi a odstráni prácnosť tlače dokumentov. Informačný systém zatiaľ nie je v prevádzke a ani znenie zákona neuvádza presný termín jeho spustenia. Možnosť vykonávať procesné úkony aj v listinnej podobe v prechodnom období do 31. marca 2029 však navádza na domnienku, že na informačný systém si budeme musieť ešte počkať.
Ďalšími novinkami, ktoré z pohľadu celkového nastavenia zákona možno nie sú zásadné, ale pre projektantov predstavujú určitú „zmenu hry“ je navýšenie maximálnej pôdorysnej plochy drobných stavieb a zrušenie konania o zmene stavby pred dokončením. Maximálna pôdorysná plocha drobných stavieb, na ktoré stačí len ohlásenie stavebnému úradu a teda sa o nich nekoná, sa navyšuje zo súčasných 25 m2 na 50 m2. To na jednej strane zjednodušuje ich realizáciu, zároveň sa však zvyšuje riziko nekontrolovanej výstavby a ohrozenia chránených záujmov.
Konanie o zmene stavby pred dokončením sa pomerne často a v mnohých prípadoch odôvodnene, využíva na úpravu zadania projektu v priebehu realizácie. Podľa nového zákona už takáto „korekcia“ nebude možná. Ak sa však na stavbe majú uskutočniť stavebné práce vedúce k odchýlke od overeného projektu stavby, môže stavebník na návrh stavbyvedúceho, projektanta alebo osoby poverenej výkonom stavebného dozoru pred ich uskutočnením zvolať mimoriadnu kontrolnú prehliadku stavby. Ak tieto odchýlky nemajú zásadný charakter, projektant ich vyznačí v projekte stavby a stavbyvedúci ich zaznamená v stavebnom denníku. V prípade významnejšej odchýlku od overeného projektu stavby je potrebné opätovné konanie o stavebnom zámere.
Obsah podaní a obsah a rozsah dokumentácie stavby, stavebno-technické požiadavky na stavby a stavebno-technické požiadavky na bezbariérové užívanie stavieb budú upresnené vyhláškami Úradu pre územné plánovanie a výstavbu. Tie však doposiaľ neboli publikované.
Nora Vranová
Predsedníčka Slovenskej komory architektov