Podpredsedníčka SKA architektka Nora Vranová pre víkendovú prílohu denníka Pravda:
Slovenská komora architektov si tento rok pripomína 30. výročie. Apelovali už vtedy slovenskí architekti na udržateľnosť, klímu, odolnosť?
Určite áno! Tento trend sa na Slovensku objavil možno trochu s oneskorením, vo svete bol známy už niekedy v 70. či 80. rokoch 20. storočia. Ale napríklad už v 90. rokoch existoval na fakulte architektúry Ústav ekologickej a experimentálnej architektúry, ktorý sa venoval práve týmto témam. I keď to nebol hlavný prúd. S prekvapením som tiež zistila, keď som si nedávno podrobnejšie študovala etický poriadok Slovenskej komory architektov, že už v roku 2001 tam máme spomenuté – že jednou z povinností architekta voči spoločnosti je prispievať k zlepšeniu podmienok ľudského života a životného prostredia trvalo udržateľným spôsobom. No a takmer pred desiatimi rokmi komora vydala Rukoväť udržateľnej architektúry, ktorá bola jednou z prvých ucelených publikácií na túto tému na Slovensku. Takže myšlienky udržateľnosti pre nás nie sú otázkou posledných rokov.
Pri príležitosti 25. výročia SKA architekt Pavol Paňák, váš predchodca, vtedajší prvý podpredseda Slovenskej komory architektov, povedal – dejinne nemáme vo vienku vyspelú kultúrnosť. Ale musíme byť trpezliví, dôslední, denne na sebe pracovať, podporovať zdravý aktivizmus, aby sme tú kultúrnosť mali v krvi. Raz to určite bude. Ako by ste to zhodnotili vy dnes?
Tých päť rokov, odkedy povedal tieto slová, je asi málo na to, aby sme sa zásadnejšie posunuli. Ale ten posun vidím. Prinajmenšom v tom, že ten diskurz, ktorý sa pred piatimi rokmi rozbiehal, je dnes hlavným prúdom. Vytvárame platformu pre rôzne názory, aby sa jednoducho téma kultúry a architektúry ako nositeľky kultúrneho dedičstva dostala do širšieho povedomia. A má to efekt. Komora sa stáva partnerom verejnej správy, samospráv, konzultujeme väčšie projekty, obracajú sa na nás s organizáciou súťaží. Práve tie sú veľmi dôležitou súčasťou agendy komory. Súťaže sú najlepším priestorom na porovnávanie kvality. Verím, že aj toto je jedna z ciest, ako sa prepracovať k lepšej kvalite, k tej vyspelej kultúrnosti, ktorú spomínal Palo Paňák.
Celý rozhovor si môžte prečítať tu ⟶
https://zurnal.pravda.sk/rozhovory/clanok/627643-architekt-ma-vacsi-vplyv-na-zdravie-ako-lekar/