Viacerí autorizovaní architekti a architektky systematicky spolupracujú (pravidelne v dennom režime) na jednom pracovisku (ateliéri) s ďalšími architektami a architektkami a s inými tzv. profesistami formou vzájomného fakturovania výkonov (kresličských prác, projektových prác, vyhotovovania modelov, administratívnych prác, a pod.) a nákladov vzájomne podľa dohody na základe autorizačného osvedčenia a živnostenského oprávnenia.
Ako možno správne a korektne realizovať takúto dlhodobú a systematickú spoluprácu bez uzavretia riadneho pracovného pomeru s vylúčením rizika kolízie so Zákonníkom práce?
Autorizovaní architekti, autorizovaní stavební inžinieri a akýkoľvek živnostníci sú podľa § 2 ods. 2 Obchodného zákonníka podnikateľmi. Právny vzťah medzi podnikateľmi uskutočňovaný v medziach ich podnikateľských oprávnení je vždy obchodnoprávnym vzťahom (§ 261 ods. 1 až 5 Obchodného zákonníka); pracovný pomer je vylúčený. Na právnu povahu ich vzťahov nemá vplyv okolnosť, kde sa uskutočňuje, ani či sa uskutočňuje jednorazovo alebo dlhodobo.
Právny vzťah medzi podnikateľmi možno založiť len zmluvou. Je na vôli podnikateľov, pre akú zmluvu sa rozhodnú. Vzťahy možno riešiť zmluvou o združení, zmluvou o dielo alebo akoukoľvek inou zmluvou, ktorej typ nie je zákonom upravený (tzv. inominátnu zmluvu). Pre výber vhodnej zmluvy je podstatný obsah toho, čo chcú zmluvné strany spoluprácou dosiahnuť. Treba podotknúť, že na platnosť nijakej z týchto zmlúv sa nevyžaduje písomná forma. V prípade sporu je možné za dôkaz o existencii zmluvy (dohody) použiť aj prepis elektronickej pošty. Aj napriek tomu ale platí, že za najvhodnejšiu a z pohľadu právnej istoty aj najodporúčanejšiu formu je potrebné považovať uzavretie zmluvy v písomnej forme.
Pre zmluvu o združení je charakteristické, že sa zmluvné strany združujú, aby sa spoločne pričinili o dosiahnutie dojednaného účelu bez toho, aby zmluvou vznikla právnická osoba (§ 829 až 841 Občianskeho zákonníka). Takúto zmluvu môžu uzavrieť podnikatelia medzi sebou, ale aj podnikateľ s nepodnikateľom. Podstatným znakom na platnosť takejto zmluvy je vymedzenie spoločného konkrétneho účelu a rozdelenie úloh potrebných na jeho dosiahnutie.
Účel musí byť dosiahnuteľný, presne opísaný a musí nastať okamih jeho splnenia. Táto zmluva je preto vhodná na konkrétne plnenie skončené dosiahnutím účelu (napr. veľká zákazka). Ak má ísť o trvalé dosahovanie rôznych alebo opakovane tých istých účelov, je vhodné založiť právnickú osobu – obchodnú spoločnosť alebo družstvo.
Pre zmluvu o dielo je charakteristické, že jedna zmluvná strana (zhotoviteľ) sa zaväzuje vykonať dohodnuté dielo pre druhú zmluvnú stranu (objednávateľa) a tá sa zaväzuje dielo prevziať a zaplatiť dohodnutú cenu (§ 536 až 565 Obchodného zákonníka, ak zmluvnými stranami sú len podnikatelia, resp. § 631 až 651 Občianskeho zákonníka, ak objednávateľ nie je podnikateľom). Podstatným znakom tohto druhu zmlúv je vytvorenie diela a jeho cena.
Podľa § 536 ods. 2 Obchodného zákonníka je dielom „zhotovenie určitej veci, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti“. Čiže musí ísť o taký výsledok činnosti, ktorý má hmotnú podstatu (t.j., je hmatateľný alebo merateľný) a je v určitom momente skončený, napríklad zhotovenie projektu, vytvorenie modelu, napísanie správy, skončenie montáže.
Zmluva o dielo vzniká aj ústnou dohodou alebo tzv. konklúdentne, t.j., bez výslovného prejavu. Najčastejšou formou uzavretia takejto zmluvy je podanie objednávky (tzv. oferta) a jej prijatie (tzv. akceptácia). Splnením takto uzavretej zmluvy o dielo je vykonanie požadovaného diela, jeho odovzdanie a prevzatie a zaplatenie dohodnutej ceny.
Na uvedené činnosti a zmluvy neprichádza kolízia so Zákonníkom práce vôbec do úvahy.
Na vykonávanie činností, ktoré nemožno zabezpečiť zmluvou o združení, ani zmluvou o dielo, možno medzi podnikateľmi uzavrieť zmluvu, ktorej typ výslovne neupravuje ani Obchodný zákonník, ani Občiansky zákonník. Právnym základom je § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka a § 51 Občianskeho zákonníka. Jedinou podmienkou takejto tzv. nepomenovanej zmluvy (možno ju nazvať hocijako, napr. zmluva o spolupráci) je, že nesmie odporovať obsahu alebo účelu zákona. To znamená, že nesmie obchádzať nijaký existujúci typ zmluvy.