Spartakovská Trnava - obytný súbor s výškovou dominantou

Porota ocenila koncepčne silný a kultivovaný urbanistický návrh, ktorý citlivo reaguje na okolité prostredie a prostredníctvom gradácie hmôt smerom k nárožiu vytvára jasnú a zapamätateľnú identitu územia. Pozitívne hodnotila stratégiu reflektujúcu potenciál prehodnotenia limitu výškovej dominanty, ako aj jej odsunutie od križovatky, čím návrh primerane reaguje na mierku okolitej zástavby aj mesta. Návrh presvedčil kvalitnou prácou s blokovou štruktúrou, štíhlosťou navrhovaných hmôt, premyslenou distribúciou výškovosti objektov s potenciálom budúcej flexibility, jednotným architektonickým výrazom, priechodnosťou územia a izolačnou vegetáciou po obvode bloku. Porota ocenila aj efektívnu koncepciu podzemných garáží a komunitný potenciál strešných priestorov, vrátane invencie verejne prístupnej funkcie na streche výškovej budovy.

Diskusia poroty sa sústredila najmä na ďalšie rozpracovanie prevádzkového riešenia. Lokálne overiť možnosti optimalizácie chodieb a dispozičného preriešenia bytov so severnou orientáciou. Priestor na ďalší rozvoj porota videla aj vo fungovaní vnútrobloku, najmä v jasnejšom definovaní vzťahov medzi verejnými, poloverejnými a súkromnými priestormi, spôsobe ich využívania a v posilnení väzieb medzi aktívnym parterom, okolitým mestským prostredím a vnútroblokom. Zároveň odporučila dopracovať prevádzkové vzťahy medzi bývaním a navrhovanou verejnou funkciou na streche výškového objektu a zvážiť opodstatnenosť architektonického motívu „brány“ v kontexte celkového konceptu.

Návrh predstavuje architektonicky aj urbanisticky vyspelé riešenie s jasnou identitou, výrazovou jednotnosťou a vysokou mierou komplexnosti. Kvalitná práca s verejnými priestormi, presvedčivá urbanistická koncepcia a splnenie svetlotechnických požiadaviek potvrdzujú vysokú úroveň spracovania návrhu.

Porota ocenila urbanistickú koncepciu založenú na poréznom mestskom bloku s dobrou priechodnosťou územím a vhodným rozložením zástavby do piatich objektov rôznej výškovosti, ktoré umožňuje priehľady do širšieho územia. Pozitívne hodnotila zachovanie rastlého terénu vo vnútrobloku ( výsadba vzrastlej zelene), efektívnu prácu s terénom ( šetrenie rozsahu výkopových prác), snahu o zjednotený architektonický výraz objektov prostredníctvom citlivého použitia materiálového riešenia a detailov nároží, úpravu výškovej dominanty na dvojicu objektov, kvalitnejšie dispozičné riešenie aj priestor piazzetty s pobytovými schodmi pri zastávke MHD.

Diskusia poroty sa sústredila najmä na riešenie verejných priestorov, pri ktorých by bolo prínosné posilniť ich hierarchiu a väzby v mierke celého projektu. Hoci návrh vytvára dobre priechodné a otvorené prostredie, vnútroblok pôsobí skôr ako tranzitný priestor a mohol by vo väčšej miere podporovať pobytové funkcie. Väčšiu pozornosť by si zaslúžilo aj prepojenie jednotlivých verejných priestorov, predovšetkým smerom cez Sladovnícku ulicu.

Porota zároveň diskutovala o riešení prepojenia dvoch výškových budov spoločným objektom občianskej vybavenosti, ako aj o etapizácii výstavby jednotlivých hmôt. Architektonický výraz návrhu hodnotila ako kultivovaný a nadštandardný, pričom odporučila udržať túto úroveň aj vo výbere materiálov a detailov.

Celkovo návrh predstavuje veľmi kvalitný urbanistický a architektonický koncept, ktorý preukazuje rešpektovanie svetlotechnických limitov a premyslené dopracovanie návrhu do detailu.

Porota ocenila koncepčne silný a jednoznačný urbanistický návrh založený na štvorici pôdorysne identických objektov s gradujúcou výškou, bez potreby využitia maximálnej výšky dominanty. Návrh vytvára zapamätateľnú identitu územia, prináša čitateľnú kompozíciu zástavby a zároveň ponúka flexibilitu pre budúci rozvoj. Oproti prvému kolu preukázal návrh výrazný posun, najmä v redistribúcii objemov, znížení výškového akcentu, prepracovaní suterénu, racionalizácii dispozícií a zjednotení nosných systémov. Pozitívne bola hodnotená aj dobrá priechodnosť územím a variabilita verejných priestorov. Porota ocenila konzistentnú prácu s materiálovým riešením a geometriou fasád, ako aj potenciál adaptability exteriérových priestorov bytov, umožňujúci transformáciu priebežných balkónov na loggie, pri zachovaní celkového charakteru návrhu.

Diskusia poroty sa sústredila predovšetkým na prácu s konfiguráciou terénu, pri ktorej by intenzívnejšie využitie prirodzeného reliéfu mohlo prispieť k zníženiu rozsahu zemných prác a efektívnejšiemu riešeniu podzemných garáží z technického aj ekonomického hľadiska. Porota zároveň vnímala priestor na ďalšie rozpracovanie architektonického výrazu objektov. Najmä riešenie priebežných balkónov, repetitívny charakter fasád a spôsob ukončenia hmôt na najvyšších podlažiach by mohli byť ďalej diferencované s cieľom podporiť identitu jednotlivých objektov pri zachovaní silného jednotiaceho konceptu návrhu. Porota upozornila na potrebu rešpektovania svetlotechnických parametrov- vplyvu návrhu na okolité prostredie, v rámci ktorého by si návrh vyžadoval mierne úpravy.

Napriek uvedeným podnetom vnímala návrh ako premyslený a koncepčne konzistentný, s jasnou urbanistickou víziou a výrazným posunom oproti prvému kolu, ktorý potvrdil schopnosť autorov reagovať na predchádzajúce pripomienky a ďalej rozvíjať kvalitu navrhovaného riešenia.

Návrh ponúka urbanisticky kontextuálne riešenie, ktoré reaguje na existujúcu štruktúru územia citáciou dĺžky bloku z východnej strany a prirodzene nadväzuje na okolité prostredie. Porota pozitívne hodnotila celkovú blokovú koncepciu, ako aj riešenie zástavby s podlubím pozdĺž Sladovníckej ulice, ktoré prispieva k vyššej miere súkromia a opticky zmierňuje mierku navrhovanej hmoty. Oceňuje tiež precízne zapracovanie pripomienok z prvého kola, predovšetkým výsledkov svetlo-technického posúdenia, úprav proporcií veže, redukcie bytov so severnou orientáciou a prehodnotenia polohy komunikačných jadier. Dispozície nižších objektov pôsobia racionálne, využívajú sekciové riešenie a efektívne pracujú so snahou o skracovanie komunikačných trás.

Diskusia poroty sa sústredila najmä na riešenie výškovej budovy, pri ktorej by bolo prínosné presvedčivejšie odôvodniť jej efektivitu, natočenie, tvarové riešenie a architektonický výraz. Pozornosť bola venovaná aj návrhu bytov, kde väčší počet menších lodžií môže limitovať ich praktickú využiteľnosť. Referencia na koncept „Bosco Verticale“ predstavuje zaujímavú ambíciu, ktorá by si však vyžadovala jednoznačnejšie konštrukčné a prevádzkové zdôvodnenie, najmä vo vzťahu k realizovateľnosti a dlhodobej správe vegetačných fasád. Diskusia sa dotkla aj riešenia vstupu do vnútrobloku z juhozápadnej strany, ktorý pôsobí priestorovo stiesnene, ako aj veľkolepejšieho dimenzovania komunikačných jadier vo východnom a západnom objekte. Porota zároveň vnímala, že diferenciácia architektonického výrazu jednotlivých objektov oslabuje celkovú jednotu architektonického konceptu.

Porota diskutovala o charaktere vnútrobloku, ktorého polo-súkromný režim môže čiastočne obmedzovať prirodzenú pešiu prestupnosť územia a posilňovať dojem exkluzivity. Na druhej strane za jednu z hlavných kvalít návrhu označila výraznú multidisciplinárnu spoluprácu, ktorá sa prejavila vo vysokom štandarde krajinársko-architektonického riešenia a kvalitnom návrhu verejných priestorov s presahom do umeleckej tvorby. Pozitívne bolo hodnotené riešenie vnútrobloku, diferenciácia pobytových plôch po jeho obvode, práca s predzáhradkami, premyslená stratégia zelene vrátane zachovania existujúcich stromov, vhodne navrhnutej druhovej skladby vegetácie, opatrení na elimináciu hluku a celkovej environmentálnej koncepcie.