Architektonický návrh slovenskej expozície na Svetovej výstave Expo 2020 Dubaj

Návrh prerozprával tému mobility viac výtvarným podaním, než exaktným architektonickým počinom. Mobilitu zastúpil motív skulptúry trojdimenzionálnej mapy Slovenskej republiky, zložený z množiny kamienkov - malých artefaktov, poznačených umeleckým zásahom. Tie sa v režime „kus Slovenska na pamiatku“ ocitajú vo všetkých kútoch sveta podľa destinácií, z ktorých a do ktorých - migrujú návštevníci výstavy aj s kamienkom - suvenírom. Obraz tejto mobility - migrácie sa aktuálne premieta na digitálnej mape sveta na jednej zo stien pavilónu, na základe aktívnej spoluúčasti návštevníka, prístupného k  jednoduchej hre. Pavilón rešpektuje požiadavku na povinnú priestorovú výbavu expozície, kancelárskych a obslužných priestorov, jeho základným príspevkom je však hravý výtvarný motív mobility slovenskej identity v obraze sveta.

Racionálny objem architektúry s estetickým zovňajškom a  výrazom žiadanej striedmosti v sebe uzatvára druhý plán zážitkového oblaku myšlienok a nápadov, reprezentovaný sústavou závojov. V jej výstrihoch, kavernách a jaskynkách je odprezentované, čo odprezentované má byť. Jednoznačnosť vonkajšieho obalu kontrastuje s organicky mäkkým výrazom vnútorného oblaku. Potenciál tohto súladu najmä vo vzťahu k pevnej osnove vnútornej dispozície nie je stopercentne presvedčivý, rovnako ako v dispozíciách nie je vierohodne prítomná odvolávka na módnu kontajnerovú skladobnosť vnútornej stavby.

Takmer brilantné architektonické riešenie objektu s racionálnou dispozíciou a éterickým semipermeabilným obalom - oblakom, ako prerozprávaním témy mobility myšlienok a kreativity. V jeho útrobách levitujú individuálne schránky lokalitného programu a evokujú dojem zážitkovej architektúry v racionálnych karteziánskych líniách. Škoda, že viac než dojmom fluidného myšlienkového oblaku architektúra sprostredkúva zážitok z lobby objektu trvalého diplomatického zastúpenia a napriek harmonickému zovňajšku postráda vyšší ideový potenciál.