Interiér bol vypracovaný na základe objednávky cez podnik DIELO SFVU. Zámerom investora bola rekonštrukcia nevyužívaného priestoru pôvodnej kuchyne v zázemí veľkej spoločenskej sály v Dome lodníkov na Martanovičovej ulici v Bratislave za účelom vytvorenia reprezentatívneho priestoru pre cyklické zasadania Dunajskej komisie. Zároveň v tomto multifunkčnom priestore bolo požadované zdokumentovať históriu vývoja plavby na rieke Dunaj až po dnešok. Vstup do riešeného priestoru je z bočného, západného priečelia objektu Domu lodníkov. Zo stiesneného zádveria vedie nové schodisko do vloženého podlažia technického bloku - premietacej a prekladateľských kabín, ozvučenia a osvetlenia. Zo zádveria je prístupné WC návštevníkov, sklad nábytku a DKP. Vstup do multifunkčnej rokovacej sály je cez centrálne symetricky navrhnuté vitríny s historickými exponátmi, čajovú kuchynku so zapisovateľskou kabínou a napokon prestávkovými fajčiarskymi kójami po stranách. Rokovacia sieň má kapacitu 46 stoličiek s rokovacími stolmi. Priestorovo je tento hlavý priestor možné funkčne prevádzkovo predeliť zvislou stenou zavesenou na strope z posuvno otáčavých panelov. Navrhnutý interiér z výtvarno-architektonického hradiska je protestom proti oficiálnym tendenčným kapotážam z drahých materiálov, ktoré zakrývajú omietku, dlažbu strop a konštrukciu. Jeho ťažiskom je 6 interiérových atypických zaraďovacích prvkov: predsednícky stôl, stôl, sťahovateľná stolička, dvojkreslá, fajčiarske stolíky a výstavné paravany. Výraznými výtvarnými prvkami je oblúk a elipsa. Použité materiály sú bežného štandardu: doskové prvky sú prírodná dyha alebo laminát dub, tvarované a mobilné prvky ružová polychrómia dreva. Kovové konstrukčně prvky sú matný belasý lak. Výtvarné dielo DUNAJ je z leptaných zinkových platní v kombinácii s lešteným nerezom a orientačný systém a stena dejín na Dunaji je serigrafia matnej zelenej na matnom nerezovom plechu s čiernobielymi fotografiami. Imrich Vaško v recenzii na realizovaný interiér píše: V mnohom je takáto interiérová štúdia ponaučením aj keď sú v nej i súčasti a prvky, o ktorých možno polemizovať. Buduje nový názor, ktorý korešponduje s vnútorným ideovým obsahom diela tak, že nie je v pasívnom vleku tohoto obsahu, ale je preň partnerom v dialógu. Je to ponaučením aj pre iné naše diela, často rezignujúce pre všetko „čo sa nedá“: architektonická tvorba nemôže začať vtedy, keď všetko pred ňou a vedľa nej bude v ideálnom „poriadku“. Musí bojovať o svoje miesto na slnku aktívnym budovaním svojej vnútornej koncepcie a s právom pre omyl, ale s presvedčením a zápalom. Krátko po roku 1989 bol priestor prenajatý nemenovanej organizácii, ktorá interiér zlikvidovala. Nič sa nezachovalo. Objekt Domu lodníkov bol asanovaný, ustúpil výstavbe mestskému obchodno – spoločenskému centru EUROVEA.
